Hlavná stránka

Vianoce v Bolívii

E-mail Tlačiť PDF
(2 hlasovaní, Priemerná známka: 4.00 )

Betlehem Bolívia

Pýtali sme sa niektorých slovenských misionárov pracujúcich na misiách v Bolívii, ako prežívajú Vianoce v ďalekej krajine, ako vnímajú nové tradície a zvyky oproti Slovensku. Čítajte spolu s nami ich zážitky a skúsenosti.

 

 

 

Richard Cenker

 

 

P. Richard Cenker SVD

Už viac ako rok pôsobíš na univerzite. Myslel si si niekedy, že toto bude tvojím misijným poslaním?

Raz prišiel za mnou predstavený, či by som mohol riadiť chod univerzity v Batallas. Táto ponuka ma prekvapila, ale povedal som mu, že som prišiel do Bolívie preto, aby som pracoval tam, kde budem potrebný. A tak som toto miesto prijal a ocitol sa na katolíckej univerzite Unidat Academica Campesina de Batallas. Vzdialená je asi 60 km od hlavného mesta La Paz. Navštevuje ju okolo 300 študentov. Túto univerzitu založili v roku 1987 pátri verbisti. Je zameraná na to, aby študenti z okolitých miest a dedín nadobudli vedomosti z agroindustrie, aby vedeli aj predať to, čo doma dopestujú, alebo dochovajú. Škola bola založená aj z toho dôvodu, aby sa dala mladým príležitosť študovať niečo, čo má zmysel pre ich komunity a aby ostali žiť na vidieku a tam rozvíjali miestne komunity; v konečnom dôsledku, aby sa zlepšoval život miestnych ľudí.

Ako sa ti páčia vianoce v Bolívii?

Vianoce v Bolívii sú vždy krásne a hlboké, ale silnú spomienku mám na svoje prvé Vianoce v tejto krajine. Bol som vtedy spolu s tromi slovenskými pátrami v El Alte. Na Štedrý deň nás pozvali slúžiť sv. omšu zahraniční Slováci a Česi, ktorí v Bolívii žijú a pracujú niekoľko desiatok rokov. Toto pozvanie má veľmi potešilo. Cítil som sa medzi nimi ako doma na Slovensku. Porozumeli sme si. Ešte nezabudli svoju materčinu. Začiatok sv. omše bol o 19. hod. Pri časovom posune 5 hodín dozadu oproti Slovensku sme mali polnočnú omšu presne tak, ako ľudia na Slovensku. Myslím, že pre obe strany to bol veľký dar od novonarodeného Jezuliatka.

Ondrej PeštaP. Ondrej Pešta SVD

Ako si si zvykol na ľudí v Bolívii?

Väčšinu obyvateľov Bolívie tvoria Indiáni, teda Kečuovia a Aymarovia, ostatní sú mestici (miešanci belochov s Indiánmi). Indiánske obyvateľstvo je zložené z 36 rás. Zaujímavosťou je, že medzi úradné jazyky, akými sú španielčina, kečuánčina, aymarčina či guaranijčina, patrí aj ďalších 31 indiánskych rečí. Od januára 2006 má moc v rukách ľavicová strana Movimiento al Socialismo (Hnutie za socializmus) na čele s prezidentom Evom Moralesom Aymom. Vládna garnitúra sa usiluje o radikálnu zmenu v tejto najchudobnejšej krajine Južnej Ameriky. Uvedomuje si však neschopnosť zhodnocovať nerastné bohatstvo, odstrániť korupciu, ilegálny vývoz kokaínu atď. Vyše osemdesiat percent Bolívijčanov sa hlási ku Katolíckej cirkvi, napriek tomu je snaha vytvoriť nové „náboženstvo“ – návrat k animistickým hodnotám a vyučovanie náboženstva nahradiť hodinami predkolumbovských tradícií. My však pokračujeme v evanjelizácii a formácii farských spoločenstiev.

Čo očakávajú od kňaza-misionára?

Podľa domorodých Aymarov všetko, čo jestvuje, má „dušu“. Napríklad príroda, dom, auto, pachamama (matka zem), obchod či pracovný nástroj, všetko si podľa nich zasluhuje patričnú úctu. Vysvetľuje to skutočnosť, prečo tunajší ľudia prinášajú toľko vecí na požehnanie svätenou vodou. Otázka náboženstva je často na úrovni povinnosti, čo sa vo vzťahu k Bohu prejavuje formálne. Ako kňaz im pripomínam najúžasnejšie posolstvo, že Boh nás miluje a jeho lásku si nemôžeme ničím zaslúžiť ani kúpiť.

Darius ČaršP. Darius Čarš SVD

Do Bolívie si prišiel pred štyrmi rokmi. Čo ťa priťahovalo ísť na misie do tejto krajiny?

