Nepamätám sa, čo som napísal naposledy, tak začnem písať od školy. Posledný týždeň januára bol zápočtovo-skúškový, ale zvýšeným úsilím o štúdium som to nepociťoval. Asi aj preto, že sa nestotožňujem s pozíciou študenta, skôr verbistu učiaceho sa ruštinu. Ale na písomkách bola zábava. Nemusím, no pochválim sa, že najlepšie som napísal gramatiku a mám také tušenie, že asi aj lexikológiu, lebo to nie je také ťažké, a prízvuk tam nehrá hlavnú rolu. No rovnaké pocity ma už nenapĺňajú pri spomienke na fonetiku. No snažil som sa, tak hádam som sa niekam aj trafil.

Po náročnom týždni sa všetci čínsky študenti vybrali oddychovať na 3 týždne domov, kde oslávili aj svoj východný Nový rok, ktorý tohto roku vyšiel na 14. februára. No neoslavovali len jeden deň, ale celý týždeň, čo sme mohli sledovať každovečernými ohňostrojmi na druhej strane rieky Amur.

Ja som oddychoval len týždeň. Potom mi ponúkli navštevovať hodiny s ruskými študentami, čo bolo rovnako zaujímavé. Popočúval som Kultúru reči, Staroruskú gramatiku, Staroslovianský jazyk, Zahraničnú literatúru, Zahraničnú umeleckú kultúru a iné. Najviac sa mi však zapáčil predmet Komunikácia so spoločnosťou, či ináč nazývaná PR – „Pí áR“, a Rétorickú lexiku, ktorú som mal možnosť vyskúšať aj na vlastnej koži, či skôr jazyku. Samozrejme, že rovnať sa s Rusmi som nemohol, ale aspoň ma nevysmiali.
Od 24. februára sa však moje všeruské exkurzie skončili a začal som sa opäť učiť ruštinu s Číňanmi. No tentoraz v novej skupine z mesta Čan Čuň. Do skupiny pribudol aj jeden Američan – Jason, ženatý, s dvomi deťmi. Do Blagoveščenska prišiel už pred rokom. Spája nás jeden cieľ – pracovať na misijnom poli. No škoda, on cez protestantskú skupinu Znovuzrodenie a ja, ako sa patrí – v Jednej, Svätej, Apoštolskej a Katolíckej cirkvi. Hádam sa mi ho aspoň raz podarí pozvať na návštevu.
Čo sa týka farnosti, tak v noci z 22. na 23. februára sme mali celonočnú adoráciu. Zišla sa mládež a v troch spoločných hodinkách i v súkromnej adorácii sme sa pred sviatosťou modlili od 19.00 do šiestej ráno, kedy bol záverečná sv. omša. Bolo to naozaj milé, najmä v tom, že nikdy som ešte vkuse toľko hodín nestrávil v kaplnke. Veď už sa mi to patrilo dávno urobiť. A potom sme mohli celý deň oddychovať, pretože bol štátny sviatok mužov – Deň ochrancov vlasti. Ale mne sa to nepodarilo, lebo som si našiel neodkladnú robotu. Ale povedzte, má zmysel spať cez deň?
To je zatiaľ všetko. Hádam do budúcej správy sa odohrá ešte všeličo zaujímavé.
Ako posledné vás chcem poprosiť o silnejšie modlitby za náš pôvodný kostol, lebo štátna duma chce prijať zákon o navrátení cirkevného majetku pôvodným majiteľom, čo by neobišlo ani nás. Ale bez modlitby a šikovných ľudí, to nevyjde. Tak, prosím, pokračujte. A my budeme v modlitbe pamätať na vás.

0 Komentáre

Ukáž/Skry formulár komentára

Email Meno WWW		Komentár Menšie | Väčšie
		Upozorniť na nové komentáre k tomuto článku cez e-mail (Iba pre registrovaných) Čítal som a súhlasím s Podmienkami používania komentárov. Opíš zobrazené písmená Pridaj komentáre