Hlavná stránka

Umučenie Pána podľa Cataliny Rivas - 1 - Posledná večera

E-mail Tlačiť PDF
(5 hlasovaní, Priemerná známka: 4.60 )

Jezis_umyva_Petrovi_nohyCatalina Rivas žije v Cochabambe v Bolívii. V prvej polovici deväťdesiatych rokov minulého storočia si ju Ježiš vyvolil, aby skrze ňu odovzdával svetu svoje posolstvá lásky a milosrdenstva. Zapisuje to, čo jej Ježiš diktuje. Catalina nemá ani stredoškolské ani teologické vzdelanie. Najhlbšie teologické pravdy sú vyjadrené s obdivuhodnou prostotou a bezprostrednosťou. Všetky jej zápisky boli zhromaždené do ôsmych kníh, ktoré obdržali 2. apríla 1998 Imprimatur arcibiskupa v Cochabambe Mons. René Fernandeza Apazu. My vám ponúkame časť jej zápiskov, hovoriacich o Kristovom umučení.

Arcibiskup v tomto dokumente uviedol: “Čítali sme knihy Cataliny Rivas a sme si istí, že ich jediný význam je viesť nás po ceste autentickej spirituality, ktorej prameňom je evanjelium Ježiša Krista. Preto schvaľujem ich tlač a šírenie a doporučujem ich ako texty pre rozjímanie a duchovnú orientáciu, aby získali veľa plodov pre Pána, ktorý nás volá, aby sme sa usilovali o spásu duší a ukázali im, že On je Boh živý a pravý, plný lásky a milosrdenstva.“

Od roku 1994 je Catalina Rivas nositeľkou stigiem, ktoré sa otvárajú vždy na Veľký piatok. Lekári boli osobne svedkami jej veľkého utrpenia, ale jej rany sa ďalší deň opäť zatvorili lekársky nevysvetliteľným spôsobom. O Cataline Rivas sa prorocky zmieňuje už sv. Ján Bosco .

Ježiš diktuje Cataline

„Dcérka, nechaj sa zaplaviť mojou horúcou túžbou, aby sa všetky duše obmyli vodou pokánia, aby ich naplnila dôvera a nie strach, pretože ja som Boh milosrdenstva a som stále pripravený prijať ich vo Svojom Srdci. Takto sa budeme deň za dňom stále viac zjednocovať v láske. Spočiatku len malá iskrička, a tá sa postupne premení na ohromný plameň... Len skutočná Láska nie je dnes milovaná! Miluj Lásku a budeš milovaná! Ale predtým sa modli, dcérka, veľmi sa modli za zasvätené duše, ktoré stratili svoje nadšenie a spokojnosť v službe. Modli sa tiež za tých kňazov, ktorí na oltári uskutočňujú onen zázrak zázrakov, ale ich viera je slabá.

Strať sa vo mne ako kvapka vody v oceáne... Keď som ťa stvoril, pobozkal som ťa na čelo a tak som ťa označil znamením svojho vyvolenia. Hľadaj duše, pretože len niektoré z nich ma milujú, hľadaj duše a vtlač do ich mysle obraz bolesti, v ktorej som sa strávil. Ľudia ani nevedia, aké ohromné dary prijímajú. Keď robíš to, o čo ťa žiadam, som ti nablízku. Je to akoby si hasila spaľujúci smäd, ktorý na Kríži mučil moje pery. Budem prítomný vždy, keď budeš vzývať moje Utrpenie s láskou.

Dovolím ti žiť zjednotenej s mojou bolesťou, ktorú som zakúšal v Getsemanskej záhrade , keď som videl hriech všetkých ľudí. Buď si toho vedomá, pretože k tomuto druhu utrpenia volám len niekoľkých, no nikto z nich nechápe, aké vyvolenie sa im dostalo týmto pripojením k najbolestnejšej hodine môjho pozemského života.

Ježiš sa pripravuje

Sú duše, ktoré sú si vedomé môjho Utrpenia, ale len niekoľko z nich myslí na moju prípravu na verejný život: moju samotu! Tých štyridsať dní, ktoré som prežil na úpätí hory, to boli najviac skľučujúce hodiny môjho života, pretože som ich prežil celkom v osamotení, prípravou svojho ducha na to, čo malo prísť. Znášal som hlad, smäd, skľúčenosť a horkosť. Vedel som, že pre mnohých bude moja obeta bez úžitku, pretože ma zaprú. V tejto odlúčenosti som vnímal, že ani moje nové učenie, ani moja obeť či zázraky, nemôžu zachrániť židov, ktorí sa mali stať vrahmi Boha. Musel som však konať svoju úlohu, Božskú misiu. Musel som zasiať semeno, ktoré malo neskôr zomrieť. Ako je to z ľudského hľadiska všetko smutné! I ja som bol človekom a pociťoval som skľúčenosť a žiaľ. Cítil som sa tak nesmierne osamelý! Svoje Telo som umŕtvil pôstom a svojho Ducha modlitbou. Modlil som sa za celé ľudstvo, ktoré ma toľkokrát zaprie a vydá... Bol som pokúšaný ako každý iný smrteľník a satan nebol nikdy zvedavejší zistiť, kto z ľudí bol vydaný takej nesmiernej samote a odlúčeniu. Premýšľaj o všetkom, čím som musel prejsť, aby som zachránil človeka a mohol vládnuť v jeho srdci a umožnil mu prístup do Kráľovstva môjho Otca.“

Posledná večera

Teraz vstúpme do priebehu môjho Utrpenia… Príbehu, ktorý prinesie Otcovi slávu a svätosť mnohým vyvoleným dušiam…

Noc pred mojim zradením bola plná radosti, pretože to bola oslava Paschy, predzvesť nebeskej Hostiny, kde ja budem pokrmom ľudských bytostí. Keby som sa opýtal kresťanov, čo si o tejto Hostine myslia, iste by veľa z nich odpovedalo, že je to miesto ich šťastia, a len veľmi málo by povedalo, že je mojim potešením… Existujú duše, ktoré prijímajú sväté prijímanie nie pre radosť, ktorú tak zažívajú, ale pre radosť, ktorú spôsobujú mne. Je ich len niekoľko, pretože všetci ostatní prichádzajú prosiť len o dar a milosti.

