Hlavná stránka Listy misionárov Misionári Krušné začiatky - list P. Richarda Cenkera SVD

Krušné začiatky - list P. Richarda Cenkera SVD

E-mail Tlačiť PDF
(0 hlasovaní, Priemerná známka: 0 )
RichardMilí misijní priatelia,

srdečne vás všetkých pozdravujem z mojej misie v Bolívii. Na misiu som vycestoval 12. 12. 2005 na sviatok Panny Márie Guadalupskej, pod ochranu ktorej odovzdávam seba i celé moje pôsobenie v Južnej Amerike. Veď Nuestra Sra. De Guadalupe, ako ju nazývajú tunajší ľudia je patrónkou celej južnej Ameriky. Niet sa čo báť. Môže mať človek v cudzej krajine lepšiu ochranu ako ochranu Matičky Božej?

Do Bolívie odchádzame dvaja, tak ako to bolo za čias nášho Pána. Ja a môj spolubrat Darius Čarš SVD. Zvolal dvanástich a začal ich posielať po dvoch. Oni šli a hlásali, že treba robiť pokánie. (Mk 6, 7a.12) O 15 hod., keď sa zvlášť uctieva Božie milosrdenstvo slúžim v našej seminárskej kaplnke svätú omšu, v kruhu svojich priateľov a spolubratov, kde spoločne prosíme o požehnanie pre našu misiu v Bolívii. Ktovie kedy, najbližšie budem môcť slúžiť ďalšiu sv. omšu v materskom jazyku.
Posilnení Božím Slovom a Eucharistiou sa vydávame na cestu do Schwechatu, odkiaľ odlieta naše lietadlo do Madridu. Z Madridu pokračujeme do Buenos Aires, kde máme dlhšiu prestávku. Po nej už letíme do Bolívie, najprv do Santa Cruz a potom až do La Paz, kde na nás majú čakať spolubratia, ktorí pôsobia v Bolívii. Medzi iným aj náš rodák zo Slovenska P. Ondrej Pešta SVD, ktorý v Bolívii pôsobí už druhý rok.

Jeden veľký misionár, v srdci ktorého prebýval Boh, povedal: Veľmi by som sa obával o svoju misiu, ak by v nej chýbal kríž. Jeho skúsenosť, mňa i Dariusa utešovala, v situácii, ktorá nás oboch veľmi nepríjemne prekvapila na letisku Schwechat v Rakúsku. Po príchode na letisko sa pri našom čísle odletu objavila poznámka, že lietadlo do Madridu – Barajas, bude meškať asi hodinu. Meškalo viac. Neskôr sme túto skutočnosť veľmi ocenili. Ak by totiž naše lietadlo nemalo meškanie, tak v ten deň, by sme do Bolívie neodleteli.
Pri checking sa objavil takmer neriešiteľný problém, s našou jednosmernou letenkou do Bolívie. Ak sme chceli letieť museli sme mať: buď víza, čo sa samozrejme nedalo reálne uskutočniť, alebo si kúpiť novú letenku, na spiatočnú cestu. Ako nám vysvetľovali pracovníci leteckej spoločnosti Iberia, bez nej vraj nemôžeme vstúpiť do Bolívie a oni ako letecká spoločnosť by dostali obrovskú pokutu, ak by nás zobrali na palubu lietadla a dopravili do Bolívie. Tieto informácie boli pre nás poriadnym šokom a novinkou, lebo nikto z kompetentných, či to bolo zo spoločnosti ETN, ktorá na Slovensku zastupuje Iberiu a predala nám letenky, alebo pracovníci Bolívijskej ambasády vo Viedni, nám nepovedali o nutnosti, pri ceste do Bolívie mať spiatočnú letenku. Ak sme naozaj chceli odletieť, a to sme chceli, tak sme si museli dokúpiť spiatočné letenky za riadne mastnú sumu. Ako dobre, že s nami boli priatelia, ktorí nám pomohli, v tejto pre nás tak zložitej situácii. Na nejaké rozlúčky nám však už nezvýšil čas.
Ako som sa neskôr dočítal v turistickom sprievodcovi Južnou Amerikou, spiatočné letenky budú od vás žiadať ke kontrole nanejvýš horští .... V skutočnosti, nebol nikdy žiadny cestovateľ pri vstupe do Bolívie požiadaný o predloženie spiatočnej letenky, ani od nás ju nikto nepožadoval. Čo už.
Bolívia sa zvykne nazývať juhoamerickým Tibetom, pretože je najvyššou, najizolovanejšou a najdrsnejšou krajinou na západnej pologuli. Svojou rozlohou 1 098 580 km2 je dvadsať krát väčšou krajinou ako Slovensko, pri počte obyvateľov 8 152 620 (odhad z r. 2000). Okrem španielskeho jazyka sa na dorozumievanie používajú aj ďalšie jazyky, ktorými hovoria pôvodní obyvatelia, Kečuovia a Aymarovia, a to kečuánština a aymarština.
Viac ako 50% populácie má čistú indiánsku krv. Najpočetnejšou skupinou sú už spomínaní Kečuovia a Aymarovia. V sociálnej a politickej oblasti sa v krajine objavujú neustále problémy súvisiace s neprosperujúcou ekonomikou, americkou vojnou proti drogám, vysokej nezamestnanosti a nedostatkom občianskych práv. Výsledkom sú časté protesty, pochody a demonštrácie, prevažne bez násilia.
Bolívia sa zvykne opisovať aj ako osol plne naložený striebrom a tiež ako žobrák sediaci v zlatom kresle, pre svoje veľké bohatstvo prírodných zdrojov ako zlato, striebro, zemný plyn, ropa, ..... napriek tomu zostáva jednou z najchudobnejších zemí Južnej Ameriky. Až 70% populácie zostáva pod hranicou chudoby.
Čo sa týka podnebia, ktoré je závislé od nadmorskej výšky, človek tu môže objaviť rôzne klímy, od horúčav charakteristických pre tropické pralesy až po arktický chlad vysoko v horách. My sme prišli do juhoamerického leta, ktoré trvá od novembra do marca a zvykne sa mu tiež hovoriť obdobie dažďov.

