Hlavná stránka

Tajomstvo života, smrti a večného života po smrti ukryté v žene

E-mail Tlačiť PDF
(7 hlasovaní, Priemerná známka: 5.00 )

Dieta a matkaDnes, na sviatok Zvestovania Pána, kedy anjel Gabriel prišiel Máriu požiadať prosbou od samého Boha, aby sa stala Matkou jeho Syna, by som chcel poodhaliť tajomstvo nášho života tu na zemi, našej smrti a nášho prechodu do nového sveta, ktoré vložil Boh práve do vás, milé ženy - na tajomstve zrodenia nového života v žene, v matke nám Boh ukazuje nádherný obraz toho, ako to všetko okolo nás funguje.

Pomocou mi bude príbeh detí, ktoré sa v matkinom lone rozprávajú o tom, či mama existuje alebo nie, ktorý som kedysi dávno čítal. Tento príbeh sa pokúsim rozviesť do detailov v plnosti cez pôrod do nového sveta... Vy skúste vnímať tento príbeh dieťaťa a mamy ako príbeh každého človeka a Boha (dieťa=človek, mama=Boh). Každé prirovnanie pokuľháva, preto nehľadajte nedokonalosti nasledujúceho prirovnania, ale sústreďte sa na jeho dobré stránky. Nie je to žiadna teológia, je to iba môj pohľad na svet okolo nás pri pohľade na matku, ktorá nosí pod srdcom svoje milované dieťa.

Lono matky, ktoré sme si všetci na začiatku svojho života prepožičali od svojej mamy, je takým malým svetom, v ktorom je zabezpečené všetko k tomu, aby sa mohol človek z maličkej bunky vyvinúť na človeka, schopného žiť vo svete, v ktorom žije matka. Človek pritom nemusí nič špeciálne robiť. Všetky informácie o tom, ako sa to má diať, má zapísané v sebe. Jeho úlohou je iba prijímať živiny od mamy a príliš sa nezamotať do pupočnej šnúry... Wink Aj náš svet okolo nás je stvorený Bohom tak, aby sme sa v ňom vyvinuli na také bytosti, ktoré budú schopné žiť v novom svete, v ktorom žije náš Otec – Boh.

Kto je mama? verzus Kto je Boh?

Keby sme sa malé dieťatko v matkinom lone pokúšali presvedčiť, že existuje mama, mohlo by odpovedať: „Prepáč, ale ja žiadnu mamu nevidím... A vôbec, čo to je mama?“ A my na to: „No, mama, to je nádherná bytosť, ktorú si zatiaľ predstaviť nedokážeš, jednoducho to nejde, pretože v nej žiješ, hýbeš sa a si, z nej prijímaš všetky živiny k tomu, aby si mohol rásť do plnosti krásy človeka - musíš sa už tu v tomto svojom svete čoraz viac podobať na mamku.“ A dieťa by nám mohlo odpovedať: „Aaaale, ja žiadnu mamu nevidím, je tu síce nejaká šnúra, čo mi trčí z bruška, ale to ešte nič nedokazuje. Ja vidím iba tmu a vodu okolo seba. Nie, mama neexistuje, neverím!“ A my by sme sa ho pokúšali presviedčať ďalej: „Ale táto bytosť, v ktorej žiješ, ťa obrovsky miluje a tak veľmi sa teší z teba, hladí tvoj svet, v ktorom žiješ a obklopuje ťa svojou láskou. Dokonca, keď sa stíšiš, v tichu budeš počuť tlkot jej srdca...“ A dieťa na to: „To búchanie nado mnou? Hm, to môže byť všeličo. Nie, keby existovala, určite by sa mi ukázala, určite by som ju mohol vidieť z tváre do tváre. Ale ja nič nevidím. Jednoducho mama neexistuje a hotovo!“
Mnohí sa pokúšajú presvedčiť ľudí o tom, že Boh naozaj existuje. No stretávajú sa iba slovami: "Ja som ho nikdy v živote nestretol! Nevidel som ho! Nie, Boh nemôže existovať." Keby sme ho však chceli vidieť z tváre do tváre, museli by sme zomrieť, tak ako dieťatko môže vidieť svoju mamku z tváre do tváre až po pôrode. A predsa takýmto ľuďom môžeš odpovedať spolu so sv. Pavlom: "V Bohu žijeme, hýbeme sa a sme... Z neho čerpáme všetky živiny pre tento život tu na tejto zemi, aby sme sa vyvinuli na krásne milujúce bytosti viac a viac podobné na Neho samého. Keď sa stíšiš, v tichu budeš počuť tlkot srdca svojho Boha, ktorý s neopísateľnou láskou hladí tvoj svet, v ktorom žiješ, obklopuje ťa svojou láskou a všemožne sa o teba stará, pretože ťa obrovsky miluje. Táto nekonečná bytosť, v ktorej žiješ a ktorú si ešte vôbec nevieš predstaviť, pretože je to zatiaľ nemožné, sa na teba straaaašne teší a má v tebe obrovské zaľúbenie..."