Objímam všetky duše, ktoré ku mne prichádzajú, pretože som zostúpil na zem, aby som rozmnožil lásku, ktorou ich zahŕňam. A pretože láska nerastie bez bolestí, kúsok po kúsku odoberám sladkosť, aby som dušu ponechal vo vyprahnutosti a smäde. A tak sa pôsti od svojej vlastnej radosti, aby pochopila, že by sa mala zamerať na iné túžby: na tie moje.

Prečo o vyprahnutosti hovoríte, ako by sa jednalo o znamenie nedostatku mojej Lásky? Čo ste zabudli, že keď nedávam spokojnosť, musíte zakúšať svoju vyprahnutosť a ďalšie útrapy? Duše, pristúpte ku mne, ale buďte si vedomé, že to ja všetko spôsobujem a podnecujem vás k tomu, aby ste ma hľadali. Keby ste len vedeli, ako veľmi si cením nesebeckú lásku a ako veľmi bude odmenená v nebi! Ach, ako sa bude radovať duša, ktorá ju vlastní!

Učte sa odo mňa, drahé duše, hľadať len potešenie toho, kto vás miluje… Dostane sa vám sladkosti a oveľa viac všetkého, čo opustíte. Budete sa radovať z toho, k čomu vás uschopním. To ja som pripravil Hostinu. Ja sám som pokrmom! Mohol by som vás nechať sedieť pri svojom stole hladných? Veď som vám sľúbil, že ktokoľvek sa nasýti mnou, už nebude hladný… Ja sám vám slúžim, aby som vyjavil svoju lásku k vám. Počúvajte, čo hovoria moji kňazi, pretože oni vás skrze túto Veľkonočnú hostinu vedú ku mne. Ale nepozastavujte sa na tom, čo je ľudské, pretože by ste nadobudli iný zmysel tejto hostiny.

Nikto nemôže povedať, že sa moja Večera stala jeho potravou, pokiaľ prežíva len sladkosť… Láska ku mne rastie v závislosti od toho, ako sa zapierate.

Veľa kňazov je takých, ktorých som ja chcel urobiť svojimi služobníkmi a nie preto, že ma opravdivo nasledujú… Modlite sa za nich! Mali by Otcovi obetovať smútok, ktorý som pocítil, keď som v Chráme poprevracal stánky peňazomencom a vytkol som služobníkom tej doby, že premenili Boží dom na spolok úžerníkov.

Keď sa ma opýtali, z akej autority to robím, cítil som ešte väčší smútok, pretože sa potvrdilo, že najhoršieho popretia môjho poslania sa mi dostalo práve od mojich služobníkov.

Z tohto dôvodu sa modlite za kňazov, ktorí zaobchádzajú s mojim Telom zvykovo, a teda s veľmi malou láskou.

Skoro pochopíte, že som vám to musel oznámiť, pretože som prisľúbil odpustenie všetkých časných trestov tým, ktorí sa modlia za mojich kňazov. Pre tých, ktorí sa zarmucujú nad vlažnosťou kňazov, nebude očistec, ale ihneď po svojom poslednom vydýchnutí pôjdu rovno do Raja.

A teraz mi dovoľ znovu ťa objať, aby si mohla dostať život, ktorého súčasťou som ťa učinil s nevýslovnou radosťou.

V tú noc som s nekonečnou láskou umyl nohy svojim apoštolom, pretože to bol vrcholný okamih, v ktorom som predstavil svoju Cirkev svetu.

Chcem, aby duše vedeli, že i keď sú obťažené najväčšími hriechami, nie sú im odopreté milosti. Sú s mojimi najvernejšími dušami, sú v mojom Srdci a dostáva sa im milostí, ktoré potrebujú.

Cítil som nesmierny žiaľ, vidiac, že Judáš, môj apoštol, predstavuje také veľké množstvo duší zhromaždených pri mojich nohách a toľkokrát obmytých mojou Krvou, a i napriek tomu zatratených! V tej chvíli som si prial, aby hriešnici spoznali, že ani pre hriechy, ktoré spáchali, by sa odo mňa nemali vzďaľovať a myslieť si, že už pre nich nie je žiadne východisko a že nemôžu byť milovaní rovnako ako predtým, než zhrešili. Úbohé duše! Tak nezmýšľa Boh, ktorý pre vás vylial všetku svoju Krv. Poďte ku mne všetci a nebojte sa, pretože ja vás milujem. Očistím vás svojou Krvou, takže budete belší ako sneh. Ponorím vaše hriechy do vody môjho Milosrdenstva a nič nebude môcť z môjho Srdca vymazať lásku, ktorú k vám prechovávam.

Moji milovaní, nevybral som si vás predsa zbytočne, odpovedzte na moje vyvolenie veľkoryso. Buďte verní a pevní vo viere. Buďte mierni a skromní, aby ostatní mohli vidieť veľkosť mojej pokory.

Ježiš ustanovuje Eucharistiu

Túžba, aby boli všetky duše čisté, keď ma prijímajú vo Sviatosti lásky, ma viedla k tomu, aby som umyl nohy mojim apoštolom. Urobil som to tiež ako symbol Sviatosti zmierenia, v ktorej sa duše – ktoré postretlo to nešťastie, že upadli do hriechu – môžu obmyť a znovu získať stratenú čistotu. Tým, že som umyl ich nohy, som chcel dušiam ukázať úlohu apoštolov v umenšovaní sa i v nežnej starostlivosti o hriešnikov a všetky duše, ktoré im boli zverené. Ovinul som sa látkou, aby som ukázal, že kto chce dosiahnuť úspech medzi dušami, musí sa spútať umŕtvovaním a sebazaprením. Chcel som ich naučiť vzájomnej láske a tiež ceste, ako prekonávať chyby svojich blížnych tým, že ich zamlčíme, odpustíme a nebudeme nikdy pripomínať. Voda, ktorou som polial nohy mojich apoštolov, symbolizuje horlivosť, ktorá spaľovala moje Srdce túžbou po spáse ľudí.