Bolívia je obrovská krajina. Je 20-krát väčšia ako Slovensko. Má veľké kultúrne, prírodné historické a nerastné bohatstvo. Sú to práve ľudia, ktorí ma oslovujú. Tu vidíme spôsob, ako Boh cez nich koná. Často ich vo farnosti navštevujem a som rád, že mám s nimi dobrý vzťah. Teší ma, že moje pôsobenie má zmysel, že môžem pre nich pracovať, sprostredkovať im Božie požehnanie a milosti. Po kňazskej vysviacke pokračujem vo farnosti Santa Cruz. Chceme tu vybudovať nový farský kostol a do tejto práce sa chceme zapojiť spolu s ľuďmi z farnosti. Okrem toho pokračujem vo vyučovaní na základnej a strednej škole.

P. Bernard Kulha SVD

Vy ste v Bolívii spomedzi slovenských misionárov najdlhšie, v Bolívii pôsobíte od roku 1986. Môžete nám spomenúť nejaký zážitok?

Za ten dlhý čas sa udialo toho naozaj veľa. Teraz to beriem ako bežné veci, ako svoju každodennú prácu. Ako som už spomenul, tí ľudia v Alti Plano sú dosť ťažko prístupní. Ak si ich však získate a otvoria sa vám, vedia byť vernejší, vytrvalejší a spoľahlivejší. Zatiaľ čo z východnej oblasti sú otvorenejší, ľahko prístupní, niekedy si človek musí dávať pozor, lebo sú až príliš dotieraví.

Môžem spomenúť zážitok z môjho pôsobenia v Lache blízko La Paz na spomínanej náhornej plošine. Raz ma volali k jednému chorému. Spolu s našim katechétom sme šli na miesto, na ktoré nás volali. Lenže tam to nie je také ako dediny u nás v Európe, kde sú domy jeden pri druhom. Tam sú domy od seba vzdialené 500-600 m. Svoje domy majú totiž ohradené veľkým vonkajším múrom. Keď sme sa približovali k domu, v ktorom bol chorý, zazreli sme pri jeho vonkajšom múre truhlu. Hovorím katechétovi: „Už ideme neskoro, už asi zomrel. Čo budeme teraz robiť?“ Povedal: „Poďme sa predsa len pozrieť.“ Nakoniec sme sa rozhodli vojsť. Bolo to zaujímavé, že nás pustili hneď dovnútra. Totiž tých, ktorých nepoznajú, obyčajne nepúšťajú dovnútra, rozprávajú sa s nimi iba pri bráne. Keď sme sa pýtali na chorého, hovorili, že ešte žije. No čo bolo pre mňa šokujúce, prosili ma, aby som sa za neho modlil, aby zomrel. Hovorili, že počas svojho života bol taký zlý, že teraz nevie zomrieť. Preto zavolali kňaza, aby sa za neho modlil, nech už konečne zomrie. To mňou zatriaslo. Chorý bol totiž stále v bezvedomí, myslím, že už celý deň. Samozrejme som tam s nimi zostal pár hodín a vysvetlil som im, že sa nemôžeme modliť za niekoho, aby zomrel. Ak totiž nemôže zomrieť, pravdepodobne je to preto, lebo potrebuje asi odpustenie. Teda je potrebné, aby sa oni teraz rozhodli, či mu chcúodpustiť. Nemôže totiž zomrieť tak, že oni na neho budú stále ukazovať: „To bol hriešnik, to bol zlý človek!“. Musia mu zo srdca odpustiť, ak chcú, aby zomrel. Ak to urobia, on môže pokojne umrieť. Po tejto mojej katechéze som mu dal pomazanie chorých a odišiel som. O niekoľko hodín chorý zomrel a pochovali ho. Nikdy som si nemyslel, že budem niekde požiadaný modliť sa za niekoho, aby zomrel.

Ako prežívajú veriaci vianočné sviatky? Majú svoje osobitné zvyky?

Pred Vianocami sa robí predvianočná novéna. V každej štvrti Sant Miguel sa koná jeden deň tejto novény, pričom posledný deň novény 24. Decembra sa koná v stredisku misie. Máme nádherný kostol asi pre 2000 osôb, takže si asi viete predstaviť oslavy počas polnočnej omše, ktorá sa tak ako u nás na Slovensku oslavuje najviac. V každom dome je zvykom urobiť betlehem. Tento betlehem sa neprenáša z rodiny do rodiny. Zostáva v dome. Keď sa skončí štedrá večera, ľudia chodia po domoch a navštevujú sa. Najmä rodiny. A to nielen 24. decembra, ale aj v ďalšie dni.

 

Share/Save/Bookmark


Tags: Vianoce  Bolívia  misionári  Pešta  Ondrej  Richard  Cenker  Darius  Čarš  SVD  verbisti  
feed0 Komentáre

Napíš komentár
 
 
quote
bold
italicize
underline
strike
url
image
quote
quote
smile
wink
laugh
grin
angry
sad
shocked
cool
tongue
kiss
cry
Menšie | Väčšie
 

security image
Opíš zobrazené písmená


busy
 

Náš člen Balek Robert je s nami už odo dňa: Streda, 17 September 2008.

Ukáž 50 najnovších článkov autora tohto článku.




Súvisiace články z tejto kategórie:


10 náhodne vybratých článkov z tejto kategórie:
Rozhovory

Vyhľadávanie

Webmisie.sk

Reklama

Reklama kresťanských stránok na internete - misia i poslanie