Pôrod - prechod do nového života... verzus Smrť - prechod do nového života

Na posledné slová dieťatka by sme mohli odpovedať: „Aaach maličký, ako sa len veľmi mýliš. Neboj sa, prejde 9 mesiacov a či chceš alebo nechceš, musíš z tohto svojho sveta odísť do nového. Potom ju uvidíš – z tváre do tváre. Ach to bude krása! Teš sa na to, veľmi ťa miluje!“ A dieťa: „Ja nikam odchádzať nemienim. Mne je tu dobre.“ A my by sme pokračovali: „Tak je to zariadené, aby ti tu bolo príjemne, hoci občas sa ten život tu môže poriadne skomplikovať. Ale akokoľvek krásny život tu máš, alebo akokoľvek nepríjemný, vedz, že po 9 mesiacoch tvojho života tu v tomto svete sa začne prechod do nového sveta - ľudia tomu hovoria "pôrod". Všetko okolo teba sa začne rúcať. Budeš si myslieť, že zomieraš, že ťa zovreli povrazy smrti, bude ťa všetko bolieť, a zrazu sa ocitneš v čiernom tuneli. Na konci tohto tunela však bude svetlo a náruč tvojej milovanej mamky, ktorá sa na teba strašne teší a obíjme ťa ako svoje milované dieťa."
Aj smrť je veľmi bolestivá a každý z nás sa jej bojí (až na pár veeeľmi svätých výnimiek Innocent ). Nikto z nás nechce odísť kvôli strachu: "Čo bude po smrti?" Obrovská neznáma naháňa mnohým strach. Preto sa tak horúčkovite snažia nájsť liek na večnú mladosť... 
Mnohí, ktorí prechádzali smrťou ale vrátili sa späť, pretože sa doktorom podarilo oživiť ich alebo sa prebrali z kómy, hovoria o nejakom čiernom tuneli, na konci ktorého čaká veľmi nádherná, príjmená bytosť žiariaca tak neopísateľnou láskou, že sa to nedá vyjadriť ľudskými slovami. Mnohí podotýkajú, že im bolo tak výborne, že sa nechceli vracať späť, no bytosť im vysvetlila, že ešte nesplnili svoju úlohu na zemi.

Nový svet po pôrode... verzus Nový svet po smrti

A možno by vám dieťa na to všetko predsa len odpovedalo: "Ja nechcem toľko bolesti, trápenia, nechcem žiaden pôrod, bojím sa ho! Ja si len spokojne zostanem tu. Tento svet okolo mňa je krásny. Neviem si predstaviť niečo iné. A vôbec - ten nový svet, o ktorom hovoríš - ako si môžem byť istý, že existuje? Ktovie ako vyzerá, určite to nie je nič moc. Nie, žiadna mama ani nový svet neexistuje!" A ty mu možno odpovieš: "Vieš, nikto sa ešte nevrátil späť z toho nového života späť do mamkinho lona. Keď už prejdeš úplne celý, nie je možné sa vrátiť späť. Občas sa stane, že niektoré dieťatko vykukne a znova sa vráti, ale je to len na krátky čas. Po krátkom čase sa porodí už úplne. A ten nový svet? Je prosto nádherný a s tým tvojim sa vôbec porovnávať nedá. Je nepredstaviteľne farebnejší, úžasnejší a obdivuhodnejší ako ten tvoj.“ A dieťa na to: „Hm, to čo hovoríš znie príliš krásne na to, aby to existovalo. Veď ja si to ani predstaviť neviem. Ako farebnejší svet? Čo nové v ňom ešte môže byť okrem toho, čo poznám tu. Nie, nič úchvatnejšie ako tento môj svet nejestvuje. Mne to ani nejde do hlavy! Nie, jednoducho to nemôže existovať!“ A ty mu odpovieš: "Vieš, ty si ešte vôbec nevieš predstaviť, koľko krásy v sebe skrýva, pretože toho nie si schopný, nijaké dieťatko si to nevie predstaviť, je to príliš krásne a ťažké na tú malú hlavičku: hory, doliny, lúky, jazerá, vodopády, kvety, zvieratá, more - och, tak smiešny je tvoj terajší svet oproti kráse toho nového! Teš sa!"
Aj typický skeptici a neveriaci ti možno povedia: "Odmietam smrť, nechcem ísť do nijakého nového sveta. Tento svet okolo mňa je dostatočne krásny. Neviem si predstaviť nič krajšie. Nie, nový život po smrti neexistuje!" A ty im môžeš odpovedať znova so sv. Pavlom: "Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo ani do ľudského umu nevošlo to, čo Boh pripravil pre tých, ktorí ho milujú... Je to proste zatiaľ s našimi maličkými hlavičkami nemožné pochopiť a predstaviť si tú neopísateľnú krásu sveta, ktorý nás čaká. Niektorí vizionári pri stretnutiach s Máriou-Božou Matkou alebo ľudia počas klinickej smrti zazrú kúsok tohto nového sveta a po skončení zjavenia alebo pri návrate z kómy je prechod do tohto nášho sveta tak nepríjemný, že im trvá dlho kým sa z toho spamätajú - totiž pri porovnaní s tým, čo videli, je tento náš svet tak depresívny, trápny, smiešny, bezfarebný - len smiešna karikatúra absolútne neschopná dosiahnuť krásu toho nového sveta. To, čo Boh pre nás pripravil v novom svete, musí byť niečo tak obrovsky nádherné, čo prevyšuje všetky naše najlepšie predstavy o kráse, vznešenosti a majestátnosti... Teš sa!"