V tej chvíli som pociťoval nesmiernu lásku k ľuďom a nechcel som, aby zostali sirotami. Aby som s vami mohol žiť až do konca časov a aby som vám ukázal svoju lásku, túžil som byť vaším dychom, vaším životom, vašou oporou, vaším všetkým ! Potom som zbadal všetky duše, ktoré sa budú v priebehu dejín živiť mojim Telom a mojou Krvou, a videl som tiež všetky Božské účinky, ktoré v nich tento pokrm spôsobí.

Táto nepoškvrnená Krv splodí čistotu a panenstvo u mnohých duší, v ďalších zapáli oheň lásky a horlivosti. V tej hodine sa mi vybavilo mnoho mučeníkov lásky pred mojimi očami a v mojom Srdci! Videl som, ako mnoho iných duší potom, čo spáchali mnohopočetné ťažké hriechy a zoslabli pod ťarchou vášní, prichádzali ku mne, aby Chlebom silných obnovili svoju silu! Ako veľmi si prajem, aby všetky duše poznali city môjho Srdca ! Ako veľmi túžim, aby videli Lásku, ktorú som k nim cítil vo Večeradle, keď som ustanovil Eucharistiu. Nikto nemôže preniknúť pohnútky môjho Srdca behom tých momentov – lásku, radosť, nehu… Ale ešte väčší bol žiaľ , ktorý zaplavoval moje Srdce.

Ste dobrou pôdou pre stavbu veľkolepej budovy? Áno i nie… Áno - pre dary, ktoré som vám dával od vášho narodenia, nie - pre spôsob, ako ste ich používali. Domnievate sa, že vaša pôda má vhodné predpoklady pre konštrukciu budovy, ktorú ja vztýčim? Ach, ako je chatrná! A napriek tomu - napriek všetkým vašim vnútorným prekážkam - moje úmysly nezlyhajú vďaka tomu, že si volím k mojim vlastným zámerom to, čo je úbohé. Nikdy nerobím chybu, lebo tvorím majstrovsky a s láskou. Pracujem neustále, i keď si toho nie ste vedomí. Vaša vlastná túžba vedieť, čo robím, mi slúži k tomu, aby som vám dokázal, že nemôžete nič vedieť ani robiť bez toho, aby som si to prial… Je čas pracovať, nepýtajte sa ma na nič, pretože je tu niekto, kto na vás myslí.

Mojim dušiam chcem zveriť trýzeň , miernu bolesť, ktorá mi tej noci naplnila Srdce. Akokoľvek som sa cítil, mal som veľkú radosť, lebo som sa stal Božským Pokrmom duší a spoločníkom človeka až do konce časov a videl som, ako mnoho duší mi to oplatí svojou vernosťou, vďakyvzdaním, láskou, zadosťučinením. Zaplavil ma tiež hlboký zármutok, keď som pozeral na všetky tie duše, ktoré ma opustia vo svätostánku, a na množstvo iných, ktorí budú pochybovať o mojej prítomnosti v Eucharistii. Ach, do koľkých poškvrnených, nečistých, rozdrásaných sŕdc budem musieť vstúpiť! A ako sa moje znesvätené Telo a Krv stane dôvodom zatratenia mnohých duší. Nemôžete pochopiť, ako som nazeral na všetky svätokrádeže, hriechy a nesmierne ohavnosti, ktoré proti mne budú spáchané. Dlhé hodiny, ktoré strávim osamotený vo svätostánkoch, koľko dlhých nocí! Koľko ľudí odmietne volanie lásky, ktoré k nim vyšlem!

Pre lásku k dušiam zostavám v Eucharistii ako väzeň, aby ste si vo svojich trápeniach a ťažkostiach mohli prísť pre útechu k najnežnejšiemu zo všetkých Sŕdc, k najlepšiemu zo všetkých otcov, k najvernejšiemu Priateľovi. Ale táto Láska, ktorá sa stravuje pre dobro ľudstva, nebude opätovaná.

Žijem medzi hriešnikmi, aby som bol ich spásou a životom, ich lekárom i liekom, a oni sa zatiaľ na oplátku, napriek svojej skazenej prirodzenosti, odo mňa vzďaľujú. Urážajú ma a pohŕdajú mnou. Moje deti, úbohí hriešnici! Nevzďaľujte sa odo mňa. Čakám na vás dňom i nocou vo svätostánku. Nebudem pripomínať vaše prehrešky, nevmietnem vám vaše hriechy do tváre. Miesto toho vás obmyjem Krvou zo svojich rán. Nebojte sa, poďte ku mne, neviete, ako veľmi vás milujem.

A čo vy, drahé duše, prečo ste chladné a ľahostajné k mojej Láske? Ja viem, musíte myslieť na potreby svojich rodín, svojich domovov a tiež potreby sveta, ktorý vás neprestáva volať. Čo nemáte ani chvíľku, aby ste za mnou prišli a dokázali mi tak svoju lásku a vďačnosť? Nedovoľte, aby vás zamestnávalo toľko zbytočných starostí. Vyhraďte si chvíľku na návštevu Väzňa Lásky. Či si nenájdete niekoľko minút, keď je vaše telo choré, aby ste vyhľadali lekára, ktorý by vás liečil? Poďte k Tomu, ktorý vám môže dať silu a zdravie duše. Dajte almužnu lásky tomuto Božskému Žobrákovi, ktorý vás volá, ktorý vás chce a ktorý na vás čaká!

Tieto slová budú mať na duše ohromné účinky. Preniknú do rodín, škôl, náboženských kongregácií, nemocníc, väzení a veľké množstvo duší sa vydá mojej Láske.

