Drahí bratia a sestry, milí mladí. Kto, alebo čo formuje váš život? Alebo, necháte sa vôbec niekým, alebo niečím viesť a formovať?
Je jedno jasné svetlo, ktoré nás chce viesť, aby sme šťastne došli do cieľa. Je ním Kristus – Božie Slovo, ktoré presne vie čo a ako robiť, aby sme dosiahli sľúbené šťastie treba mu len úprimne veriť.
Svätý Otec Benedikt XVI. nás a hlavne vás, mladí, vo svojom posolstve ku 21. svetovému dňu mládeže v roku 2006 vyzýval, aby sme sa nechali viesť Božím Slovom a hlavne jeho stelesnením – osobou Ježiša Krista. On je dobrý priateľ, ktorý nás pozná do hĺbky a nechce nič iné, než naše šťastie, preto jeho príkazy netreba chápať ako nejaké mŕtve litery zákona, ani jeho slová ako nejaké chladné napomenutia či výčitky. Sú to rady a povzbudenia dobrého priateľa, ktorými nás chce ochrániť prd omylmi, pádmi a lebo iným nešťastím, ktoré by sme si mohli svojou neznalosťou spôsobiť. Ježiš, ako najlepší priateľ, sa raduje s našimi radosťami a trápi s našimi starosťami, preto mu nie sme ukradnutí.
Vieme teda, kým sa treba nechať viesť, Ale zamyslime sa a priznajme si, kto je naším skutočným vodcom?! „Jasné, oficiálne, ako praktizujúci kresťania máme za vzor Krista; veď ho dobre poznáme aj všetko, čo nám radí.“ Ale to skôr v tých duchovnejších chvíľach. V bežnom živote Kristus nemá vždy prvé slovo.
Niekedy sú to naše ambície. Ako mladí ste plní síl a entuziazmu niečo veľké dosiahnuť, niečím byť. A tomu sa prispôsobujú aj okolité podmienky – priatelia a ich potreby idú bokom, nedostatok času minimalizuje duchovný život na splnenie nevyhnutných príkazov o nedeľnej omši a pod.
Inokedy je naším vodcom túžba po radosti a živote bez útrap. „Veď načo sa trápiť, aj tak to nikomu nepomôže. Život nie je na to, aby sme ho pretrpeli.“ Ale aký zmysel má potom obeta? A o čom je priateľstvo? S oboma je spojené aj nejaké utrpenie. Nie také, čo ničí ľudské životy, ale posilňujúce charaktery a upevňujúce vzťahy. Iba ten, kto prekoná utrpenie, pochopí, aká je pravá radosť.
Je mnoho nepravých vodcov a formátorov, ktorí by chceli ovplyvňovať a usmerňovať naše životy. Nie každý dokáže poznať toho pravého, ako sa to podarilo Sergejovi Kordakovi. Od svojho detstva vyrastal v sovietskom socialistickom detskom domove. Boha tam nemal ako stretnúť. Bol dosť šikovný a silný. Stal sa rýchlo vodcom v ktorejkoľvek skupine, do ktorej sa dostal. V neskorej puberte si jeho energickú a vodcovskú povahu všimli agenti tajnej služby. Dali ho študovať na policajnú akadémiu. Spolu s inými bitkármi ho ako výborného študenta najali robiť poriadkovú službu s opitými občanmi, ktorí narúšali poriadok. Cieľom Sergejovej skupiny však nebolo robiť poriadky s pijanmi. Tajní agenti postupne nasmerovali ich prácu na rozháňanie zakázaných náboženských stretnutí. V tajných večerných akciách nabehli do pokojných náboženských stretnutí, kde bili do krvi všetkých hlava-nehlava. Sergejovi takto sebavedomie i kariéra stúpala.
Pri jednej takejto akcii si všimol mladé dievča – Natašu. Tiež riadne dostala. Zakrátko sa konal nový záťah. A Nataša tu bola znova. Sergeja prekvapila jej horlivosť, preto ju na príučku schuti zbil, ale po akcii sa v ňom niečo zlomilo. Čo bolo v tom dievčati, čo jej dávalo silu pokojne zniesť bitku a znova prísť na zhromaždenie. Pochopil – bola to viera. Úprimne oľutoval svoju zlosť, ktorú si vyvŕšil na Nataši, aj keď sa jej nemohol osobne ospravedlniť. Našiel človeka, ktorý ho tajne podučil viere a nechal pokrstiť. Nakoniec za ťažkých okolností utiekol do USA. Tam sa rozhodol vydať svedectvo o svojom obrátení i o surovosti zaobchádzanie s veriacimi v ZSSR. To sa mu stalo osudným, lebo ho KGB nechalo zabiť. Ale jeho, no hlavne Natašina obeta nebola zbytočná. Sergej našiel pravý vzor života, ktorý ho posmelil ukázať ho aj iným a daroval mu pokoj.
Drahí mladí, bratia a sestry, majme za vzor a vodcu Krista. Nebude to zárukou života bez utrpenia, ale istotou, že aj skrze to dosiahneme radosť, ktorá viac neskončí. Amen.
| Jednota kresťanov< << Predchádzajúci článok |
|---|
0 Komentáre 
Ukáž/Skry formulár komentára