Život po pôrode... verzus Život po smrti

My by sme sa však nedali odradiť argumentami dieťatka a pokračovali by sme: „Vieš, vyvíjajú sa ti počas tohto života v mamkinom lone také orgány, ktoré teraz nepotrebuješ, nevyužívaš ich, ale v tom novom svete ich budeš potrebovať. Dávaj pozor, aby sa ti všetky vyvinuli správne, aby si si mohol nový svet vychutnávať dosýta. Pretože hneď po pôrode sa bude musieť v tvojom tele spustiť kompletne nový systém života - musí ti nabehnúť dýchanie cez pľúca, ktoré teraz nepotrebuješ, bude ti musieť nabehnúť trávenie cez tvoj žalúdok, ktorý tu v tomto svete zatiaľ absolútne nepotrebuješ a vlastne všetko bude musieť nabehnúť, čo sa ti v tele vyvinulo. Inak to skončí veeeľmi zle. Tvoja mamka ťa bude hneď po pôrode učiť používať tvoje nové telo, bude ťa učiť pozerať na svet vlastnými očami (smiešne, teraz ich vôbec nepotrebuješ, ani v podstate nevidíš), chodiť po vlastných nohách (heh, teraz sú ti absolútne nanič, nepotrebuješ chodiť), používať vlastné ruky (ani tie nepotrebuješ, akurát sby si sa zamotal do pupočnej šnúry...) a takisto ťa bude učiť používať tvoje ústa a rozprávať (čo teraz vôbec nepotrebuješ, a ani o tom nevieš, že si toho všetkého schopný)... Zavedie ťa do rôznych zákutí nového sveta, bude ti ukazovať krásne miesta, nádherné veci, rastliny, zvieratá, a iné stvorenia, ktoré v novom svete existujú. Je toho tak veľa, čo má pripravené pre teba mama, teš sa!“ No dieťa by stále odmietalo veriť, že existuje mama, že existuje nový nádherný svet... No možno by sa niektoré dieťa predsa len dalo uhovoriť a už v matkinom lone by si zamilovalo svoju mamku, jej pohladenia, cítilo by jej lásku, ktorou by obkolesovala jeho svet, načúvalo by v tichu tlkotu jej srdca, tešilo by sa na nový svet napriek jeho nepredstaviteľnosti... Všetko však záleží na samotnom dieťati – chce uveriť, verí – nechce uveriť, neverí. No či verí, či neverí, svet, v ktorom žije mamka skutočne existuje, mamka takisto a nič z toho nezmizne len preto, lebo dieťatko tomu neverí.