Najväčšie bolesti mi spôsobujú kňazi a rehoľníci

V okamihu, keď som ustanovil Eucharistiu, som videl všetky omilostené duše, ako budú živené mojim Telom a Krvou a tiež účinky, ktoré v nich spôsobí.

Pre niektoré duše bude moje Telo liekom na ich slabosť. Pre iné ohňom, ktorý pohltí ich úbohosti a zapáli ich láskou. Ach!... Duše, ktoré sa predo mnou zhromaždia, vytvoria ohromnú záhradu, v ktorej každá rastlina vykvitne inými kvetmi, ale všetky ma budú tešiť svojou vôňou. Moje Telo bude slnkom, ktoré ich privedie späť k životu. K niektorým si pôjdem pre útechu, u iných sa skryjem a u ďalších nájdem odpočinok. Keby ste len tušili, milované duše, aké ľahké je Boha utešiť, skryť a dať mu odpočinok.

Tento Boh vás miluje nezmerateľnou Láskou. Potom, čo vás vyslobodil z okov hriechu, zasadil do vás nevýslovnú milosť duchovného povolania. Mystickým spôsobom vás priviedol do záhrady svojich potešení. Tento Boh, vás Vykupiteľ, sa stal vašim snúbencom. On Sám vás živí svojim prečistým Telom a svojou Krvou, ktorá hasí váš smäd. Vo mne nájdete odpočinok a šťastie.

Ach, dcérka! Prečo toľko duší pôsobí taký zármutok môjmu Srdcu potom, čo boli naplnené toľkým požehnaním a nežnosťami? Nie som snáď stále rovnaký? Zmenil som sa snáď voči vám? Nie! Nikdy sa nezmením, budem vás zaľúbene a nežne milovať až do konca.

Viem, že ste plní biedy, ale ani to vás nemôže vzdialiť od môjho najnežnejšieho pohľadu. Stále na vás s úzkosťou čakám, nielen preto, aby som uľahčil vašej biede, ale tiež preto, aby som vás naplnil svojim požehnaním.

Neodopierajte mi svoju lásku, keď vás o ňu žiadam. Je veľmi ľahké milovať Toho, ktorý je Láska sama. Ak vás žiadam o niečo, čo je drahé vašej prirodzenosti, dám vám oboje: milosť aj silu, aby ste mi mohli vyhovieť. Dovoľte mi vstúpiť do vašich duší, a pokiaľ tam nenájdem nič, čo je Ma hodné, povedzte mi pokorne a s dôverou: „Pane, Ty vidíš ovocie tohto stromu. Preto príď a povedz mi, čo má robiť, aby som niesol ovocie, po ktorom túžiš.“

Ak mi toto duša povie s naozajstnou túžbou dokázať mi svoju lásku, odpoviem: „Drahá duša, dovoľ mi zušľachtiť tvoju lásku…“

Poznáte ovocie, ktoré tak získate? Víťazstvo nad vašou povahou vynahradí urážky a odčiní vaše chyby. Pokiaľ nie ste urazení, keď sa vám dostane pokarhania a prijmete ho radi, získate premenu tiež pre duše zaslepené pýchou, ktoré sa pokoria a budú prosiť o odpustenie. Toto vykonám vo vašej duši, pokiaľ mi dovolíte slobodne pracovať. Záhrada nerozkvitne okamžite, ale vy prinesiete môjmu Srdcu veľkú útechu. Toto všetko som videl, keď som ustanovoval Eucharistiu a bol som preniknutý túžbou živiť duše. Neprišiel som na zem, aby som žil s dokonalými bytosťami, ale preto, aby som podopieral slabých a živil deti… Nechám ich rásť a budem posilňovať ich duše a uľavovať im v ich ťažkostiach a ich dobré úmysly mi prinesú útechu.

Ale medzi mojimi vyvolenými sú tiež takí, ktorí mi spôsobujú zármutok. Vydržia všetci? - taký výkrik bolesti sa derie z môjho Srdca. Chcem, aby duše počuli tento nárek. Večná Láska hľadá duše, ktoré dokážu hovoriť po novom o starých známych pravdách. Nezmerateľná Láska si praje v lone ľudstva vytvoriť nový tribunál rýdzeho Milosrdenstva a nie Spravodlivosti. Preto sa po celom svete množí posolstvo. Ktokoľvek chápe toto dielo, obdivuje ho, čerpá z neho a tiež napomáha ostatným získať z neho úžitok. Kto nepochopí, zostáva v duchu otrokom, umiera a je zatratený. Im patrí moje zatracujúce slovo, pretože prekážajú môjmu Božskému dielu a sú spoluvinníkmi Diabla. Pokiaľ odsudzujú, zamlčujú a zastierajú to, čo nepochádza od obyčajného tvora, ale od Tvorcu, ich detinskú myseľ napĺňa prefíkanosť. Tým, ktorých som nazval maličkými, vyjavím svoje vedenie, ktoré naopak skrývam pred pyšnými.

Duša, dovoľ mi, aby som sa do teba vylial. Uľav môjmu Srdcu, pretože stále niekto dusí moju Lásku…

Ježiš sa modlí v záhrade

Nikto skutočne neverí, že som sa naozaj potil krvou v tú noc v Getsemanskej záhrade a len niektorí chápu, že v tých hodinách som trpel oveľa viac, než pri ukrižovaní. Bolo to bolestnejšie, pretože mi bolo celkom jasne vyjavené, že hriechy všetkých sa stali mojimi vlastnými a že za každý musím zaplatiť. A tak ja, nevinný a čistý, som odpovedal Otcovi, akoby som bol skutočne vinný z podvodov a oplzlostí, ktoré ste spáchali vy, moji bratia. Zneuctili ste Boha, ktorý vás stvoril, aby ste sa stali nástrojmi nesmiernosti Stvorenia a neodchýlili sa od podstaty, ktorá vám bola daná, aby ste postupne dorástli v nahliadaní na mňa, vášho Stvoriteľa.

Preto som sa stal zlodejom, vrahom, cudzoložníkom, klamárom, páchateľom svätokrádeží, rúhačom, nactiutŕhačom a buričom, ktorý rebeluje proti Otcovi, ktorého som ja však vždy miloval.

