Hlavná stránka Rozhovory S misionármi P. Bernard Kulha SVD o Bolívii

P. Bernard Kulha SVD o Bolívii

E-mail Tlačiť PDF
(3 hlasovaní, Priemerná známka: 3.67 )

KulhaV Misijnom dome Arnolda Janssena sme sa stretli s dlhoročným slovenským misionárom verbistom v Bolívii P. Berbardom Kulhom SVD. Nepustili sme ho späť bez našich zvedavých otázok.

Aké boli vaše začiatky v Spoločnosti Božieho Slova?

Pred tým, ako verbistov v roku 1950 násilne odviezli spolu s ostatnými rehoľníkmi, žil som na Zobore, kde bol vtedy noviciát, ale novicom som ešte nebol. Naši predstavení nás poslali domov tesne predtým, ako ich odviezli, pretože sme ešte nepatrili do SVD. A tak som žil v nádeji, že komunizmus čochvíľa prejde a budem môcť pokračovať v štúdiách u verbistov a aj sa stať verbistom. Zatiaľ som však dokončil gymnaziálne štúdiá.

 

V roku 1953 som zmaturoval a ešte stále neprichádzala zmena. Odišiel som do Bratislavy a tam som vyštudoval stavebníctvo na vysokej škole. Skončil som školu a ešte stále neprišla očakávaná zmena. Až v roku 1968 sa mi podarilo vybaviť legálne trojtýždňovú dovolenku do Rakúska. Keď sa to podarilo, šiel som samozrejme do Modlingu, kde ma už čakal môj priateľ Vojtech Vavrek. Odtiaľ sme odoslali správu do Ríma, že sa už nechceme vrátiť na Slovensko a chceme študovať a stať sa verbistami. Z Ríma neprichádzali žiadne správy, báli sa nás trochu, pretože sme boli jednak zo socialistického Slovenska, kde práve prebehla invázia Rusov a potom, boli sme už veľmi starí. Ja som mal 35 a Vojtech 37 rokov. Nakoniec sme sa rozhodli ísť do Ríma. Tam sme mali šťastie, pretože generálom SVD bol vtedy Slovák Mušinský a generálnym radcom bol Bukovský. A tak nás poslali do Írska. Tam sme mali rok noviciát a 4 roky teológie. To bolo zároveň potrebné aj nato, aby sme dostali írske občianstvo. Totiž keď sme sa nevrátili na Slovensko, stratili sme tým pádom slovenské občianstvo. Po vysviacke sme teda dostali írske občianstvo.
Do svojej žiadosti som si napísal Slovensko a Rusko, čo však kvôli situácii v týchto krajinách nebolo možné a preto ma poslali do Paraguaja. Tam som odišiel už v roku 1975. V Paraguaji je všetko rovnaké – všade je nížina. Bolívia je iná, veľmi rôznorodá krajina s nížinami aj horami. A po tom som vždy veľmi túžil.

Farnosť San Miquel

V Bolívii ste už dá sa povedať „vyslúžilý misionár“. Môžete nám povedať niečo o ľuďoch v tejto krajine?

Do Bolívie som prišiel v roku 1986. Na začiatku mojej misijnej práce som pracoval v Paraguaji 11 rokov. Bolívia bola vtedy naša nová misia, kde sme ako Spoločnosť Božieho Slova začali pracovať až v roku 1982. Ja som bol teda medzi prvými, ktorí tam začínali misijnú činnosť. Začali sme najprv v Kočabambe, čo je približne vo výške 2500 m. Veľmi príjemné subtropické podnebie. Odtiaľ sme potom vyšli na náhornú plošinu Altiplan, ktorá je vo výške 4000 m. Tam máme už teraz viac misijných staníc: El Alto, Lacha, Batallas. Trochu nižšie v subtropickej oblasti je Koripata. Práca je celkom iná v horských oblastiach, ako dolu. Ľudia sú tam odmeranejší, ťažko prístupní, majú svoje zvyklosti, dá sa u nich hovoriť dokonca o ich vlastnom domorodom náboženstve. Hoci o sebe tvrdia, že sú už všetci kresťania, ešte stále potajomky obetujú Kapačamame – Matke Zemi. Modlia sa k nej a obetujú jej za dobrú úrodu.
Na druhej strane vo východnej časti sú ľudia oveľa viac otvorenejší a prístupnejší. Takisto to sú verní katolíci, pretože tam sa prejavuje vplyv jezuitských redukcií zo 17.-18. storočia, takže tam sa skutočne kresťanská viera žije a to v starých jezuitských tradíciách.

V čom sa zmenila vaša práca? V čom spočíva teraz?

Prv, než som prišiel do farnosti Santa Kruz vo východnej oblasti, v ktorej pracujem teraz, pôsobil som v La Paz vo farnosti Kori Pata. Veľký rozdiel v práci v týchto farnostiach nie je. Kňazov, ani pastoračných pracovníkov, ani sestier nie je veľa. Robíme to tak, že na fare pripravujeme katechétov, ktorí pôsobia v jednotlivých osadách a organizujú tam náboženský život. Napr. farnosť Sant Miguel má zhruba 30 osád. Do každej osady sa dostaneme 3-4 krát za rok. Preto zvolávame katechétov na faru, kde ich pripravujeme a potom rozposielame do ich osád. Oni potom každý týždeň v nedeľu organizujú bohoslužbu slova, modlia sa, spievajú, čítajú evanjelium na danú nedeľu, snažia sa aj o výklad a vysvetlenie. Oni sú teda našou predĺženou rukou. Ak niečo potrebujú alebo sa objaví problém, prídu do strediska misie a tam sa snažíme všetko vyriešiť.
Všetky farnosti sú veľmi veľké. V meste El Alto alebo v Kočamambe je to trochu odlišné, pretože sú to farnosti v mestách. Ostatné farnosti na vidieku Lacha, Batallas, Sant Miguel je to s prácou rovnaké.

