Pán farár veľmi starostlivo pripravoval všetky slávnosti vo svojej farnosti. Bola to najmä slávnostná procesia na Božie Telo. Chcel, aby bol tento sviatok veľkou udalosťou pre celú dedinu. Tri mesiace pred sviatkom zvolal prípravný výbor a pridelil skupinám potrebné úlohy. V deň slávnosti už bola nastúpená celá dedina.
Presne o pol jedenástej procesia vykročila.
Miništranti so svietnikmi, deti vo farebných krojoch, dievčatká v bielych šatočkách rozsievali ružové lupienky. Nasledovali športovci v žltých dresoch, potom muži a ženy z rozličných spolkov s farebnými zástavami ozdobenými žltými, modrými a červenými stuhami. Potom oratoriáni, za nimi ľudia a na záver miestna kapela. Slovom veľkolepá procesia!
Keď kapela zanôtila najslávnejšiu pieseň, z kostola sa dôstojne vynoril baldachýn z pozláteného brokátu s červenými a bielymi chocholmi. Niesli ho štyria urastení mládenci.
Pod baldachýnom kráčal pán farár v najkrajšom rúchu. V rukách niesol ťažkú monštranciu, vykladanú drahokamami.
Znenazdania k nemu pristúpil kaplán, ktorý viedol miništrantov, a znepokojený povedal: „Pán farár, v monštrancii chýba hostia."
Farár podráždene povedal: „Nevidíš, na čo všetko musím myslieť?! Nemôžem predsa myslieť na každú maličkosť."
Ježiš je maličkosť? Pre mnohých, veľmi mnohých je to naozaj maličkosť.
Raz sa svätej Terézii zjavil Ježiško. Keď svätica počula kláštorný zvonec, ktorý zvolával sestry k modlitbe, neváhala ani chvíľku a opustila ho.
Svätej Bernadete, ktorej sa v Lurdoch zjavila Panna Mária, hovorili v noviciáte o tomto príklade poslušnosti. Pýtali sa jej, čo na to povie. Ona odpovedala, že by tak nekonala.
Ostatné novicky to udivilo a niektoré azda aj pohoršilo.
A Bernadeta dodala: „Samozrejme, že by som odišla, ale Ježiša by som si vzala so sebou. Veď nie je taký ťažký."
Mladík< << Predchádzajúci článok | Ďalší článok >> >Prísaha |
---|