Nesmieme zabudnúť, že máme plniť nie svoju, ale Božiu vôľu, podľa toho, ako nám Pán prikázal denne sa modliť. Aké je nesprávne, aké zvrátené, keď prosíme, aby bola Božia vôľa, a keď nás Boh odvoláva a povoláva z tohto sveta, nie sme ochotní hneď poslúchnuť rozkaz jeho vôle. Odporujeme a vzpierame sa a ako zanovití otroci smutní a užialení sa dávame predvádzať pred Pána. Odchádzame odtiaľto v putách neodvratnej nevyhnutnosti, a nie v ochotnej poslušnosti. A chceme, aby nás vyznamenal nebeskými poctami ten, ku ktorému prichádzame proti svojej vôli.
Načo sa teda modlíme a prosíme, aby prišlo nebeské kráľovstvo, keď sa tešíme pozemskej porobe?! Prečo sa tak často modlíme a prosíme, aby čím skôr prišiel deň kráľovstva, keď väčšmi túžime a silnejšie si prajeme tu slúžiť diablovi, ako kraľovať s Kristom?!
Keď svet nenávidí kresťana, prečo máš rád toho, ktorý ťa nenávidí, a nejdeš radšej za Kristom, ktorý ťa aj vykúpil aj miluje? Ján vo svojom liste volá a hovorí, aby sme nemilovali svet nasledovaním telesných žiadostí, povzbudzuje: „Nemilujte svet, ani to, čo je vo svete. Ak niekto miluje svet, nie je v ňom Otcova láska. Lebo všetko, čo je vo svete, je žiadostivosť tela, žiadostivosť očí a svetská ctižiadosť. A svet sa pominie aj jeho žiadostivosť. Kto však plní Božiu vôľu, ostáva naveky.“ Radšej buďme, milovaní bratia, neporušenou mysľou, pevnou vierou a silnou čnosťou pripravení na všetko, čo chce Boh. Nepoddajme sa strachu zo smrti a myslime na nesmrteľnosť, ktorá po nej nasleduje. Tak ukážeme, že sme tým, v čo veríme.
Treba si uvedomiť, milovaní bratia, a opätovne myslieť na to, že sme sa zriekli sveta a nateraz tu žijeme ako cudzinci a pútnici. Objímme deň, ktorý každému pridelí jeho príbytok, ktorý nás odtiaľto vyslobodí, zbaví nás nástrah sveta a vráti nás do raja a do kráľovstva. Kto by sa z cudziny neponáhľal späť do vlasti? My považujeme za svoju vlasť raj. Tam nás očakáva veľký počet našich drahých, tam za nami túži početný a bohatý zástup rodičov, bratov, detí, ktorí sú si istí svojou neporušenosťou, ale ešte ustarostení o našu spásu. Stretnúť sa s nimi a objať ich, aká je to ich i naša spoločná radosť! Aká je to tam rozkoš nebeského kráľovstva bez strachu zo smrti a aké zvrchované a trvalé šťastie žiť vo večnosti!
Tam je slávny zbor apoštolov, tam je veľký počet plesajúcich prorokov, tam je nespočítateľný zástup mučeníkov, ovenčených slávou za víťazstvo v boji a v utrpení; triumfujúce panny, ktorí si silou zdržanlivosti podrobili žiadostivosť mäsa a tela; odmenení milosrdní, ktorí kŕmili a obdarúvali chudobných, čím konali skutky spravodlivosti, ktorí zachovávali Pánove prikázania a prevádzali pozemské majetky do nebeských pokladníc. Za nimi, milovaní bratia, s nedočkavou dychtivosťou túžme. Nech Boh vidí toto naše zmýšľanie, nech Kristus zhliadne na toto predsavzatie mysle a viery a nech dá väčšiu odmenu svojej lásky tým, čo väčšmi po ňom túžili.
Z traktátu svätého biskupa a mučeníka Cypriána O smrteľnosti (Cap. 18. 24. 26: CSEL 3, 308. 312-314)
| Vykročiť so slepou dôverou v Teba< << Predchádzajúci článok | Ďalší článok >> >Ak sme ovce, víťazíme (sv. Ján Zlatoústy) |
|---|
0 Komentáre 
Ukáž/Skry formulár komentára