Po vyčerpávajúcom lete, ktorý trval okolo 18 hod., plus nejaké meškania a prestávky pri prestupovaní sme šťastne pristáli v La Paz, ktoré je de facto hlavným mestom Bolívie. Tam na nás už čakali naši spolubratia. Po srdečnom privítaní, nás odviezli do centrálneho domu, ktorý je v La Paz, v štvrti Callapa, kde sme boli ubytovaní až do soboty 17. decembra. Ostali sme v hlavnom meste, ktoré je vo výške okolo 3600m.n.m. kvôli aklimatizácii a vybavovaniu potrebných dokumentov, na dlhodobý pobyt v Bolívii. Tu nadmorskú výšku bolo naozaj cítiť, hlásia sa o slovo zdravotné problémy, ako bolesti hlavy, žalúdka, závraty a ďalšie symptómy charakteristické pre výškovú chorobu. V centrálnom dome každý z nás dostal svoju izbu. Tá moja mala názov Los Querubines, ( po slo. anjeli cherubíni), pod ich ochranou, zmorený únavou sa snažím o spánok, ale moc to nejde. Tých nových podnetov bolo tak veľa a kyslíku pramálo, ha-ha.
Ráno, veľmi zavčasu, som mal už budíček, ktorý mi sprostredkoval burro (po slo. somár), ktorý sa pásaval v záhrade susedného domu. Bol veľmi spoľahlivý, ráno, čo ráno ma spoľahlivo budil. Nedal sa vypnúť a ani prestaviť na neskorší čas.
Prvú sv. omšu na novom kontinente som slúžil na sviatok sv. Jána z Kríža 14. decembra u sestričiek karmelitánok, spolu s našim novokňazom P. Félixom Quispe SVD z Bolívie. Mal som sa, čo obracať, keď som čítal koncelebračné texty z misála, riadne som sa pri tom zapotil. Po slávnostnej sv. omši, nás sestričky pozvali na malé pohostenie, agapé do miestnosti pre hostí. Pretože sú to klauzúrne sestry, naša hovorňa bola oddelená od sestier mrežami. Pri káve a koláčoch, ktoré pripravili sestričky, sme si mohli s Dariusom vyskúšať v praxi naše jazykové znalosti španielčiny. Tie ani zďaleka nestačili na množstvo rozličných otázok, ktoré sa len tak hrnuli z úst sestričiek.
V sobotu 17. decembra si po nás, už prišiel náš spolubrat a rodák zo Slovenska P. Ondrej Pešta SVD. Naložili sme našu batožinu do jeho terénneho auta Rocky a presťahovali sa na jeho farnosť, ktorá je v EL Alte vo výške 4100 m.n.m., vzdialená od hlavného mesta asi 20 km. Je viac ako pravdepodobné, že je najvyššie položenou farnosťou na svete. Ani sa mi nechcelo veriť, že je v takej výške, no zdravotné problémy ma presvedčili, ha-ha, že je to naozaj tak. V tejto farnosti sme pobudli skoro mesiac, až do začiatku nášho jazykového kurzu v Cochabambe, ktorý je od 16. januára - do 16. júna 2006.
Tu v El Alte sme spolu, traja Slováci a spolubrat zo Španielska oslávili aj Vianočné sviatky. Mňa pozvali slúžiť sv. omšu na Štedrý deň zahraniční Slováci a Češi, ktorí v Bolívii, žijú a pracujú niekoľko desiatkov rokov. Toto pozvanie má veľmi potešilo, cítil som sa medzi nimi ako doma na Slovensku. Porozumeli sme si. Ešte nezabudli svoju materčinu. Začiatok sv. omše bol o 19 hod., pri časovom posune 5 hodín dozadu oproti Slovensku, sme vlastne mali polnočnú omšu tak, ako ľudia na Slovensku. Myslím, že pre obe strany to bol veľký dar od novonarodeného Jezuliatka.
Tak milí rodáci, toto sú niektoré okamihy, zo začiatkov mojej misie v Bolívii. Na otázku, kto je misionár, ktorú si často kladiem, nechám už odpovedať maličkých, ako zvykol deti nazývať Ježiš: „Misionár je človek, ktorý odovzdal svoj život Bohu a rozpráva o ňom iným. Je to niekto, kto cestuje do inej krajiny a tam rozpráva o Božom slove. Je to človek, ktorý hovorí Ježišove slová“.
Aby sa mi naozaj darilo, tu v Bolívii sprostredkovať ľuďom Ježišove slová, prosím aj naďalej o vašu modlitbovú podporu.