V každom z nás sa vyvíja nový človek s orgánmi, o ktorých zatiaľ ani nevieme, že ich budeme potrebovať. Ak sa však teraz počas nášho života v tomto svete nevyvinú dostatočne, môžeme mať v novom živote po smrti veľké problémy. Všetko čo je potrebné, je len nasávať od Boha dostatok lásky ako stavebnej živiny pre našu dušu tak ako to malé dieťa nasáva všetko potrebné cez pupočnú šnúru od mamy. Ako? Pokúsim sa ti to zhrnúť ešte raz:

Náš svet, v ktorom žijeme my ľudia je takým Božím lonom, v ktorom sa vyvíjajú naše duše. "V ňom žijeme, hýbeme sa a sme", ako hovorí sv. Pavol, z neho čerpáme všetku výživu, potrebnú na správny vývoj našich duší. Mnohí hovoria: „Ja Boha nevidím, to znamená, že nexistuje!“ Ak aj dieťa nebude veriť, že mama neexistuje, to ešte neznamená, že mama prestane existovať. Ona žije napriek nevere dieťaťa a miluje svoje dieťa, hoci ju ono samé ešte nevidí... Aj Boh existuje či už v to niekto verí alebo neverí. Boh neprestane existovať a milovať človeka len preto, lebo v neho človek neuveril. Ak sa totiž dokáže človek stíšiť, bude počuť „tlkot srdca samého Boha“, bude cítiť jeho pohladenia, ktorými hladí náš svet, bude cítiť lásku, ktorou nás obkolesuje. A tou základnou živinou, ktorá preteká od Boha k nám je On sám – Láska. Nakoľko dokáže človek od Boha prijímať vo svojom živote základnú potravu pre svoju dušu – LÁSKU, natoľko sa jeho duša vyvíja správne so všetkými „duchovnými orgánmi“, ktoré bude potrebovať v novom svete. A spôsobov, ktorými tečie jeho láska do našej duše je obrovské množstvo – jedným z hlavných prúdov je druhý človek a to hlavne otec a matka, a vedľajšie prúdy sú iní priatelia, takisto modlitba, sviatosti, Biblia a Božie slovo, príroda a všetko čo nás obklopuje.

Ak sa cez hlavné kanály Božej lásky - cez ocka a mamku dostáva do človeka a jeho duše hlavne v prvých rokoch jeho života dostatok tejto hlavnej živiny - lásky, duša sa vyvíja viac menej správne aj keby chýbali iné zdroje tejto Božej lásky. Ak sa však cez ocka a mamku nedostane Jeho láska do srdca človeka, viac-menej sa duša človeka nevyvinie správne, pokriví ju to a mnohé jej orgány sa nedovyvíjajú a takáto duša už tu na zemi pociťuje neschopnosť konať dobro, žiť naplno vo vzťahoch s inými ľuďmi lásku tak, ako by chcelo. A potom budú probémy aj pri prechode do nového sveta, kde má tieto nové orgány svojej duše naplno využívať.

Druhým z hlavných kanálov je modlitba. Je to neustála non-stop služba dodávky Lásky priamo od samého Boha. Cez modlitbu Boh sám, akoby v materskom mlieku so všetkými vitamínmi pre dušu, vlieva svoju lásku do duše človeka a sám ju uzdravuje, dáva do poriadku, očisťuje, oslobodzuje... Pričom často pri modlitbe netreba robiť nič špeciálne, iba sa odovzdať do rúk svojho Otca – On už vie, čo kde a ako... Tak ako sa dieťatko pri kojení úplne odovzdá do rúk matky a nechá sa proste iba nakŕmiť.

Ďalšími kanálmi sú Sv. Písmo, sv. omša, všetky sviatosti, priatelia a známi, krása hudby, tanca, maľby či samotná krása prírody, jej západy i východy slnka, hory, lesy, lúky, kvety, zvieratá... Dá sa povedať, že všetko bolo stvorené pre človeka, aby cez toto všetko človek nasával Božiu lásku do svojho srdca a duše plným dúškom.

