Preber sa, človeče: Boh sa kvôli tebe stal človekom. „Prebuď sa, ty, čo spíš, vstaň z mŕtvych a Kristus ťa osvieti.“ Ešte raz hovorím: Kvôli tebe sa Boh stal človekom.
Bol by si býval naveky mŕtvy, keby sa on nebol narodil v čase. Nikdy by si sa nebol oslobodil od slabostí hriešneho tela, keby si on nebol vzal telo podobné hriešnemu. Postihlo by ťa večné nešťastie, keby sa on nebol podujal na toto milosrdenstvo. Nikdy by si nebol získal nový život, keby on nebol prijal tvoju smrť. Bol by si padol, keby ti on nebol prišiel na pomoc. Bol by si zahynul, keby nebol on prišiel.
Oslavujme príchod našej spásy a nášho vykúpenia. S radosťou prežívajme slávny deň, keď do tohoto nášho krátkeho, časného dňa prišiel veľký a večný deň z veľkého, večného dňa. A preto, keď sa z Panny narodil Pán, zaznel anjelský chválospev: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.“
Inak kde by sa bol na zemi vzal pokoj, keby nebola „Pravda vyrástla zo zeme“, čiže keby sa nebol Kristus narodil z tela? „On je náš pokoj. On z dvoch urobil jeden ľud,“ aby sme boli ľuďmi dobrej vôle, blahodarne spojení putom jednoty.
Radujme sa teda z tejto milosti, aby naša sláva bola výrazom nášho zmýšľania, že sa nechválime sebou, ale v Pánovi. Preto je napísané: „Moja sláva, čo mi hlavu vztyčuje.“ Veď či nám mohla svitnúť väčšia milosť, ako nám dal Boh, keď svojho jednorodeného Syna urobil Synom človeka a človeka zasa urobil Božím synom?
Hľadaj zásluhu, hľadaj príčinu, hľadaj nárok; a povedz: našiel si niečo iné ako milosť?
Z rečí svätého biskupa Augustína (Sermo 185: PL 38, 997-999)
Čoho sa bojíš, Herodes? (Sv. Quodvultdeus)< << Predchádzajúci článok | Ďalší článok >> >Túžba po Bohu (Sv. Anzelm) |
---|