Bol to práve tento kontrast medzi mojou Láskou k Otcovi a jeho Vôľou, ktorý zapríčinil potenie mojej Krvi. Ale bol som poslušný až do konca a pre Lásku ku každému z vás som sám seba zahalil vinou, aby som mohol vykonať Otcovu Vôľu a zachrániť vás z večného zavrhnutia.

Pochopte, že v tú noc som vytrpel oveľa viac, než sú ľudské agónie. A verte mi, že nikto nemôže utíšiť také utrpenie a muky, pretože som zároveň videl, ako každý z vás, zahľadený do seba, robí moju smrť v každom okamihu ešte krutejšou, aby som úplne zaplatil za vyše prehrešky. Chcem, aby znovu vyšlo na známosť, ako som miloval všetkých ľudí v tej hodine nevýslovnej samoty a žiaľu…

Ježiš koná Vôľu Otca

Predovšetkým chcem, aby ste si boli vedomí môjho utrpenia, horkosti, ktorú mi pôsobilo vedomie hriechov, to zatemnenie mysle človeka, ktoré spôsobilo jeho pobláznenie. Tieto hriechy sú spravidla prijímané ako ovocie prirodzených náklonností, ktorým – ako sa hovorí – človek nemôže svojou vôľou odporovať. V súčasnosti tak veľa ľudí žije v ťažkom hriechu, z ktorého obviňujú ostatných alebo osud, bez možnosti sa z tohto stavu vymaniť. To všetko som videl v Getsemanskej záhrade a poznal som veľkosť zla, ktoré bude musieť pojať moja duša. Koľko ľudí je takto stratených a ako veľmi som pre ne trpel!

Keď som apoštolom umyl nohy a stal sa ich Pokrmom, chcel som ich svojim príkladom naučiť vzájomnej podpore. Hodina, pre ktorú sa Syn Boží stal človekom a Vykupiteľom ľudského rodu a v ktorej mal preliať svoju Krv a dať svoj Život za svet, sa priblížila.

V tej chvíli som si prial ponoriť sa do modlitby a úplne sa vydať do Vôle Otca… Potom moja ľudská Vôľa premohla prirodzený odpor k nesmiernemu utrpeniu, ktoré mi náš Otec pripravil. Vidíte, že Otec trpel viac, než ja sám. Potom som medzi tie zatratené duše vydal svoju vlastnú Dušu, aby som napravil to, čo už bolo pokazené. Moja Všemohúcnosť môže všetko, ale chce len maličkosť – kúsok po kúsku. A túto maličkosť ja sám obetujem s nekonečnou Láskou.

Moje utrpenie… ako bezodná priepasť horkosti, ktorá sa za mnou uzavrela! Ako nesmierne sa mýli ten, kto si myslí, že jej môže porozumieť. Len si pomyslite na strašné muky môjho Tela.

Moja dcéra, mám pre teba ďalšie výjavy tých tragických udalostí, ktoré som prežíval a ktoré si prajem s tebou zdieľať, pretože si jednou z tých, ktorých mi Otec daroval v Záhrade. Drahé duše, učte sa od svojho Vzoru, že jedinou potrebnou vecou je - dokonca aj vtedy, keď sa vaša prirodzenosť búri – s pokorou a odovzdaním sa podrobiť a zveriť do Vôle Božej. Taktiež som chcel naučiť duše, že najdôležitejšie skutky je nutné pripraviť a oživiť skrze modlitbu. V modlitbe sa duša posilňuje pre tie najdôležitejšie veci a Boh s dušou komunikuje, dáva jej rady a inšpiruje ju, a to aj vtedy, keď si toho duša vôbec nie je vedomá.

Odišiel som do Záhrady s tromi zo svojich apoštolov, aby som im ukázal, že pri modlitbe ich majú sprevádzať a pomáhať im tri Mocnosti duše.

Majte na pamäti tri božské výsady, dokonalosti Boha: jeho Dobrotu, jeho Moc a jeho Milosrdenstvo a tiež Lásku, ktorú k vám prechováva. A pochopte, ako je treba odpovedať na divy, ktoré pre vás vykonal… V skrytosti a v súkromí, skrze modlitbu, mu dovoľte premeniť vašu vôľu, aby konala pre Boha viac, aby konala to najlepšie, aby ste sa mohli obetovať pre spásu duší – ako svojou apoštolskou aktivitou, tak pokorným skrytým životom. Vrhnite sa na zem pokorne ako stvorenia v prítomnosti svojho Stvoriteľa a žasnite nad jeho zámermi, ktoré s vami má – nech už sú akékoľvek, a odovzdajte svoju vôľu Tej Božskej.

Takýmto spôsobom som ponúkal sám seba k naplneniu diela vykúpenia sveta. Ach! Aká to bola chvíľa, keď som cítil, ako ma zaplavujú všetky muky a bolesti, ktorými som musel vo svojom utrpení prejsť: urážky, nadávky, údery korbáča, kopance, tŕňová koruna, smäd, kríž… To všetko sa odohrávalo pred mojimi očami v rovnakom okamihu, keď moje srdce mučila nesmierna bolesť, potupy, hriechy, ohavnosti, ktoré budú napáchané v priebehu času. Nielen, že som ich videl, ale všetky tieto hrôzy ma znovu zaplavovali a takto som sa postavil pred môjho Nebeského Otca, aby som vyprosil zľutovanie.

Dcérenka, ponúkol som sa ako ľalia, aby som utíšil jeho hnev a uzmieril jeho spravodlivé rozhorčenie. Jednako len, pod ťarchou toľkých zločinov a takého množstva hriechov, moja ľudská prirodzenosť zakúsila smrteľnú agóniu až do tej miery, že som sa potil Krvou.

Je možné, aby toto utrpenie a táto Krv bola pre tak veľa duší zbytočná?... Moja Láska bola pôvodom môjho utrpenia. Keby som to tak sám nebol chcel, kto by sa ma mohol dotknúť? Chcel som to, a aby som to dosiahol, použil som tých najkrutejších z ľudí.

