Boh je naše útočište a sila aj najistejšia pomoc v súžení. Preto sa nebojíme, hoci by sa chvela zem a vrchy na dno morské padali. Nezachveje sa, veď Boh je v jeho strede" (Ž 46,2.6)
"Aj keď si na dne, Božia ruka je stále pod tebou..." (Pavel Kosorín)
Raz sa mi v kostole stala taká situácia. Bolo po rannej omši, ja som mala ešte čas, tak som tam chvíľu ostala. Sedela som na lavičke, ruky opreté o kolená a tvár som mala v dlaniach. A zrazu prišla ku mne jedna pani, začala ma hladkať. Bolo to pre mňa trochu divné a pýtam sa jej, či niečo potrebuje alebo čo? A po chvíli mi hovorí, že ma Boh miluje. Bolo to pre mňa trochu zvláštne a ja jej hovorím, že ja viem, že to tak je....
Aký mohol byť prekvapený ochrnutý z dnešného evanjelia, keď sa ho Ježiš pýtal, či chce byť zdravý? V jeho prípade možno trochu divná otázka; veď sedel pri rybníku len kvôli tomu, aby sa tam dostal a ozdravel. Prečo sa ho to Ježiš opýtal, neviem. Možno to bola zámienka ako sa dostať do rozhovoru s týmto človekom. Možno... Ale ochrnutý mu aj tak neodpovedal na jeho otázku. Iba zhodnotil svoju situáciu, že nemá nikoho, kto by mu pomohol, a keď už je niekedy na ceste k rybníku, tak ho niekto iný predbehne. Ale akákoľvek odpoveď Ježišovi stačila na to, aby ho uzdravil. Nepokúša sa Ježiš aj s nami nadviazať úplne neformálny rozhovor, len aby sme prejavili aspoň trochu záujem, alebo aby sme odpovedali aspoň zo slušnosti, aby sme ho aspoň zaregistrovali, aby on mohol začať niečo robiť?
"Pouštěj svůj chléb po vodě, ale dříve než o povodni."
Cast your bread upon the waters, but do so before the flood comes.
Pavel Kosorin, BIBLICKÉ AFORISMY (Cesta, Brno 2002, translated by Vlasta Lišková)
Úvaha nad zahaleným krížom< << Predchádzajúci článok | Ďalší článok >> >Úžas budia skutky, ktoré koná ľuďom |
---|