Hlavná stránka

Tajomstvo kríža - 1 - Tajomstvo hriechu

E-mail Tlačiť PDF
(9 hlasovaní, Priemerná známka: 4.56 )

Hriech slepotaNa počiatku Boh stvoril človeka úplne čistého ako kryštál. Vo svetle Boha tento kryštál, tento nádherný diamant žiaril neopísateľnou krásou – koniec koncov, bolo to veľdielo, vrchol stvorenia. Nie všetci anjeli však naň hľadeli s obdivom a úžasom. Boli aj takí, ktorí znenávideli Boha a všetko, čo stvoril a teda znenávideli aj človeka a postarali sa veľmi jednoducho o to, aby tento diamant vyhasol a stratil svoju krásu.

Naklamali človeku, že jeho krása ešte nie je dokonalá, že dokonalejšou krásou je byť samotným svetlom – Bohom. Nahovorili človeku polopravdy, že síce ich Boh stvoril, ale skrýva pred nimi niečo – plody stromu poznania. Vsiali do srdca človeka pochybnosti o láske jeho milovaného Stvoriteľa, nedôveru voči dokonalému Bohu, nedôveru voči Svetlu, ktoré žiarilo predsa nevýslovnou nehou, láskou a pokojom. Ako mohol človek uveriť, že Boh ho nemiluje naplno, že pred ním niečo skrýva, že Boh je skúpy egoista, ktorý si necháva svoje prvenstvo a svoje bohatstvo pre seba? Na tomto svete sa nikdy nedozvieme, ako sa mohla v srdci človeka zrodiť myšlienka: „Boh ma nechce urobiť naplno šťastným, dal mi len kúsok... Prečo? Ja chcem všetko!“ No stalo sa.

Diabol iba využil obrovskú túžbu, ktorú vložil sám Boh do srdca človeka – túžbu podobať sa mu, túžbu byť ako Boh – no Boh ju chcel a ešte stále chce naplniť iným spôsobom, ako to predostrel človeku diabol - "Budete ako Boh, ale bez neho, sami, jeho nepotrebujete!" Boh chcel postupným zjednocovaním sa s človekom v láske premieňať svoj obraz v človeku na čoraz vernejšiu a vernejšiu kópiu seba samého – nikdy nekončiaci sa proces pripodobnenia sa dokonalosti, ktorá sa plnosťou, aká existuje v Bohu, nikdy dosiahnuť nedá (jednoducho to nejde lebo Boh môže byť len jeden) – a v tom je večnosť – v neustálom čoraz väčšom približovaní sa k Bohu, v čoraz vernejšom pripodobnení sa Mu, v Jeho čoraz väčšom spoznávaní. Tak ako to vidno v skutočnom manželstve - človek človeka čoraz viac a viac spoznáva – zisťuje ako ho druhý človek ešte viac miluje, ako sa pre neho obetuje, ako sa mu dáva a preto si ho čoraz viac zamiluváva, preto aj čoraz viac cíti ako sa s tým druhým zjednocuje v myslení, v konaní, v rozprávaní, preto sa začne viac na toho druhého podobať aj fyzicky v tvári (všimnite si to na starých milujúcich sa manželoch).

Lepšie spoznanie sa=väčšia vzájomná láska=väčšie zjednotenie sa=lepšie spoznanie sa=väčšia láska... atď – špirála Lásky, ktorá sa nikdy nekončí a spôsobuje v človeku väčšie a väčšie šťastie – väčšie a väčšie zážitky a vytŕženie lásky. Toto všetko mal a ešte stále má pre človeka pripravené Boh v omnoho väčšej sile a kráse ako to prežívame my tu na zemi. Jednoducho ani oko nevidelo ani ucho nepočulo... čo všetko Boh pripravil tým, ktorí ho milujú. Nemôžeme si ani vo sne predstaviť, čo všetko má Boh pre nás pripravené – prekvapenia jeho lásky k nám, dobrodružstvá, ktoré s ním prežijeme, nové nepredstaviteľné veci a ešte nádhernejšie zákutia a zázraky sveta, v ktorom žije so svojimi anjelmi a stvoreniami, o ktorých nič nevieme – jednoducho sa nám ukáže v ešte nádhernejšom svetle svojej lásky, ako sme si schopní tu na zemi my ľudia predstaviť.

