Hlavná stránka Kázne Veľký pôst Obtrhaný s túžbou rásť (3. pôstna nedeľa C)

Obtrhaný s túžbou rásť (3. pôstna nedeľa C)

E-mail Tlačiť PDF
(1 hlasovaní, Priemerná známka: 5.00 )

Kvety stromuZnovu a znovu vyháňať výhonky dobra
napriek tomu, že ich z vás
zakaždým niekto obtrháva –
tomu hovorím trpezlivosť.

Skúsme teraz na chvíľu nechať bokom klasický výklad Ježišovho podobenstva o figovníku, ktorý neprinášal ovocie preto, lebo jednoducho nechcel, sám bol na vine. Čo ak figovník veľmi chcel prinášať ovocie, ibaže deti, ktoré sa každý deň prichádzali do vinice hrať, po jednom obtrhali všetky kvety, ktorými figovník zakvitol a to len tak, pre zábavu. Potom už darmo majiteľ vinice hľadal na figovníku ovocie. Jednoducho nič nenašiel, pretože figovník, akokoľvek chcel, už nebol schopný priniesť nijaké ovocie.

Prečo o tom takto hovorím? Spomenul som si totiž na dva stromčeky (maličké smreky), ktoré môj otec pred mnohými rokmi zasadil na lúke pred našim domom. Od detstva si pamätám, že tie stromčeky vôbec nerástli - dlhé roky sa stále držali na tej istej výške, ako ich otec zasadil - tak vo výške našich detských zdvihnutých rúk. Spomenul som si na ne až po rokoch, keď som sa raz vrátil domov už ako univerzitný študent z Bratislavy. Pred našim domom som zazrel nádherný vysoký smrek. Hovorím otcovi: "Oci, počúvaj, ako to že som si ten smrek nikdy nevšimol. Ty si tu zasadil nejaký nový strom?" A otec mi hovorí: "Ty si nepamätáš na ten maličký smrečok na lúke, okolo ktorého ste sa vždy ako deti z celej ulice hrávali? To je on..." "Čože?" - zareagoval som prekvapený. "A čo sa s ním stalo?" - opýtal som sa otca. "No nič mimoriadne, iba všetky deti z ulice už vyrástli a niekoľko rokov sa na lúke nik nehral a neobtrhával tie malé jemné výhonky na konci jeho vetvičiek a tak rýchlo narástol, že ďalšie deti, ktoré sa už teraz prichádzajú na lúku hrať, už nedočiahnu na jeho vrcholec a on môže slobodne rásť a rásť a rásť..." "No ale veď boli dva, nie?" - spýtal som sa opatrne s predtuchou otcovej odpovede. "To máš pravdu, ten jeden to nevydržal a vďaka vašim detským hrám odumrel - úplne vyschol. Viackrát som sa ho pokúšal vzkriesiť, ale už sa to nepodarilo." Vtedy som si na všetko spomenul a až vtedy som pochopil, aké bolo ťažké týmto malým stromčekom rásť popri tak nevďačných deťoch, aké sme boli my...

Každý z nás je takým stromom, ktorý bol kedysi zasadený pred rokmi počatím. A odvtedy rastú akoby dva stromy. Jeden rastie navonok – naše telo, a jeden rastie vo vnútri – naša duša. Telo má svoj vývin a veľmi často sa mu podarí narásť tak, ako má. S našou dušou je to už trochu zložitejšie. V prvých rokoch nášho života veľa závisí od rodičov a ľudí okolo nás. Aj drobnosť, urobená nešikovne môže mať ďalekosiahle následky. Veď stačí, že ste netrpezliví s tým, ako ten malý stromček rastie pomaly a snažíte sa mu „pomôcť“ podrásť rýchlejšie. Potiahnete a môžete ho vytrhnúť aj s koreňmi. A možno vyschne. Koľkí chodia okolo nás s telom krásnym, no akoby bez duše, ktorá v nich odumrela, možno už kedysi dávno. Stačilo možno trochu unáhlenosti a netrpezlivosti zo strany našich rodičov, keď jedným šmahom zmietli naše malé snahy o dobro zo stola ako nedostatočne presvedčivé a označili nás za neschopných urobiť čosi dobré, a naša duša sa pod tiažou tohto kameňa zlomila. Neustále zosmiešňovania, podceňovania a ponižovania zo strany iných – možno spolužiakov v triede, učiteľov, kamarátov ale aj rodičov mohli takto postupne obtrhať na nás každý puk kvetu a výhonok dobra, že sme už neboli schopní prinášať ovocie, akurát sem tam nejakú trpkú plánku. Ak nepríde po rokoch nejaký starostlivý vinohradník (v podobe priateľa, spolužiaka, kňaza alebo spolubývajúceho), ktorý nás obkope a pohnojí a možno odoženie deti a všelijakých záškodníkov okolo, ak nás neochráni, môžeme aj úplne vyschnúť ako ten jeden stromček na našej lúke pred domom. Áno, Bohu je všetko možné, aj vzkriesiť, čo zomrelo. Potrebuje však na to často naše ruky, naše ústa a predovšetkým našu trpezlivosť:

