Hlavná stránka

Jednota

E-mail Tlačiť PDF
(3 hlasovaní, Priemerná známka: 5.00 )


unityMilí priatelia, keď som písal tento článok, bolo krátko po mojom návrate zo Slovenska. Som plný dojmov, ba dokonca radosti, že situácia v rodnej, domácej cirkvi, je predsa len o trochu lepšia, ako na mojom misijnom pôsobisku. Hoci porovnávať sa nedá, ba ani nemá, a už vôbec nie kvantitatívne. Veď každá pastorácia je predovšetkým o konkrétnych ľuďoch, ktorých treba povzbudiť dobrým slovom, ponaučením, katechézov, a tu nie je rozdiel, či to hovoríme jednému, alebo pädesiatim. No ak ide o vypočutie každého jedného, tu je, samozrejme, veľký rozdiel, ktorý slovenským kňazom trocha závidím.


Čo však slovenskej cirkvi nezávidím, sú ťažkosti, ktoré sa odohrávajú v jej vnútri. Netreba zatvárať oči a tváriť sa, že sa nič nedeje. Veď Cirkej je ako jedná obrovská rodina, tvorená mnohými bratmi a sestrami, ktorí síce sú členmi Svätej Cirkvi, ale sami sú ešte hriešnici, a preto nereagujú, ani nepostupujú stále tak, ako to od nás požaduje Kristus. Aj v rodinách, ktoré sú oveľa menšie, a mali by mať silnejšie putá a vzťahy, neraz bývajú hádky a spory, ak sa jej členovia, či manželia nevedia hneď dohonúť. Ak sú vzťahy v rodine zdravé a úctive, ak každý pozná svoje miesto a úlohy, časom sa hádka dostane znova do pokojnej diskusie, dovedie do odpustenia a vzájomného počúvania, v ktorom sa každá strana snaží vzdať svojich egoistických žiadostí, v snahe nájsť spoločné dobro jej milovaných blízkych. Toto je ideálny, no nie nedosiahnuteľný stav.
Mnohé prípady však dokazujú neochotu byť tu pre druhých a moderná spoločnosť v duchu falošnej slobody stále vyťahuje na povrch príklady „zvieracieho“ egoizmu vo forme hesla „silnejší vyhráva“. Tak víťazí jedine ten, kto má široké lakte. Hoci sa nám to nepáči, nevedomky, súťaživosťou, a možno aj závisťou, živíme takúto kultúru a ničíme si vzájomné vzťahy. A všetko, čím bežne žijeme, sa prenáša aj do Cirkvi. Z jednej strany je to dobrý dôkaz toho, že nie sme schizofrenici, žijúcimi dvojakým životom – nábožných katolíkov i liberálnych občanov. No žiaľ, namiesto prevahy a vplyvu, aký by mal mať náš duchovný život na všedný, nechávame sa strhnúť svetskými, neraz bez-božnými (v pôvodnom zmysle slova) hnutiami.
Všetkým je jasné, že narážam na trnavské júlové udalosti minulého roka. Ako každý iný, som sa pridal na niektorú zo strán. Keďže postihnutá osoba bola niekedy naším dobrým profesorom, a dokonca aj tri roky mojím spovedníkom, je jasné, že som bol na jej strane. Nebol by to žiaden problém, ak by sa okolo toho nerozkrútila diskusia a vyhrocovanie v sociálnych sietiach. Až môj bratanec, kaplán v Poprade, rozumnou radou obrátil moju pozornosť z osôb na samotný koreň celého problému – nejednota. Nie je totiž dôležité, kto je vinný a kto nevinný. Za každý problém nesie vinu celé spoločenstvo, ktoré vo svojom živote niečo nepostrehlo.
Staré rímske pravidlo ohľadne vlády nad podmanenými teritóriami bolo „rozdeľuj a panuj“. Rozdelení ľudia sa dajú jednoduchšie ovládať, pretože každý z nich sleduje len svoje úzke ciele a nie je schopný spojiť sa s druhým a spoločne sa dobiť víťazstva, ktoré predsa len nie je úplne v zhode s ich predstavami. Hlboké rozdelenie v slovenskej spoločnosti je už dávno viditeľné. Tu sa delíme na dobrých a zlých, pravicu a ľavicu, katolíkov a luteránov, liberálov a konzeravtívcov. A pritom zabúdame, že niekto chytrý nás takto okráda o slobodu.
V Cirkvi nič podobného nesmie byť. Ak aj napriek tomu je, ide o jasný náznak nedostatku Ducha Svätého, teda že s Ním, ktorý je láska, nedostatočne spolupracujeme. Veď najjasnejším dôkazom pôsobenia Ducha je Jednota, ktorá vytvára Cirkev z rozmanitých ľudí, ako to bolo na Turíce.
Niektorí veriaci sa pokúšali akoby nábožne vyriešiť situáciu vytváraním skupín za obranu toho či iného hierarchu, no pritom si neuvedomovali, že stále takýmto spôsobom niekoho rozdeľujú. Preto tohtoročný týždeň modlitieb za jednotu kresťanov by sme mali viesť aj v duchu modlitby za vnútornú jednotu samotnej Katolíckej Cirkvi u nás doma, aby sme si vedeli navzájom odpustiť a znova nájsť dôveru jeden k druhému, bez predsudkov a podozrení z nepošlušnosti, ohovárania, elitárstva, či pýchy. Je jasné, že proces zjednotenia kresťanov nikdy nedosiahneme, ak nenájdeme spoločnú cestu vo svojom vlastnom prostredí.
Milí čitatelia, prejem Vám, aby ste boli poslami Ducha Svätého a vždy vedeli zasievať zmierenie tam, kde je najviac potrebné.

Share/Save/Bookmark


feed0 Komentáre

Napíš komentár
 
 
quote
bold
italicize
underline
strike
url
image
quote
quote
smile
wink
laugh
grin
angry
sad
shocked
cool
tongue
kiss
cry
Menšie | Väčšie
 

security image
Opíš zobrazené písmená


busy
 


Súvisiace články z tejto kategórie:


Nemáte oprávnenie pre zobrazovanie daného prostriedku. Napíšte, prosím, administrátorovi tejto stránky (posta (zavináč) misie.sk), aby vám pridelil práva a vysvetlite mu pár riadkami, prečo tieto práva chcete (napríklad právo písať články, vkladať fotografie a videá). Ďakujeme!
Muste sa prihlsi.

Vyhľadávanie

Webmisie.sk

Reklama

Reklama kresťanských stránok na internete - misia i poslanie