Hlavná stránka Listy misionárov Misionári Prvé lúče „synov Slnka“ - list Dáriusa Čarša SVD

Prvé lúče „synov Slnka“ - list Dáriusa Čarša SVD

E-mail Tlačiť PDF
(1 hlasovaní, Priemerná známka: 4.00 )

DariusDvaja naši spolubratia Dárius Čárš a Richard Cenker odišli do Južnej Ameriky, presnejšie do Bolívie, aby tam mohli ohlasovať a svojím životom svedčiť o Božej láske k nám. Svoje prvé dojmy a zážitky nám v liste bližšie opísal prvý z nich.

Ľudia dnes mnoho cestujú. Na letisku vo Schwechate som stretol chlapov z Čiech, ktorí cestovali do Chile, aby tam postavili výskumnú vedeckú stanicu. Mnohí chodia obdivovať prírodne krásy, či vylihovať na pláže, relaxovať, aby nabrali nové sily. Ja som tiež nastúpil 12. decembra do lietadla, aby som cestoval. Nie na dovolenku, nie ako obchodník.
Boh ma povolal, aby som plnil jeho vôľu, aby som bol jeho misionárom. Byť misionár tiež znamená odísť do inej krajiny, žiť v inej kultúre, poznávať a stretávať iných ľudí, ale hlavne byť svedkom evanjelia lásky. Po ôsmich rokoch prípravy a formácie aj v mojom živote nastala chvíľa, ktorá čaká každého misionára.
Predtým než som odišiel do Bolívie, rozlúčil som sa vo svojej rodnej farnosti Vranov –Sever, taktiež v Štrbe, Nitre a samozrejme v Bratislave v našom kostole sv. Arnolda a tiež v Univerzitnom pastoračnom centre v Mlynskej doline.
S Richardom, ktorý tiež dostal misijné určenie Bolíviu, sme si naplánovali odlet na 12. decembra. V tento deň je sviatok Panny Márie Guadalupskej, ktorá je patrónkou Latinskej Ameriky. Na letisko do Schwechatu nás boli odprevadiť niekoľkí spolubratia, známi a priatelia. Aby to nebolo také jednoduché, tak sa nám to trocha zamotalo už na letisku. Spočiatku to na letisku vyzeralo, že neodletíme, vďaka nedorozumeniam v našich letenkách. Ale vďaka ľuďom, ktorí nás boli odprevadiť sme mohli odletieť podľa plánu. Samotný let bol celkom príjemný, aj keď únavný, lebo trval 19 hodín plus nejaké čakacie hodiny na letiskách.
Počas našej cesty si spomínam na úsmevnú príhodu. V Santa Cruz sme čakali na lietadlo, ktoré meškalo a tak sme chceli vyjsť trocha von na čerstvý vzduch a stupiť prvý krát na bolívijskú zem. Boli sme poriadne naobliekaní, veď u nás na Slovensku už bola zima. Len čo sme otvorili dvere hneď nás ovalila nesmierna horúčava. Taxikár, ktorý tam stal sa nás divne pozrel, my sme povedali, “que calor”, prekvapene sme sa usmiali spolu s taxikárom a hneď sme sa vrátili do klimatizovanej letiskovej haly.
Naše posledné lietadlo, samozrejme s patričným meškaním pristalo v El Alto, kde nás čakalo niekoľko ľudí. Páter Ondrej Pešta, verbista, ktorý tu pracuje dva roky, páter regional a zopár ľudí z farnosti, kde pracuje Ondrej.
Prvý týždeň sme strávili v centrálnom dome v La Paz. Mesto založil španiel Alonzo Mendoza roku 1548, niekoľko km od dnešného mesta, kde sa nachádza z týchto čias kostol. Je súčasťou farnosti Laja, ktorú spravujeme my verbisti. La Paz je sídlo vlády, nachádza sa v nadmorskej výške 3600 mnm. Priemerná ročná teplota je 11, 2 stupňov Celzia. Nadmorská výška nám hneď dala vedieť o svojej existencii : začala nás bolieť hlava, ale po niekoľkých dňoch si organizmus zvykol. Tu sme si začali vybavovať potrebne formality, ktoré sa tykajú aj nášho pobytu v Bolívii.
Ďalšie tri týždne sme prežívali vo farnosti Santa Maria de los Angeles v El Alto, kde pôsobí Ondrej ako farár. El Alto je v nadmorskej výške 4100 mnm, priemerná ročná teplota je 8, 8 stupňov Celzia. El Alto sa nachádza na plošine ktorá sa nazýva Altiplano. Myslím, že tu som mohol začať nazerať do života farnosti, pozorovať život, ľudí s ich vierou a kultúrou. A ešte oveľa viac, najmä to všetko, čo je za týmto ukryté. Navštívili sme aj naše ďalšie dve farnosti, ktoré sú na Altiplano, Laja a Batallas.
Zaujímavou bola aj návšteva jazera Titicaca a pútnického miesta Copacabana, ktoré sa nachádza na jeho brehu. V Copacabane sa nachádza chrám Panny Márie, patrónky Bolívie, ktorej sviatok sa slávi 2. februára. Cestou na vrchol krížovej cesty som si všimol zaujímavú vec. Kňazi z kmeňa Aymara, ináč katolíci, tam čakali na kresťanov- klientov, aby obetovali svoje obety, prípadne veštili, samozrejme že za peniaze. Toto je príklad synkretizmu, ale ľudia to tu nazývajú “religión popular”. Je to veľká možnosť inkulturácie, aj keď si myslím, že je to veľmi náročné.
