Hlavná stránka Listy misionárov Misionári Listy P. Ľudovíta Feju SVD z Ekvádora

Listy P. Ľudovíta Feju SVD z Ekvádora

E-mail Tlačiť PDF
(1 hlasovaní, Priemerná známka: 5.00 )

Páter Ľudovít Feja SVD, slovenský misionár pôsobiaci v Ekvádore, momentálne niekoľko rokov na Slovensku, nám poslal v čase svojej misie niekoľko listov. Ponúkame vám dva jeho listy:

...docestoval som dobre, ale v istom momente ma to čosi stálo. Cesta z Viedne do Madridu bola pokojná. Do Madridu sme prišli kúsok po desiatej. Vystúpil som z lietadla a šiel som za ľuďmi v domnení, že nájdem toho, kto ma mal čakať. Prešiel som celé letisko, ale nikoho som nenašiel. Pokúsil som sa vrátiť na miesto, kde ma mohol pri východe z haly čakať. Snažil som sa im vysvetliť, koho hľadám, a či by nemohli to meno vyhlásiť. Neuspel som. Pomaly sa blížila polnoc a ja som bezradne chodil sem a tam. Chcel som aj zavolať. Karta, ktorú som mal, bola nefunkčná a drobné som nemal... Ostávalo mi modliť sa a veriť, že Boh sa postará. Po chvíli prišiel k telefónnej búdke nejaký mladík. Postavil som sa pred neho a akosi mu dal najavo, že potrebujem pomôcť. Bol to Španiel a nepovedal nie. Všemožným spôsobom som sa snažil vysvetliť, o čo mi vlastne ide. Mal som číslo do provinciálneho domu. Ukázal som mu ho - on pochopil. Povedal som, že nemám drobné. On tam nahádzal svoje. S provinciálom mi vybavil stretnutie

a doviedol ma na miesto, ktoré spolu dohodli. Nakoniec sme sa rozlúčili, ešte mi zamával z auta a ufujazdil preč. O chvíľu prišiel provinciál. Keď som potom sedel v izbe na posteli, cítil som radosť i vďaku za prežité momenty. Vnímal som, že Boh sa postaral... Takto som prežíval prvú skúsenosť v cudzine.
Na druhý deň ma provinciál zaviezol na letisko. Cesta do Quita bola dlhá (10 hodín), ale pokojná. Nad oblakmi počas celej cesty krásne svietilo slnko. Bolo to nádherné... V Quite ma už čakali na letisku. Je to veľké mesto medzi horami. Je tu chudoba a veľká a nie je vždy bezpečné chodiť večer po ulici... Prijali ma vcelku fajn. Počet ľudí, kde bývam, sa stále mení. Stáli sme tu asi štyria.

Zažil som tu oslavu nového roka. Oslavuje to celé mesto. Na Silvestra sme boli u nejakých ich známych priateľov. Bol som viac počúvajúcim. Cítil som sa tam dobre. Na záver som gazdinej po španielsky poďakoval za chutnú večeru - očividne ju to potešilo. A oslava nového roka? Plno panákov po meste. Mladí ľudia v maskách, vrátane detí. Zastavovali nás a moji dvaja spoločníci im dávali cukríky. O polnoci zapálili ohňostroje. Chcel som spať, že nebudem čakať nový rok, ale zostal som. V trojici sme privítali nový rok a šli sme spať.

Celú noc hrala hudba, takže zo spánku veľa nebolo. Prvé noci som si musel zvykať.
Na nový rok som bol koncelebrovať slávnosť Bohorodičky spolu s ostatnými vo farnosti San Bartolo. Málo som rozumel, ale cítil som sa tam dobre. Mal ju verbista - Španiel. Ľudia tu pri svätej omši spievajú i tlieskajú, ale veľmi netancujú - to viac na pobreží. Na znak pokoja idú kňazi medzi ľudí. Tu sa nepodávajú len ruky. Tu sa ľudia aj objímajú a bozkajú. Keď som už odchádzal k oltáru, dobehla za mnou ešte jedna starenka, tak som ju objal. Zdalo sa mi, že ma tí ľudia prijali. Na konci omše si dávali navzájom krížik na čelo a priali si nový rok.