  1. Trpezlivosť nás samých so sebou - napriek všetkému zlu, ktoré sa na nás valí od okolo sa "hrajúcich detí", pokúšať sa znova a znova zakvitnúť a vyháňať nové síce maličké ale predsa nové výhonky dobra.
  2. Našu trpezlivosť s inými - možno Boh chce, aby sme sa pre niekoho stali takým trpezlivým vinohradníkom. Majme oči srdca dokorán otvorené a pozorné. Náš malý skutok môže rozhodnúť, či sa z toho druhého stane svätec, alebo zločinec. Skutok trpezlivosti a lásky môže spôsobiť, že ten druhý začne znovu rásť. Ale malý skutok nepochopenia a unáhlenosti môže spôsobiť aj to, že sa v tom človeku niečo zlomí a on prestane veriť, že v ňom čosi dobré je, začne veriť, že je schopný iba zla. Tak vznikajú zločinci, vrahovia, či drogovo a inak závislí.

Chcem povzbudiť vás, ktorí sa cítite obtrhaní. Nevzdávajte sa a trpezlivo skúšajte robiť dobro, aj keď druhí nad ním často ohrnú nosom. Iba z malých vecí sa totiž môžu stať postupne veci veľké. Tak ako jeden vysoký hodnostár upadol do nemilosti svojho pána a on ho za trest zavrel do najvyššej miestnosti veže svojho hradu. Tam čakal na smrť. V jednu mesačnú noc zbadal väzeň dolu pri veži svoju vlastnú manželku. V rukách priniesla chrústa. Na jeho tykadlá dala trochu medu a okolo jeho tela obviazala tenkú nitku. Položila chrústa na stenu veže smerom k oknu svojho manžela a čakala. Chrúst pomaly idúc za medom prišiel až ku oknu, kde ho manžel jemne chytil do rúk a odviazal nitku, ktorú keď začal ťahať, vytiahol za ňou tenké lanko o ňu uviazané. Neskôr s lankom prišiel silnejší a silnejší povraz, a nakoniec silné pevné lano, ktoré uviazal o svoju posteľ a spustil sa po lane dolu do náručia svojej milovanej manželky. V tú noc utiekli a zachránili sa pred hroziacou popravou.

Len malé skutky môžu pritiahnuť čoraz väčšie a väčšie skutky lásky. Buďme sami so sebou trpezliví.

A my ostatní – rodičia, učitelia, kňazi, priatelia - každý z nás sa môže stať pre ľudí, ktorí žijú okolo nás, takým vinohradníkom, alebo takou manželkou, ktorá ich malými a postupne čoraz väčšími skutkami lásky vyslobodí z väzenia zla. Kto vie, kto sa kvôli našej trpezlivosti bude môcť opäť zazelenať, zakvitnúť a konečne priniesť šťavnaté a chutné ovocie. Amen.

A nakoniec slová jednej krásnej piesne:

V plytkej mláke studňu živej vody túžim nájsť,
veď vieš Ty sám, aké ťažké je, keď mám
stopy Teba v druhých nájsť.

V malej svieci slnko Tvojej lásky túžim nájsť, veď vieš Ty sám...

V drobnom púčku celý strom života túžim nájsť, veď vieš ...

V kvapke hriechu more odpustenia túžim nájsť, ...

V diere mračien čisté modré nebo túžim nájsť, ...

V slze smútku radosť nekončiacu túžim nájsť, ...

V kope chýb a hriechov zrnká dobra túžim nájsť, ...

V čiernej pahrebe aj uhlík, čo tlie túžim nájsť, ...

V smutnej tvári úsmev vrúcnej lásky túžim nájsť, ...

V ľahkom pierku orla letiaceho túžim nájsť, ...

Vo vyprahnutej zemi gejzír túžby skúšam nájsť túžim nájsť, ...

Pod rúškom nenávisti srdce dobré skúšam nájsť,
veď vieš Ty sám, keď si z kríža hľadel tam na ľudí navôkol.

 

Share/Save/Bookmark


Tags: 3.  pôstna  nedeľa  rok  C  kázeň  vytrvalosť  túžba  rásť  obtrhať  výhonky  dobro  zlo  rodičia  deti  vývoj  výchova  
feed0 Komentáre

Napíš komentár
 
 
quote
bold
italicize
underline
strike
url
image
quote
quote
smile
wink
laugh
grin
angry
sad
shocked
cool
tongue
kiss
cry
Menšie | Väčšie
 

security image
Opíš zobrazené písmená


busy
 

Náš člen Balek Robert je s nami už odo dňa: Streda, 17 September 2008.

Ukáž 50 najnovších článkov autora tohto článku.




Súvisiace články z tejto kategórie:


10 náhodne vybratých článkov z tejto kategórie:
Kázne

Vyhľadávanie

Webmisie.sk

Reklama

Reklama kresťanských stránok na internete - misia i poslanie