Hlavná stránka

Neskrývajme sa

E-mail Tlačiť PDF
(1 hlasovaní, Priemerná známka: 5.00 )

kry_saDnes som na ruskej internetovej stránke www.katolik.ru našiel jednu správu, ktorá informuje o akcii českých katolíkov – svedectvo viery známych osobností. Zaujímavý projekt už len z toho pohľadu, že sa deje v nám blízkych Čechách, a potom i v krajine, ktorú pokladajú za najateistickejšiu v Európe. Na stránke www.jsemkatolik.cz zopár známych, i neznámych, no spoločensky úspešných ľudí, sa nebojí verejne povedať: „Som katolík, a som na to hrdý.“


A čo na to Slováci? Tí Slováci, ktorí sa spolu s Poliakmi stále pokladajú za najkatolíckejšie, či tradične kresťanské národy Európy. Máme my odvahu vo svojom vlastnom spoločenstve priznať sa, že sme nielen veriaci, veď to o sebe hovoria mnohí, ale praktizujúci veriaci, ktorí ešte stále rátajú s Bohom vo svojom živote? V chrámoch a cirkevných školách i inštitúciách to nie je až také strašné a problematické, i keď nie vždy automatické. No mimo nich je to neraz skrývačka, či hra na slepú babu.
Nezriedkavým je jav, že dokonca na katechizácii mládeže, najmä pred birmovkou, je na smiech, ak niekto miništruje na liturgii, spieva, číta, či sa dokonca modlí. Hoci sa všetci chystajú byť dospelými kresťanmi, mnohí len na papieri. Alebo aj v praktizujúcich rodinách vzniká občas otázka, prečo niektorý z ich členov chodieva do kostola aj cez týždeň, či sa viac zúčastňuje na aktívnom farskom živote. A keď si mladý človek vie nájsť aj pravidelný čas na modlitbu, znamená to, že bude z neho „farár“ alebo „mníška“, na „žiaľ“ rodičom a „úkor“ kariéry.
Čo stalo s naším tradičným kresťanstvom? Zmenila sa tradícia, alebo sa takmer úplne stratila? Hambíme sa za korene, alebo sme moderní ľudia, ktorí nepotrebujú zastarané tradície, chrániace spoločnosť 2000 rokov, veď súčasná doba so svojimi výdobitkami sa ochráni sama (samozrejme, ak bude elektrina)?
No dosť bolo cudzej kritiky, pozrime sa na samých seba. Zdá sa, že nám chýba tiché svedectvo, prejavované aj v obyčajných znakoch, akým je kríž, habit, kolárik. Možno ich niektorí odsúdia ako prvky staromódnosti; v skutočnosti však sú prvým momentom, ktorý bije do očí okoloidúcich. Niekedy je to chvíľa všímnúť si, že náš život nie je len o jednom veľkom naháňaní sa za časným dobrom, ale že sú tu aj ľudia, ktorí bežia za Kristom, no pritom aj nás ťahajú, alebo tlačia tým istým smerom. Inokedy to môže byť aj pohľad opovrhnutia, že čo tú takí ešte robia. No aj vtedy sa človek zamyslí nad otázkou o inom živote, viere a Bohu. Aké to bude mať pokračovanie v jeho živote, to je už Božia vec.
Pri poslednej ceste na Slovensko, som sa rozhodol cestovať v rímskej košeli s kolárikom. Nebolo to ťažké, veď Rusi presne nevedia, čo to znamená, aj keď mnohí poznajú toto kňazské oblečenie z juhoamerických telenoviel. V Európe to pritiahlo už viac pohľadov, veď predsa len Katolícka cirkev tu má ešte svoje miesto. Príjemné, či nepríjemné, neviem povedať. Ale podľa mňa to bol otvorený znak, že ak má niekto otázku, či sa chce porozprávať, nech sa pýta.
Mňa samého už prešlo neustále za skrývať, zaťahovať kolárik, aby nikto nevidel, kto sme. V seminári to bolo preto, že ešte nie sme kňazi, potom ako kňazi preto, že sa to nehodí všade. A tak je tých výnimiek toľko, že nakoniec všade chodí dáky sopliak, mládežnícky, no dôstojne oblečený, v ktorom rozoznať kňaza je tak ťažké, ako raňajkovať bezdomovcovi z Ruska s Barakom Obamom. Síce to z jednej strany to píšem zo svoje pýchy, no z druhej strany je to vždy možnosť pre ľudí z otázkami vysloviť ich bez strachu, alebo aj so zvedavosťou, pred človekom, o ktorom sa vie, že má zo svojho povolania na to odpovedať, a dokonca aj bez strachu, veď ide o náhodného spolucestujúceho, s ktorým sa možno nikdy viac nestretne.
Iní si myslia, že habit, rímska košeľa odpudzuje mládež a iných ľudí. Skôr naopak, zvedavosť mladých, a istá exkluzívnosť takýchto vzťahov, no pritom ich ohraničenosť, dávajú pocit toho, že je tu človek, ktorý je pre nich, ale nedá sa privlastniť, lebo je pre všetkých, a treba sa naučiť deliť sa sním.
Aj krížik, zavesený na vrchnej časti odevu pre laika je známkou blízkosti k Bohu, ku ktorej chce pritiahnuť aj okoloidúcich pútnikov. Tak nech naša viera vyjadrená znakmi a sprevádzaná konkrétnymi dielami jasne svedčí, že sme ešte nestratili Boha a vieru, ale že obaja majú pevné miesto v živote našom, i celej spoločnosti, kde sme.

Share/Save/Bookmark


Tags: kolarik  habit  krizik  skryvat  hanbit  marhefka  
feed0 Komentáre

Napíš komentár
 
 
quote
bold
italicize
underline
strike
url
image
quote
quote
smile
wink
laugh
grin
angry
sad
shocked
cool
tongue
kiss
cry
Menšie | Väčšie
 

security image
Opíš zobrazené písmená


busy
 

Náš člen Michal Marhefka je s nami už odo dňa: Streda, 17 December 2008.

Ukáž 50 najnovších článkov autora tohto článku.




Súvisiace články z tejto kategórie:


10 náhodne vybratých článkov z tejto kategórie:
Komentáre

Vyhľadávanie

Webmisie.sk

Reklama

Reklama kresťanských stránok na internete - misia i poslanie