Strava je tu výborná a zatiaľ mi chutí - možno preto, že je to nové. Vodu však možno piť len prevarenú. Jeden deň som sa bol zapísať na univerzitu. Na druhý deň mi jeden spolubrat ukázal cestu k nej. Mám z toho strach. Tým, že je človek biely - "extranjero" - chodia za ním ľudia a pýtajú peniaze, draho predávajú. Niekedy je nebezpečné im nič nedať, alebo povedať, že nemám... S tým spolubratom som bol pozrieť časť mesta, kde žijú Indiáni, Otavalovia...
Tak zatiaľ by to bolo všetko. Začína mi poriadna drina, na konci ktorej by sa mal udiať zázrak. Mal by som vedieť po španielsky. Snáď to vydržím. Spomeňte si na mňa.
So spomienkou na vás ostáva

Ľudo - Luis

Druhý list od P. Ľuda Feju:

Milí moji splubratia.

Z hĺbky srdca vás všetkých pozdravujem. Momentálne mám prázdniny (týždne) a tak viac času, tak si hovorím, že vám napíšem zopár riadkov.
O mojej ceste do Ekvádoru ste určite už počuli a keď nie Marek V. môže niektoré veci tlmočiť. Som tu už 42 dní, keď dostanete list to bude o niečo viac. Keď sa ocitnem sám, čo býva dosť často, tak trochu spomínam a moje myšlienky lietajú po Slovensku - Bratislave. Dosť silné to bolo 15. 1. 2002, keď som si uvedomil, že je bl. Arnolda a my sme v Blave tento deň vždy oslavovali spolu s ľuďmi. Vtedy mi bolo veľmi smutno. V mysli som si predstavil tieto momenty, ale reálne som sedel sám na izbe lebo sa nič nedialo. Bolo a bude myslím si ešte viacej takýchto dní. S vďakou spomínam na chvíle prežité v komunite. Týchto niekoľko dní som mal možnosť uvažovať nad hodnotou života v komunite, v ktorej ťa poznajú....Až keď ju človek opustí, pozná čo stratil. Všetko treba na novo budovať. Určite k istým veciam dôjdem, ale to chce čas. Tým nechcem povedať, že sa tu mám zle. Tu v dome sme momentálne piati aj so mnou a ja som z nich najmladší. Vďaka tomu, že som absolvoval kurzy jazyka na Slovensku som mohol s akousi väčšou istotou začať komunikovať. Samozrejme nesmel som sa báť byť maličkým. Všetka hanba, strach, čo poviem a ako poviem museli ísť preč. Postupne sa mi po troche z pamäte vybavovalo, čo som vedel. Oni sú ochotní opraviť, usmerniť. Niekedy je však ťažko začať konverzáciu, občas položím otázku... Pri stole som viac počúvajúci.
Prvé noci boli tiež dosť ťažké. Nemohol som spať. To na čo som si v Blave nemohol zvyknúť a možno prijať (pes) to tu mám na každom kroku. Štekot psov a zvuk zvonov je hudba na ktorú si tiež zvykám.
7. januára som nastúpil do školy. Tento deň sa mi trocha vryl do pamäti, pretože jednak som mal strach z prvej cesty, kde si bolo treba zastaviť autobus a nakoniec to dopadlo úplne ináč ako som čakal. To ráno som všetkým urobil budíček o niečo skôr poplašným zariadením o ktorom som nevedel, že ho bolo treba vypnúť.

Mal prísť ešte jeden spolubrat z pobrežia, ktorý mal pokračovať v štúdiu jazyka. Tajne som dúfal, že príde. Prišiel, no aj tak to nepomohlo, to ráno nám autobus ušiel, nezastavil. Keď bolo neskoro sadli sme do iného v domnení, že je správny. Po nejakom čase sme zistili, že sa vracia späť odkiaľ prišiel. Takže davaj vystúpiť a poďme ho pomedzi autá, ráno sú tu cesty plné áut, špina, smrad, späť niekde, kde sa dá chytiť iný autobus. Nepodarilo sa. Nakoniec sme to vyriešili taxíkom a ten to zvládol pomerne rýchlo a tak som toho veľa v škole nezmeškal. Vstupný test mi dal poznať, že akosi toho veľa neviem a tak som začínal úplne od začiatku. Trochu to bolo na pokoru, ale potom som bol rád. Šlo mi to ľahšie a mohol som si to všetko zopakovať. Do školy som sa tešil. Tam bolo veselo. Neraz som ich pobavil, keď som im nevedel presne preložiť veci, tak som sa snažil opisne alebo názorne a to bola komédia. Napríklad, preložiť halušky s bryndzou a iné veci. Kurz som skončil dobre a s výsledkom som bol celkom spokojný. 45 bodov z 50 možných bodov bola moja celková známka. Vedel som, že neviem všetko. Druhý kurz začína až 18. marca a medzi kurzami sú len krátke prázdniny 8-10 dní. S Juanom som bol dennodenne a nakoniec bol jeden z prvých s ktorým som sa delil o svoje problémy. Navzájom sme sa o mnohých veciach rozprávali, samozrejme, že po španielsky. Mal veľa trpezlivosti so mnou. Bolo mi aj smutno, keď po mesiaci odchádzal. Tu som mohol poznať hodnotu priateľstva. Tí, ktorí ma poznajú viac, vedia, že niektoré veci nerád dusím v sebe a radšej o nich hovorím. Má to výhody aj nevýhody. Juan ma počúval a myslím, že aj chápal, ale ja som vnímal, že je to iné, keď to hovoríš tomu, kto ťa už pozná. Opäť som zakúsil, čo to znamená riskovať pri vytváraní nových vzťahov. Má tu prísť nejaký Poliak môj spoločník v štúdiu jazyka. Ráno idem autobusom do školy 45-50 minút.