Smrť nie je koniec života, iba jeho premena a pokračovanie

Mnohí si však aj napriek tomuto všetkému evidentnému zatvárajú oči a hovoria: „Nevidím Boha, necítim ho, nejde mi to do hlavy. Jednoducho neexistuje a hotovo.“ Príde však čas a akokoľvek slávny, bohatý, či mocný si, musíš tento svet opustiť, akokoľvek by si sa zdráhal a chcel zostať... Smrť však nie je koncom, smrť je len pôrodom do nového sveta, v ktorom žije náš Otec – Boh. Smrť nie je rozplynutie sa v ničotnosti – človek je príliš nádherná a geniálna bytosť na to, aby sa len tak rozpadla v nič. Tá túžba, ktorá je v každom z nás – žiť naveky, je oprávnená a o niečom hovorí – sme stvorení pre večný život a tento svet okolo nás je iba prípravou – miestom, kde sa majú naše duše dostatočne pripraviť na život v novom svete, kde je základom všetkého Láska. Preto iba vtedy budeš schopný žiť v novom svete po smrti, ak naplno rozvinieš svoju dušu v milovaní, ak pochopíš, že najpodstatnejšie v našom živote je naučiť sa milovať – a milovať veľmi, kdekoľvek sa nachádzaš a kýmkoľvek si.
V milovaní neexistujú nijaké hranice, milovať sa dá stále viac a viac a viac a tým prežívať väčšie a väčšie šťastie – také, aké si ani nevieme predstaviť. Totiž, aké mocné, slávne a veľké budú naše duše v láske a milovaní v momente smrti, také sa porodia do nového sveta a pravdepodobne tak budú vyzerať večne. Možno niekomu bude chýbať ruka, oko, ústa, pľúca či nohy duše a nebude môcť naplno žiť v novom svete. No možno má Boh pripravené akési „nebeské inkubátory“, v ktorých sa bude o nás starať, aby nám postupne dorástlo to, čo sme na zemi zanedbali, čo však bude rásť v omnoho väčších bolestiach ako na zemi – nejaká forma očistca? Neviem, určite však niečo má vymyslené, veď každý otec či matka túži po tom, aby jeho dieťa bolo zdravé a naplno si užívalo krásy sveta, do ktorého sa narodilo.

Myslím, že budú existovať aj duše, ktoré sa do nového sveta narodia duchovne polomŕtve alebo úplne na pokraji smrti... Duša je síce nesmrteľná ale môže byť tak vysilená, tak pokrivená, znetvorená a nevyvinutá, že v novom svete po smrti nebude schopná vôbec žiť. Pre takéto duše to bude možno peklo. Tie duše, ktoré odmietali Lásku na zemi a odmietnu ju aj po smrti, nebudú chcieť podstúpiť s Bohom liečebnú dlhotrvajúcu bolestivú kúru svojej duše, nebude žiadnej šance žiť v novom svete.

Je pravdou, že človek si nedokáže nič z druhého sveta, do ktorého sa porodí smrťou, predstaviť, ako povedal aj sv. Pavol: „Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo... čo Boh pripravil pre tých, ktorí ho milujú...“ Je to nad naše sily. To však nič nemení na tom, že nový svet skutočne existuje, podobne ako existuje ten náš svet obkolesujúci svet malého dieťaťa v matkinom lone. Tento náš materiálny svet je vsadený do duchovného sveta, ktorý je všade okolo, len my ho nevidíme. Čo má Boh pre nás pripravené, aké zákutia a krásy nám chce ukázať, k akým úžasným nádherným stvoreniam nás chce priviesť a naučiť s nimi žiť, to nemáme šancu našim ľudským rozumom pochopiť a prijať. Môžeme sa však na tento svet tešiť, pretože nás čaká milujúce objatie milovaného Otca – Boha – Lásky.

Ďakujem vám, milé ženy, že svojím rozhodnutím prijať nový život, každý raz, keď sa vo vás rodí a vyvíja tento ďalší zázrak Boha a jeho Lásky k nám, zakaždým sa stávate živým svedectvom o tom, že Boh existuje, že v ňom žijeme, hýbeme sa a sme, že nás miluje a čaká nás v nepredstaviteľne úchvatnejšom, farbistejšom a nádhernejšom svete, ako je ten náš svet okolo. 
Moja úctivá poklona... Wink

P. Robert Balek SVD misionár v Rusku

Share/Save/Bookmark


Tags: Tajomstvo  života  ukryté  žene  smrť  dieťa  matka  mama  lono  Boh  človek  nebo  peklo  
feed0 Komentáre

Napíš komentár
 
 
quote
bold
italicize
underline
strike
url
image
quote
quote
smile
wink
laugh
grin
angry
sad
shocked
cool
tongue
kiss
cry
Menšie | Väčšie
 

security image
Opíš zobrazené písmená


busy
 

Náš člen Balek Robert je s nami už odo dňa: Streda, 17 September 2008.

Ukáž 50 najnovších článkov autora tohto článku.




Súvisiace články z tejto kategórie:


10 náhodne vybratých článkov z tejto kategórie:
Katechézy

Vyhľadávanie

Webmisie.sk

Reklama

Reklama kresťanských stránok na internete - misia i poslanie