Hlavná stránka Katechézy Vieroučné témy Dôkazy smrti a zmŕtvychvstania Krista - 2 - Zmŕtvychvstanie

Dôkazy smrti a zmŕtvychvstania Krista - 2 - Zmŕtvychvstanie

E-mail Tlačiť PDF
(13 hlasovaní, Priemerná známka: 4.92 )

Ježiš - Turínske plátnoO Ježišovej smrti teda už pochybnosti viac-menej rozptýlili dôkazy, ktoré sme uviedli v predchádzajúcej časti a tentoraz by som sa chcel spolu s vami pozrieť na dôkazy Ježišovho zmŕtvychvstania. Samozrejme, ako vždy nepôjde o 100%-né dôkazy, pretože v momente zmŕtvychvstania v noci zo soboty na nedeľu nikto z ľudí v hrobe, okrem Ježiša nebol. Preto nám môžu o Ježišovom zmŕtvychvstaní hovoriť iba neskorší svedkovia prázdneho hrobu a to, ako to v hrobe vyzeralo po odvalení kameňa. Poďme teda na to.

"Šikovní" farizeji

Zaujímavé bolo to, že ani nie apoštoli, ale práve farizeji a kňazi si spomenuli, že Ježiš hlásal o svojom zmŕtvychvstaní. Apoštoli boli plní smútku a predovšetkým strachu z toho, čo sa stalo ich Pánovi, ktorý predsa s veľkou mocou konal zázraky, aké ešte nijaký človek nekonal. Napriek svojej moci nezasiahol a nezničil svojich mučiteľov, hoci určite túto moc mal, nepoužil ju z im nepochopiteľných dôvodov. Ak teda ich mocného Pána takto mučili, čo sa potom stane s nimi ostatnými? Predstavivosť určite pracovala na plné obrátky. Veď sedeli ako prikovaní za zamknutými dverami bojac sa čo i len vyjsť na ulicu, tobôž ešte niečo rozprávať o Ježišovi a už vôbec niečo proti farizejom a veľkňazom, a z týchto pochopiteľných príčin podľa mňa už vôbec nerozmýšľali o nejakom prefíkanom spôsobe, ako ukradnúť Ježišovo telo z hrobu, prehlásiť ho za živého a začať vytvárať akúsi „teológiu“, ktorou by neskôr podľa mienky niektorých neveriacich mohli zmanipulovať davy a donútiť ich slúžiť im. Veď apoštoli boli s prepáčením celí „pokakaní“ od strachu, nie to ešte, že by teraz – otrasení zverským mučením, ktoré vykonali na Ježišovi a hrozilo spokojne aj im, žeby v takomto rozpoložení boli vôbec schopní snovať akési celosvetové klamstvo a na takomto klamstve postaviť vieru v dobro, v lásku, v pravdu a vo všetko to, čo Ježiš hlásal, hlavne, ak za takéto „klamstvá“ by ich ihneď posadili do väzenia a odsúdili na smrť ako Ježiša. Veď oni si chudáci nemohli ani spomenúť, že Ježiš hovoril niečo o svojom zmŕtvychvstaní.