Skôr, ako som trpel, sám v sebe som poznal všetky muky a mohol som dobre poznať ich mieru. A potom, keď som chcel trpieť, k tomu, že som všetko vedel a poznal, mal som tiež ľudské vnímanie toho všetkého. Všetko som to prijal.

O svojom utrpení nemôžem hovoriť dopodrobna. Inokedy som to robieval, ale vy tomu nemôžete rozumieť. Vďaka svojej ľudskej prirodzenosti nemôžete vôbec pochopiť nesmiernu hĺbku bolestí, ktoré som musel vytrpieť.

Áno, ja vás osvecujem, ale len po určitú medzu, ktorú nemôžete prekročiť. Len svojej Matke som dal poznať všetky svoje bolesti, a preto trpela oveľa viac, než ktokoľvek iný. Ale teraz sa svet dozvie viac, než som doteraz dovolil, pretože to takto chce môj Otec. Z tohto dôvodu v mojej Cirkvi vykvitá lúč lásky, pre všetky tie premenlivé okolnosti, ktoré ma viedli zo Záhrady na Kalváriu. Viac, než komukoľvek inému, som vyjavil svoje utrpenie svojim milovaným, ktorých som mal so sebou v Záhrade. Môžu upozorniť na niečo, čo zodpovedá mentalite dnešných pútnikov. A ak môžu, tak by mali. Preto by si mala napísať všetko, čo ti hovorím, maličká, pre seba i pre veľa iných, na úľavu dušiam a na slávu Najsvätejšej Trojice, ktorá si praje, aby moje utrpenie v Getsemanskej záhrade bolo zverejnené.

Moja duša je smutná až na smrť. Zatiaľ, čo smútok z fyzického poškodenia mohol spôsobiť smrť, chcel som tiež zakúsiť smútok ducha, ktorý predstavuje absolútnu neprítomnosť Božského vplyvu a zdrvujúcu prítomnosť príčin môjho utrpenia.

V mojom Duchu, ktorý prechádzal smrteľnou agóniou, boli prítomné všetky dôvody, ktoré ma prinútili priniesť Lásku na zem. Predovšetkým to boli prehrešky proti môjmu trpiacemu Božstvu v ľudskom tele, avšak s vedomím Boha. Vy nemôžete nájsť podobný druh utrpenia, pretože hriešnik - za pomoci môjho svetla – môže určitým jeho častiam zavše porozumieť nedokonale, ale napriek tomu nie je schopný poznať, čo hriech predo mnou znamená. Preto je jasné, že jedine Boh pozná vážnosť previnení, ktoré sú proti nemu páchané.

Jednako len, ľudstvo by malo byť schopné úplného poznania, skutočnej ľútosti a pokánia, ktoré je Božstvu dlžné. Ja to môžem človeku umožniť, kedykoľvek si bude priať. V skutočnosti to robím tým, že obetujem svoju múdrosť, ktorá bola so mnou, keď som ako človek – ľudská bytosť – niesol ťarchu urážok proti Bohu.

Toto bolo mojim prianím: aby si skrze mňa mohol kajúci hriešnik pred Bohom uvedomiť spáchané prehrešky a tiež ja, vo svojom Božstve, plne chápem, čím sa proti mne previnil.

To pre dnešok stačí. Nevieš, ako veľmi ma utešuje, keď sa mi úplne odovzdáš… Nie každý deň môžem hovoriť k dušiam… Dovoľ mi, aby som ti pre ne odovzdal svoje tajomstvá!... Nechaj ma využiť tvoje dni a noci!

Bol som smutný až na smrť, pretože všade som videl nesmierne množstvo spáchaných zločinov. A ak pre jediný z nich som mal prežiť neporovnateľnú smrť, čo som mal skúsiť pre všetky spolu? „Smutná je moja duša až na smrť…“ tento smútok spôsobil, že ma opustili všetky sily. Tento žiaľ sa sústreďoval v mojom Božstve a proti nemu smeroval príliv vín a zápachu duší rozleptaných všetkými druhmi zloby. Práve preto som bol zároveň terčom i šípom – ako Boh terč a ako človek šíp. Potom, čo som vstrebal všetok hriech, stál som pred svojim Otcom ako jediný vinník. Väčší žiaľ, než tento, nemôže existovať a ja som ho chcel prijať celý pre Otcovu Lásku a pre Milosrdenstvo k vám všetkým.

Pokiaľ človek na túto vec nedáva pozor, márne uvažuje o význame týchto slov, ktoré zahrňujú celu moju podstatu – ako človeka i ako Boha. Pozrite na mňa v tomto nesmiernom väzení ducha: Či si nezaslúžim lásku, keď som toľko bojoval a toľko trpel? Nezaslúžim si snáď, aby so mnou stvorenia počítali ako so svojim vlastným, keď som sa za ne celkom vydal – bez výhrad? Vy všetci pite z mojej nevyčerpateľnej studnice dobroty. Pite! Ponúkam vám svoj smútok v Záhrade, dajte mi svoj smútok, všetky svoje smútky! Z vašich smútkov si prajem vytvoriť kytičku fialiek, ktorých vôňa stále prúdi k môjmu Božstvu.

„Otče, ak je to možné, vezmi odo mňa tento kalich, ale nie moja, ale Tvoja Vôľa nech sa stane.“ Toto som povedal na vrchole horkosti, keď sa bremeno - naložené na mne - stalo tak zdrvujúcim, že sa moja duša nachádzala v tej najneuveriteľnejšej temnote. Povedal som to Otcovi, pretože potom, čo sa zhromaždila všetka vina, stál som pred Ním ako jediný hriešnik, na ktorého sa vylievala celá jeho Božská Spravodlivosť. Cítil som sa zbavený svojho Božstva, a tak tu stálo len moje človečenstvo.