Toto obrovské veľdielo však bolo zničené jedným šmahom, keď človek dovolil vstúpiť do svojho srdca zakrádajúcu sa lepkavú tmu nedôvery, tmu viery v klamstvo o sebe, o Bohu, o svete okolo, tmu žiadostivej túžby byť hneď tak dokonalým ako Boh, nečakať na jeho plán, na jeho múdre postupné vedenie – JA JA JA – Ja viem, ako na to (hoci mu to našepkal zlý), Ja to môžem urobiť sám vlastnými silami – nepotrebujem na to Boha, aby som sa stal Bohom... A tak sa zo srdca diabla preliala do srdca človeka PÝCHA – lož, klamstvo a s ňou viera v toto klamstvo o sebe, o Bohu. Aj človeka  podobne ako diabla postupne krok za krokom začala ovládať čierna lepkavá substancia hriechu, odporu voči Bohu, vzoprenia sa mu slovami: „Nebudem slúžiť!“ – silné lepidlo, reťaze, okovy, ktoré zväzovali samotného diabla, začali zväzovať aj človeka. Diabol totiž už nikdy nebude schopný vrátiť sa späť k Bohu pre jeho vlastnú vieru v klamstvo, že Boh za to všetko môže, že to Boh urobil chybu a teda on sa musí prvý ospravedlniť, že to Boh je ten zlý, ktorý diabla nepochopil – čierna lepkavá substancia, ktorá čím viac sa v nej rýpe a moce, tým viac ho sťahuje, škrtí a vťahuje viac a viac do tmy, do chladu, do nenávisti voči Bohu, do väčšieho a väčšieho šialenstva večného oddelenia sa od Boha – Lásky, ktorý žiari v duchovnom svete ako jediný zdroj svetla, pokoja, lásky, dobra a odpustenia. Nikde inde tento zdroj neexistuje, preto čím bližšie je akékoľvek stvorenie pri tomto zdroji, tým viac svetla prechádza cezeň, tým sa cíti viac a viac milované. Čím sa však viac vzďaľuje od Boha - od zdroja svetla, tým sa aj viac a viac stráca v tme, chlade, tým sa menej a menej cíti milované až nakoniec vyhasne a rozdrtí sa na márne kúsky v zúfalstve a nenávisti.

Človek – toto nádherné stvorenie, určené Bohom na najvznešenejší cieľ medzi ostatnými stvoreniami – na neskutočné, stále sa zväčšujúce a nikdy nekončiace milovanie – toto veľdielo Lásky – sa dobrovoľne, bez donútenia, avšak zmanipulované klamstvom, rozhodlo pre rovnakú cestu do tmy a chladu nelásky ďaleko od Boha akú absolvoval diabol. A diabol sa Bohu iba chechtal do tváre s nemilosrdným úškrnom zväzujúc čiernou tmou zo svojho srdca srdce človeka, ťahajúc ho za sebou preč od Boha: „Toto že je tvoje milované stvorenie? Už to nie som ja - ten milovaný, ale toto úbohé, smiešne, trápne stvorenie? Toto miluješ? Pozri sa, ako sa ťa bojí... A ja ti dokážem, že ťa znenávidí rovnako ako ja, že ťa bude preklínať tak, ako ja, že ani v najmenšom kúsku svojej slobody nebude chcieť prežívať tú lásku a to šťastie, ktoré som pri tebe prežíval kedysi aj ja, a teraz mi tak strašne chýba, ale to ty si ma odsotil od seba, to ty si všetkému na vine, preto sa nikto do tvojej prítomnosti nepriblíži tak, ako ja – aspoň nie títo červíci, ktorých si stvoril a s ktorými máš úžasné plány. Ja sa o to postarám!“ A tak ako aj diabol má slobodnú vôľu a môže ju zneužiť, aby doslova znenávidel svojho milovaného Tvorcu, tak aj človek so svojou slobodnou vôľou, bol vystavený skúške výberu... a neobstál. Na plnej čiare zlyhal.

Prečo Boh tak miloval človeka, že sa rozhodol ho zachrániť (hoci anjeli takisto zhrešili pýchou a tých nezachraňoval ako nás – ľudí) – toto tajomstvo Božej lásky k nám ľuďom sa na tomto svete nikdy úplne nedozvieme a nepochopíme. Predsa len sme vrcholom jeho stvorenia, do ktorého vtlačil dokonca svoj vlastný obraz, svoju podobu – veľmi silno sa mu podobáme – to neurobil s nijakým iným stvorením iba s nami ľuďmi. Prečo? Pretože nás výnimočne, obzvlášť miloval a stále miluje. No prečo sme v jeho očiach tak vzácni...? Na túto odpoveď z Jeho úst sa veľmi teším, ale viem, že si na ňu budem musieť chvíľu počkať, a ja počkám veľmi rád s veľkou nedočkavosťou...

Pokračovanie - Tajomstvo kríža - 2 - Rozhodnutie Syna

Share/Save/Bookmark


feed0 Komentáre

Napíš komentár
 
 
quote
bold
italicize
underline
strike
url
image
quote
quote
smile
wink
laugh
grin
angry
sad
shocked
cool
tongue
kiss
cry
Menšie | Väčšie
 

security image
Opíš zobrazené písmená


busy
 

Náš člen Balek Robert je s nami už odo dňa: Streda, 17 September 2008.

Ukáž 50 najnovších článkov autora tohto článku.

10 náhodne vybratých článkov z tejto kategórie:
Katechézy

Vyhľadávanie

Webmisie.sk

Reklama

Reklama kresťanských stránok na internete - misia i poslanie