Rímski vojaci ako záruka nedotknuteľnosti hrobu

Prví o tom premýšľali farizeji a hneď v sobotu ráno si vyžiadali od piláta, aby dal hrob poriadne strážiť. Vedeli, že ak budú hrob strážiť rímski vojaci, určite sa nikomu nepodarí vniknúť do hrobu a ukradnúť spokojnučko Ježišovo telo. Prečo? Nuž bol taký zákon, že rímsky vojak, ak niekoho strážil napríklad vo väzení alebo odsúdeného na smrť, a tento väzeň mu nejako unikol, sám bol posadený namiesto väzňa do väznice alebo popravený namiesto odsúdeného. Zdieľal teda presne ten osud, ktorý stihol väzňa. No väčšinou to bola poprava takéhoto vojaka. Takýto zákon zaručoval, že rímski vojaci boli najbezpečnejšími ochrancami čohokoľvek široko-ďaleko. Podplatiť ich bolo ťažko, pretože taký človek by musel podlplatiť aj vrchnú moc, v tomto smere piláta. Okrem toho nesmel rímsky vojak na stráži zaspať. Ak zaspal, bol takisto popravený. Preto sa museli počas noci striedať. Štyria vždy ochraňovali hrob bdejúc so zbraňami prebodnúť a zneškodniť kohokoľvek, kto sa priblížil a ostatní (asi 12 vojakov) spali okolo hrobu v polkruju hlavami ku hrobu a tak svojimi telami vytvárali prirodzenú zábranu pre nepriateľa. Ten, kto by chcel Ježiša ukradnúť, musel by prekonať túto hrádzu spiacich vojakov, ktorých spánok bol ako na ihlách, stačilo slabý náznak agresie, a v momente boli na nohách – veď boli vycvičení do ťažších bojov ako len ochrana nejakého hrobu. No ak aj prešli cez týchto vojakov, apoštoli by sa museli pustiť do otvoreného boja proti štyrom bdejúcim vojakom pri hrobe. Samozrejme by pri tomto boji zobudili ostatných a mali by po chlebe. Ak by chceli ísť cestou podplácania, museli by podplatiť všetkých vojakov a ešte aj piláta – cena hazardovania so svojou smrťou ale aj so svojou cťou ako neporaziteľného rímskeho vojaka by bola určite veľmi vysoká, ak by vôbec bol nejaký vojak ochotný s apoštolmi vyjednávať. A na dôvažok, apoštoli boli tak chudobní, bez peňazí a pomätení od strachu o svoj vlastný život, že táto možnosť podplácania jednoducho nie je možná a reálna.

Prichádzalo to do úvahy iba farizejov a veľkňazov, keďže mali k dispozícii chrámové zlato z pokladnice, do ktorej sa stále sypali peniaze od obetujúcich. Jednoducho farizeji sa pekne krásne svojou zlobou a strachom postarali o prvý a veľmi silný dôkaz Ježišovho zmŕtvychvstania. Sami si vyžiadali najsilnejšiu možnú ochranu hrobu vo vtedajšom svete – rímskych vojakov spolu s rímskou mocou, ktorá svojou pečaťou zapečatila hrob a tak sa zaručila za to, že nikto nebol schopný cez zapečatený hrob vojsť. Pečatilo sa tak, že po prezretí hrobu strážou a zasunutí kameňa sa pred kameňom roztiahla šnúra. Oba jej konce sa prilepili ku skale pečatnou hlinou alebo voskom, do ktorého bol vtlačený pečatný znak rímskeho námestníka (piláta). Porušiť túto pečať jednoducho neprichádzalo do úvahy, lebo tak by toto porušenie vyvolalo hnev rímskej moci. Na základe tejto rímskej pečate Ježišovo telo bolo chránené mocou a autoritou samého rímskeho impéria.