Ach, Otče, vezmi odo mňa tento nesmierne horký kalich, ktorý si mi predložil a ktorý som prijal pre tvoju Lásku, keď som prišiel na tento svet. Dostal som sa až do bodu, kedy nepoznávam sám seba. Ty, Otče, ktorý ma miluješ, si urobil hriech mojim dedičstvom, a preto je moja prítomnosť pred Tebou neznesiteľná. Je mi známy nevďak ľudských tvorov, ale ako môžem vystáť svoju samotu? Ach, Bože, zmiluj sa nad mojou nesmiernou odlúčenosťou, v ktorej sa nachádzam. Prečo ma aj Ty chceš opustiť? Akú pomoc mám hľadať v tak nesmiernej prázdnote? Prečo si ma tiež Ty poslal na túto cestu? Dobre, odopieraš mi seba. Cítim, ako sa prepadám do tak strašnej priepasti, že dokonca necítim Tvoju ruku v tejto tak tragickej situácii. Tvoja mocná ruka ma drví a Krv, ktorá vyteká z môjho Tela, je toho svedectvom. Takto som kričal a padal. Ale potom som pokračoval: Otče Svätý, veď so mnou robíš len to, čo chceš. Môj život nie je môj, patrí úplne Tebe. Nechcem, aby sa naplnila moja Vôľa, ale Tvoja. Prijal som smrť na Kríži, prijal som tiež viditeľnú smrť svojho Božstva. Tak to je. Všetko toto by som mal dať Tebe a predovšetkým by som Ti mal obetovať úplné zničenie môjho Božstva, ktoré ma s Tebou zjednocuje. Áno, Otče, Krvou, ktorú vidíš, potvrdzujem svoje odovzdanie sa a svoje prijatie: Tvoja Vôľa nech sa stane, a nie moja…

Ježiš hľadá svojich Apoštolov, ktorí zaspali

Napriek nepredstaviteľnému tlaku, ohromnej únave a krvavému potu, ktorými som bol nesmierne zdrvený, vydal som sa hľadať svojich apoštolov.

Peter, Ján, Jakub! Kde ste, že vás nevidím bdieť? Vstaňte, pozrite na moju tvár, na moje trasúce sa Telo v týchto mukách, ktoré zakúšam! Prečo spíte? Vstaňte a modlite sa spolu so mnou. Potím sa pre vás Krvou!

Peter, môj vyvolený učeník, či ťa nezaujíma moje utrpenie?... Jakub, tebe som venoval tak veľkú priazeň, pozri sa na mňa a spomeň si! A ty, Ján, ako to, že si zaspal s ostatnými? Unesieš viac než oni… Nespite, bdejte a modlite sa so mnou!

Čoho sa mi dostalo? Ešte hlbšej opustenosti, pretože hľadali svoju vlastnú úľavu. Ani oni nie sú so mnou. Kam inam mám ísť?... Je pravda, že mi Otec dal len to, o čom som žiadal, aby rozsudok nad celým ľudstvom dopadol na mňa. Môj Otče, pomôž mi! Ty môžeš všetko, pomôž mi! Modlil som sa znovu ako človek, ktorý stratil akúkoľvek nádej a ktorý túži po pochopení a úľave z výšin. Čo však mohol Otec robiť, keď som si slobodne zvoli zaplatiť za všetko? Moja voľba sa nezmenila. Jednako len prirodzený odpor prerástol do takej najvyššej miery, že moja ľudskosť bola úplne premožená.

Znovu som padol tvárou na zem pre hanbu za vaše hriechy, znovu som prosil Otca, aby mi odňal tento kalich. On odpovedal, že pokiaľ z neho nebudem piť, bude to, ako keby som nebol prišiel na tento svet, a aby ma utešil, pripomenul mi veľa stvorení, ktoré príjmu účasť na mojich agóniách v Getsemanskej Záhrade.

Odpovedal som: - Otče, nedovoľ, aby sa stala moja vôľa, ale Tvoja. Tento anjel ma uistil o Tvojej láske a táto malá útecha, ktorú si mi poslal, mala dobrý účinok aj na moj prirodzený odpor. Daj mi moje stvorenia, ktoré som vykúpil, Ty sám si ich vezmi, pretože kvôli Tebe som všetko prijal. Chcem vidieť Tvoje uspokojenie. Obetujem Ti všetko svoje utrpenie a svoju nezmenenú vôľu, ktorá sa skutočne od Tvojej nelíši, pretože sme vždy boli jedno… Otče, som zdrvený, ale takto poznajú našu lásku. Tvoja vôľa nech sa stane, nie moja!

Znovu som sa vrátil, aby som zobudil svojich apoštolov, ale lúč božskej spravodlivosti mi nedoprial útechu… Keď ma uvideli ako šialeného človeka, naplnil ich strach. Najviac trpel Ján. Ja tichý… oni ohromení… Len Peter našiel odvahu prehovoriť. Úbohý Peter, keby len tušil, že časť môjho rozochvenia spôsobil on sám.

Vzal som so sebou svojich troch priateľov, aby som v nich a v ich láske našiel úľavu, aby mi oni mohli pomáhať tým, že budú zdieľať moje muky a modliť sa spolu so mnou. Ako mám popísať, čo som cítil, keď som ich videl spať?

Ako moje Srdce trpí dokonca ešte aj dnes: ak chce nájsť úľavu u svojich duší – príde k nim, a nájde ich spiacich. Viackrát som ich chcel zobudiť a vyviesť zo zajatia seba samých a odviesť ich od ich starostí. Odpovedajú mi slovami, či skutkami: „Teraz nie, som príliš unavený, mám veľa práce, toto škodí môjmu zdraviu, potrebujem trochu času, chcem trochu kľudu.“ Nalieham a jemne vravím takej duši: „Neboj sa. Ak kvôli mne zanecháš svoj odpočinok, odmením ťa. Poď a modli sa spolu so mnou, len jedinú hodinu! Pozri sa, toto je chvíľa, keď ťa potrebujem! Zdrží ťa to, keď sa teraz zastavíš?“ Koľkokrát už som počul tú istú odpoveď!