Niektorí ste ma počuli hovoriť, že budem mať problém s jedlom. Zatiaľ to necítim ako problém. Strava tu v dome je dobrá a chutná. Kuchárka, ktorá nám varí, varí dobre a ona je aj mojou učiteľkou mimo školy. ZO začiatku, keď som jedlo nepoznal, tak som sa v duchu modlil, aby som to zvládol. Boli momenty, keď mi prestalo chutiť, ale nie preto, žeby sa strava zhoršila. A to opäť príde niekedy. Jedna rada pre vás chlapci. To, čo som niekedy nerád robil a situácia si to vyžadovala sa teraz zíde. To je varenie. Každý z vás, ktorý chcete ísť do misií by mal vedieť variť. Či to využijete je úplne vedľajšie. Myslím, že ma to ani tu neminie. Je to len otázka času. Dobre variť som nikdy nevedel a tak aj tu sa budem radšej učiť
Teraz 11-12. 2. je v Ekvádore karneval, niečo podobné ako u nás pred pôstom, ktorý je spojený s oblievaním vodou, na pobreží to môže byť aj voda z mláky. Tam je úplne iný svet.
V nedeľu (10.2.) som sa bol prejsť ešte s jedným spolubratom po štvrti, kde bývam a behom hodiny som bol dvakrát mokrý. Na jednej ulici sa nás jedna dievčina pýta: Je vám horúco? A šup na nás vedro plné vody. Nič to. Ideme ďalej a tesne pred domom som od tých, ktorí ma poznali dostal, len ja druhé vedro vody. Našťastie bolo horúco.

Tu v Quite je pomerne dobré podnebie. Ráno chladno, cez deň teplo večer chladno. Jar-leto-jeseň behom dňa. Moja izba je zvlášť chladná, ale už som si trochu na ňu zvykol.
Viete aký je svet malý. V polovici januára som sa tu stretol s Bratislavčankou. Sem ta sa stretneme, ale nemôžem veľa hovoriť po slovensky, lebo je to trochu na škodu pri učení cudzieho jazyka.
Quito je veľmi veľké mesto postavené medzi riekami. Isté veci ešte málo poznám, takže viac až na budúce.
V nedeľu 10. 2. som mal prvú sv. omšu v komunite a si to budem ťahať celý týždeň. To je ďalšia fuška, slúžim, ale nerozumiem.......
Por ahora es todo, obra vez un poco más. Vivo para darla vida.

So stálou spomienkou na Vás ostáva

Ľudo F.
Share/Save/Bookmark


Tags: List  Ľudovít  Feja  SVD  Ekvádor  
feed0 Komentáre

Napíš komentár
 
 
quote
bold
italicize
underline
strike
url
image
quote
quote
smile
wink
laugh
grin
angry
sad
shocked
cool
tongue
kiss
cry
Menšie | Väčšie
 

security image
Opíš zobrazené písmená


busy
 

Náš člen Administrator je s nami už odo dňa: Streda, 13 Máj 2009.

Ukáž 50 najnovších článkov autora tohto článku.




Súvisiace články z tejto kategórie:


10 náhodne vybratých článkov z tejto kategórie:
Listy

Vyhľadávanie

Webmisie.sk

Reklama

Reklama kresťanských stránok na internete - misia i poslanie