V modlitbe s vami spojený Vám žehná, P. Ricardo Cenker SVD.


Ďalší list - 2. júl 2006

Myšlienka, že znesieme neznesiteľné, patrí k veciam, ktoré nás ženú dopredu.
M.Haskellová

Milí priatelia,

v úvode vás chcem pozdraviť a poďakovať sa za vašu podporu, ktorá má rozličné podoby. Každá forma vašej podpory je pre mňa veľmi vzácna a potrebná. To, že som tu v Bolívii a že tu môžem pracovať a takto ako kňaz pomáhať ľuďom je tiež výsledok vašej podpory, pomoci.

Po piatich mesiacoch intenzívneho štúdia v meste Cochabamba v inštitúte Maryknoll, som dostal od svojich predstavených misijné určenie de El Alta, kde som už skoro druhý týždeň.

Pomáham ako kaplán tunajšiemu farárovi P. Ondrejovi Peštovi, spolubratovi zo Slovenska. Ako dlho tu budem sa nevie, všetko to závisí od toho, ako toto náročné prostredie bude znášať môj organizmus. Mesto El Alto je vzdialené od hl. mesta La Paz asi 20 km a je vo výške 4100m. V praxi to znamená, že vám spočiatku chýba kyslík, trochu rýchlejšie vybehne človek po schodoch a má problém s dýchaním, nedostatok kyslíka sa prejavuje aj v celkovej únave organizmu a bolestiach hlavy, závratoch, .... no je to už oveľa lepšie ako to bolo keď som tu býval skoro mesiac po mojom prílete do Bolívie. Verím, že časom sa to všetko utrasie. Teraz tu máme poriadnu zimu, ktorá sa znásobuje tým, že tu v Bolívii sa nepoužívajú radiátory. Cez deň je okolo 15 stupňov v tieni, no cez noc teplota klesne pod nulu, okolo -5 stupňov.

Píšem vám všetkým naraz, lebo mám obmedzený prístup na internet a aj toho času na odpisovanie je teraz oveľa menej. Hoci ešte veľa toho nerozumiem, už naplno fungujem ako kaplán. Môžete si trochu predstaviť, koľko času mi zaberie prípravu na každodennú kázeň a na nedeľnú homíliu. Minulú nedeľu som už mal tri omše, bola to poriadna fuška. Túto nedeľu mám len dve omše vo filiálke Amor de Dios.

V láske Ducha Svätého, zjednotení s Bohom v modlitbe, padre Ricardo

Moja nová adresa:

Paroquia santa Maria de los angeles
Avda. 16 de Julio, Esq. Nisthaus
El Alto
Casilla postal: 10869 – La Paz
Bolívia

Telefón: 00591 228 40 207
cenker (zavináč) upc.uniba.sk

Share/Save/Bookmark


Tags: List  Richard  Cenker  SVD  Bolívia  
feed0 Komentáre

Napíš komentár
 
 
quote
bold
italicize
underline
strike
url
image
quote
quote
smile
wink
laugh
grin
angry
sad
shocked
cool
tongue
kiss
cry
Menšie | Väčšie
 

security image
Opíš zobrazené písmená


busy
 

Náš člen Administrator je s nami už odo dňa: Streda, 13 Máj 2009.

Ukáž 50 najnovších článkov autora tohto článku.




Súvisiace články z tejto kategórie:


10 náhodne vybratých článkov z tejto kategórie:
Listy

Vyhľadávanie

Webmisie.sk

Reklama

Reklama kresťanských stránok na internete - misia i poslanie