Úbohá duša, nebola si schopná ani jedinú hodinu so mnou bdieť. Čoskoro prídem, a ty ma nebudeš počuť, pretože spíš. Budem ti chcieť dať Milosť, ale pokým spíš, nebudeš ju môcť prijať. A akú máš istotu, že pozdejšie budeš mať silu sa prebudiť?… Je možné, že bez potravy bude tvoja duša slabá a ty nedokážeš výjsť zo svojej letargie.

Mnohé duše už smrť zaskočila uprostred hlbokého spánku. Kde a ako sa potom prebudili?

Drahé duše, chcem vás tiež naučiť, aké neužitočné a márne je hľadať úľavu u stvorení. Ako často sú to len bytostí, ktoré spia, a namiesto toho, aby som u nich našiel odpočinok, ktorý u nich hľadám, opúšťam ich s horkosťou, pretože neodpovedajú ani na naše priania, ani na našu lásku.

Keď som sa modlil ku svojmu Otcovi a prosil o pomoc, moja zarmútená a osamelá duša prežívala smrteľné muky. Premáhala ma ťarcha najhoršej nevďačnosti.

Krv, ktorá vytiekla všetkými pórmi môjho Tela a ktorá sa mala zakrátko vyvaliť zo všetkých mojich rán, bude pre nesmierne množstvo duší, ktoré budú zatratené, zbytočná. Mnohí ma odmietnu a mnohí ma nebudú poznať! Pozdejšie vylejem svoju Krv za všetkých a moje zásluhy bude môcť každý využiť. Božská Krv! Nekonečné zásluhy! A napriek tomu pre mnohé a mnohé duše bez úžitku!

Ale v tom čase som už vyšiel oproti ďalším veciam a moja Vôľa sa sklonila k naplneniu môjho utrpenia.

Ľudia, keď som trpel, celkom iste to nebolo bez dôvodu a bez ovocia. Ovocie, ktoré som získal, je Sláva a Láska. Teraz je na vás, aby ste mi s mojou pomocou dali najavo, že oceňujete moje dielo.

Ja sa nikdy neunavím. Poďte ku mne! Poďte k Tomu, ktorý sa chveje Láskou k vám a ktorý jediný vie, ako vám dať skutočnú Lásku, ktorá vládne v nebi a ktorá vás teraz premieňa na zemi.

Duše, ktoré skusujete môj smäd, napite sa z môjho horkého a slávneho kalicha, pretože vám hovorím, že Otec si praje niektoré kropaje z tohto kalicha vyhradiť práve vám. Premýšľajte o týchto niekoľkých kvapkách vzatých odo mňa, a potom, ak veríte, nehovorte mi, že ich nechcete. Ja som nestanovil žiadne obmedzenie a ani vy by ste ho nemali stanoviť. Ja som bol zničený bez milosti. Pre túto lásku by ste mi mali dovoliť, aby som zničil vašu samoľúbosť.

Ja som Ten, ktorý vo vás pôsobí, práve tak, ako Otec pôsobil vo mne vtedy v Getsemanskej Záhrade.

Ja som ten, ktorý vám dáva trpieť, aby ste jedného dňa mohli byť šťastní. Buďte teraz poslušní, buďte učenliví a napodobňujte ma, pretože to vám veľmi pomáha a mňa to nesmierne teší. Nestraťte nič, ale skôr získavajte lásku. Ako by som mohol dovoliť, aby mojich milovaných postihli skutočné straty, keď sa mi snažia prejavovať lásku?

Čakám na vás. Stále čakám a neunavím sa. Poďte ku mne, poďte tak, ako ste. Nevadí to, pokiaľ len prídete. Potom uvidíte, ako vaše čelá ozdobím šperkami, tými kvapkami Krvi, ktoré som prelial v Getsemanoch – sú to vaše kropaje, pokiaľ ich chcete.

Poď, poď, duša, k Ježišovi, ktorý ťa volá.

Povedal som – môj Otče, a veru nie – môj Bože. To vás tiež chcem naučiť: keď vaše srdce trpí najviac, mali by ste hovoriť „môj Otče“ a prosiť ho o útechu. Ukážte mu svoje trápenia, svoje strachy a s obviňovaním mu pripomínajte, že ste jeho deti. Povedzte mu, že vaša duša už to nemôže uniesť! Proste s detskou dôverou a čakajte, pretože váš Otec vám pomôže, dá vám potrebnú silu prejsť cez súženie, i tým dušiam, ktoré dôverujú… Toto je kalich, ktorý som ja prijal a vyprázdnil až do poslednej kvapky. To preto, aby som vás naučil, drahé deti, že už nikdy nesmiete uveriť, že utrpenie je zbytočné. Pokiaľ zakaždým nevidíte výsledky, vzdajte sa vlastného súdu a dovoľte Božej Vôli, aby sa na vás naplnila.

Ja som necúvol. Naopak, s vedomím, že práve v Getsemanskej Záhrade ma zajmú, zostal som tam. Nechcel som utiecť pred svojimi nepriateľmi…

Moja dcéra, dnes večer dovoľ, aby moja Krv zavlažila a posilnila korene tvojej maličkosti.

 

Share/Save/Bookmark


Tags: Umučenie  Pána  podľa  Cataliny  Rivas  Posledná  večera  Ježiš  Peter  zjavenie  
feed0 Komentáre

Napíš komentár
 
 
quote
bold
italicize
underline
strike
url
image
quote
quote
smile
wink
laugh
grin
angry
sad
shocked
cool
tongue
kiss
cry
Menšie | Väčšie
 

security image
Opíš zobrazené písmená


busy
 

Náš člen Balek Robert je s nami už odo dňa: Streda, 17 September 2008.

Ukáž 50 najnovších článkov autora tohto článku.




Súvisiace články z tejto kategórie:


10 náhodne vybratých článkov z tejto kategórie:
Úvahy

Vyhľadávanie

Webmisie.sk

Reklama

Reklama kresťanských stránok na internete - misia i poslanie