Počas slávnosti vo farnosti

Za ten dlhý čas, čo ste boli v Bolívii, stalo sa toho mnoho. Môžete nám spomenúť niekoľko z týchto zážitkov?

Za ten dlhý čas sa udialo toho naozaj veľa. Teraz to beriem ako bežné veci, ako svoju každodennú prácu. Ako som už spomenul, tí ľudia v Alti Plano sú dosť ťažko prístupní. Ak si ich však získate a otvoria sa vám, vedia byť vernejší, vytrvalejší a spoľahlivejší – dá sa na nich spoľahnúť. Zatiaľ čo z východnej oblasti sú otvorenejší, ľahko prístupní, niekedy si až človek musí dávať pozor, lebo sú niekedy až príliš dotieraví.
Môžem spomenúť zážitok z môjho pôsobenia v Lache blízko La Paz na spomínanej náhornej plošine. Raz ma volali k jednému chorému. Zobral som aj svojho katechétu, a šli sme na miesto, na ktoré nás volali. Lenže tam to nie je také ako dediny u nás v Európe, kde sú domy jeden na druhom. Tam sú domy od seba vzdialené 500-600 m. Svoje domy majú totiž ohradené veľkým vonkajším múrom. Keď sme sa približovali ku domu, v ktorom bol chorý, zazreli sme pri jeho vonkajšom múre truhlu. Hovorím katechétovi: „Už ideme neskoro, už asi zomrel. Čo budeme teraz robiť?“ Povedal: „Poďme sa predsa len pozrieť.“ Nakoniec sme sa rozhodli vojsť. Bolo to zaujímavé, že nás pustili hneď cez múr dovnútra. Totiž tých, ktorých nepoznajú, obyčajne nepúšťajú dovnútra, rozprávajú sa s nimi iba pri bráne a nepúšťajú ich dnu. Nás teda pustili hneď. Keď sme sa pýtali na chorého, hovorili, že ešte žije. No čo bolo pre mňa šokujúce, prosili ma, aby som sa za neho modlil, aby zomrel. Hovorili, že počas svojho života bol taký zlý, že teraz nevie zomrieť. Preto zavolali kňaza, aby sa za neho modlil, aby už konečne zomrel. To ma striaslo. Chorý bol totiž stále v bezvedomí, myslím, že už celý deň. Samozrejme som tam s nimi zostal pár hodín a vysvetlil som im, že sa nemôžeme modliť za niekoho, aby zomrel. Ak totiž nemôže zomrieť, pravdepodobne je to preto, lebo potrebuje asi odpustenie. Teda je potrebné, aby sa oni teraz rozhodli, či mu chcú odpustiť. Nemôže totiž zomrieť tak, že oni na neho budú stále ukazovať: „To bol hriešnik, to bol zlý človek!“. Musia mu zo srdca odpustiť, ak chcú, aby zomrel. Ak mu odpustia, on môže pokojne umrieť. Po tejto mojej katechéze som mu dal pomazanie chorých a odišiel som. Niekoľko hodín na to ten chorý zomrel a pochovali ho. Nikdy som si nemyslel, že budem niekde požiadaný modliť sa za niekoho, aby zomrel.

Misijný team vo farnosti San Miquel

Ako prežívajú veriaci vianočné sviatky? Majú svoje osobitné zvyky?

Pred Vianocami sa robí predvianočná novéna. V každej štvrti Sant Miguel sa koná jeden deň tejto novény, pričom posledný deň novény 24. decembra sa koná v stredisku misie. Máme nádherný kostol asi pre 2000 osôb, takže si asi viete predstaviť oslavy počas polnočnej omše, ktorá sa tak ako u nás na Slovensku oslavuje najviac. V každom dome je zvykom urobiť betlehem. Tento betlehem sa neprenáša z rodiny do rodiny. Zostáva v dome. Keď sa skončí Štedrá večera, ľudia chodia po domoch a navštevujú sa. Najmä rodiny. A to nielen 24. decembra, ale aj ďalšie dni - každý deň v inej rodine.

Za rozhovor ďakuje Robert Balek SVD

Share/Save/Bookmark


Tags: Bernard  Kulha  SVD  Bolívia  
feed2 Komentáre
Administrator
05. December 2008
62.197.200.54
Hodnotenie: +1

Myslím, že tento misionár si zaslúži naozaj veľké poďakovanie za celoživotnú prácu v misiách...

Nahlás nadávky
Zníž
Zvýš hodnotenie
Dárius Čarš
01. April 2009
201.222.86.204
Hodnotenie: +1

Super nie? Pan Boh zaplat za vzor a skuseneho misionara. Boh zehnaj jeho pracu.

Nahlás nadávky
Zníž
Zvýš hodnotenie

Napíš komentár
 
 
quote
bold
italicize
underline
strike
url
image
quote
quote
smile
wink
laugh
grin
angry
sad
shocked
cool
tongue
kiss
cry
Menšie | Väčšie
 

security image
Opíš zobrazené písmená


busy
 

Náš člen Administrator je s nami už odo dňa: Streda, 13 Máj 2009.

Ukáž 50 najnovších článkov autora tohto článku.




Súvisiace články z tejto kategórie:


10 náhodne vybratých článkov z tejto kategórie:
Rozhovory

Vyhľadávanie

Webmisie.sk

Reklama

Reklama kresťanských stránok na internete - misia i poslanie