17 kilometrov od jazera Titicaca sa nachádza miesto nazvané Tiwanaku. Táto mohutná kultúra Tiwanaku bola kultúrnym, politickým a náboženským centrom. V dejinách mala trvanie približne od roku 1500 pred Kristom až do roku 1200 po Kristovi. Je to miesto s rozlohou 45 hektárov, dnes tam možno nájsť niekoľko kamenných monolitov, múzeum a ruiny bývalého komplexu. Veľmi známou je tzv. Slnečná braná, cez ktorú prenikajú v deň slnovratu lúče slnka na posvätný kameň. Slnko je veľmi význačným prvkom týchto indiánskych kultúr. Nachádza sa aj v súčasnom štatnom znaku Bolívie. Mnohé pamiatky tejto kultúry Španieli zbúrali a postavili z nich kostoly. Mimochodom nový prezident Bolívie tu bol slávnostne uvedený do funkcie.
V dejinách to samozrejme bolo s jednotlivými kultúrami oveľa zložitejšie. Medzi známymi kultúrami ešte nachádzame Ríšu Inkov, ktorú môžeme nájsť v dejinách v období približne 1300- 1500 po Kristovi. Legenda hovorí, že Inkovia pochádzajú z ostrova Slnka (Isla de Sol) na bolívijskej strane jazera Titicaca. Na tomto ostrove sa zrodilo Slnko a boh Slnka (tata Inti), stvoril prvého Inku Manca Capaca a jeho sestru a zároveň manželku Mama Ocllo. Manco Capac mal za úlohu nájsť úrodnú pôdu a tam vpichnúť do zeme palicu. Tam má založiť mesto a tamojším Indiánom, žijúcim v barbarstve má priniesť svetlo civilizácie. To sa aj stalo, a tak vzniklo mesto Cuzco, hlavné mesto ríše. Toto územie predstavovali dnešné štáty Ekvádor, Peru, Bolívia a patrili sem z časti aj územie Chile, Argentíny a Kolumbie. .Najdôležitejšia slávnosť bola Inti-raimi (slávnosť slnka), slávnosť letného slnovratu. Nepokoje v ríši Inkov využil v 16. storočí španielsky pastier svíň, dobrodruh Francisco Pizzaro a na čele malej armády zaútočil na oveľa väčšie jednotky posledného inkského vládcu Atahualpu a týmto započal koniec ríše Inkov. Táto ríša je veľmi zaujímavou v mnohých ohľadoch. Ma veľký význam pre štúdium a poznávanie kultúry. Od Inkov máme zemiaky, poznali ich 240 druhov a tiež kukuricu, z ktorej poznali 20 druhov. Keď je reč o kukurici, prichádza mi na um kukuričné pivo, ktoré vyrábali Inkovia. Dnes sa ešte vyrába špeciálnym spôsobom alkoholový napoj “chicha” z kukurice.
Od 16. januára som začal jazykový kurz španielčiny v meste Cochabamba, ktorý bude trvať do júna. Mesto sa nachádza sa v nadmorskej výške 2550 mnm. Priemerná ročná teplota je 18 stupňov Celzia a má 700 tisíc obyvateľov. Nateraz je mojou úlohou študovať španielčinu, lepšie povedané castellano- teda latinskoamerickú španielčinu.
Bolívia je krajina plná prekvapení a zaujímavosti v každom ohľade. Stretávam sa s nimi každý deň. Ponúkajú mi množstvo námetov a myšlienok na uvažovanie o Bohu, ľuďoch, misijnom poslaní a pastorácii a samozrejme o mne samom.
Myslím, že momentálne sa snažím vnímať prvé lúče “synov slnka” tak, ako im Boh dáva svoj jas a svetlo. Presne tak, ako som sa díval z lietadla na lúče, keď vychádzalo slnko. Presne tak, ako sa dívajú a očakávajú Bolívijčania v Tiwanaku na Aymarsky nový rok prvé lúče slnka.
Som vďačný za všetkých, ktorí myslia na mňa v modlitbe a láske.

Con el corazon en la mano váš Darius Čarš

Seminario Verbo Divino
Casilla Postal 191
Cochabamba
Bolívia
solitodario (zavináč) gmail.com
tel.: 0059144249425

Share/Save/Bookmark


Tags: List  Dárius Čarš  SVD  Bolívia  
feed0 Komentáre

Napíš komentár
 
 
quote
bold
italicize
underline
strike
url
image
quote
quote
smile
wink
laugh
grin
angry
sad
shocked
cool
tongue
kiss
cry
Menšie | Väčšie
 

security image
Opíš zobrazené písmená


busy
 

Náš člen Administrator je s nami už odo dňa: Streda, 13 Máj 2009.

Ukáž 50 najnovších článkov autora tohto článku.




Súvisiace články z tejto kategórie:


10 náhodne vybratých článkov z tejto kategórie:
Listy

Vyhľadávanie

Webmisie.sk

Reklama

Reklama kresťanských stránok na internete - misia i poslanie