Okrem toho bol na vchod do hrobu privalený obrovský kameň, ktorý museli tlačiť niekoľkí silní mužovia. Ak by aj všetci vojaci zaspali, čo je absolútne nepravdepodobné, museli by apoštoli po prechode cez vojakov porušiť pečať a potom s veľkou námahou a poriadnym rachotom odvaliť kameň. V takom rachote by sa na ihlách spiaci vojaci bez najmenších pochybností zobudili a ihneď by apoštolov zneškodnili – buď pozabíjali alebo predviedli pred piláta. Apoštoli by si po odvalení kameňa ani nepípli, ak by vôbec stihli obrovský kameň odvaliť, nieto ešte rýchlo vziať Ježišovo telo a utiecť pred vojakmi. No a samozrejme ešte naspäť zavaliť kameň a zapečatiť ho späť pilátovou pečaťou – jednoducho príliš veľa absolútne nereálnych udalostí za sebou, ak by to malo byť tak, ako to neskôr vymysleli farizeji a veľkňazi, ktorí prestrašeným rímskym vojakom, nechápajúcim, čo sa vlastne stalo, poradili, aby všade rozchyrovali, že kým oni-vojaci spali, apoštoli prišli a ukradli Ježišovo telo. Každý rozumný a normálne rozmýšľajúci človek by sa zamyslel a spýtal by sa ich: „No dobre, takže vy ste spali na stráži? Mimochodom to je pre vás poriadna hanba, no ale dobre. Ak ste spali, ako to, že viete, že to boli práve apoštoli, ktorí prišli a telo ukradli? A ak viete, že to boli apoštoli, tak ste potom nemohli spať, nie? Ak ste nespali, tak ste sa len spokojne pozerali, ako apoštoli odvaľujú kameň a berú si Ježišovo telo a nič ste neurobili? To je poriadne smiešne... A ak ste aj spali, a apoštoli odvaľovali kameň od hrobu, veď to je taký rachot, že ste sa museli aspoň jediný vojak zobudiť, nie? Prepáčte, ale toto, čo hovoríte, je poriadny výsmech zdravého rozumu. To vám aj niekto uveril? Židia? Aha... no, tak to už vôbec nechápem, veď Židia majú rozum v poriadku, alebo zrazu rozum stratili?“ Nikto normálne rozmýšľajúci človek nemohol uveriť takejto protirečiacej vete – my sme spali a apoštoli ukradli telo. Jednoducho to nie je reálne možné.

Ďakujeme veľmi pekne farizejom

Takže ďakujeme veľmi pekne farizejom, ktorí sa postarali o to, aby sme ani my – neskorší veriaci, mali jasno v tom, čo sa vlastne stalo v hrobe – nikto cez noc zo soboty na nedeľu nevstúpil do hrobu – vďaka spoľahlivosti rímskych vojakov. V noci z piatku na sobotu hrob nebol strážený. Keby apoštoli chceli ukradnúť Ježišovo telo, uuuurčite by sa o to pokúsili už v túto noc a všetkým by začali tvrdiť už v sobotu, že Ježiš vstal zmŕtvych. Nič také sa nestalo. Apoštoli toho jednoducho neboli schopní. Ak neboli schopní urobiť to v noci z piatka na sobotu, o to viac neboli schopní urobiť to nasledujúcu noc, kedy bol hrob zabezpečený nepreniknuteľnou ochranou. Že ho apoštoli neukradli z piatka na sobotu je istota, pretože si predstavte rímskych vojakov, ktorí strážia prázdny hrob – ešte ho aj zapečatia – bez toho, aby sa najprv poriadne s istotou presvedčili, či predmet stráženia je v hrobe. Ja si takých tupcov ako rímskych vojakov predstaviť neviem. Už v sobotu doobeda by určite pilátovi hlásili, že niet čo strážiť, ak by v hrobe nič nenašli. Až vtedy by mohli všetci spokojne tvrdiť, že Ježiša ukradli. Telo Ježiša teda v sobotu pri príchode vojakov bolo stále v hrobe. Inak by nemalo zmysel ich stráženie.

Zlodeji a plachty?

Okrem toho v prázdnom hrobe v nedeľu ráno boli nájdené plachty, v ktorých bol Ježiš zavinutý a to ešte v presne takej polohe v akej ich na Ježišovom tele zanechali apoštoli, keď ho pochovávali. Ak by niekto v noci kradol Ježišovo telo, v rýchlosti zo strachu z vojakov by určite vzal celé telo aj s plachtami. Určite by sa neprplal s odväzovaní plachiet, ktoré boli, ako sme si už povedali, vďaka 33 kg masti doslova prilepené na Ježišovom tele a nebolo prakticky možné ich po zaschnutí od tela odlepiť. Ak by sa to aj náhodou zlodejom podarilo, určite by si nedali námahu nejako opäť zvinovať plachty tak, ako v nich bol Ježiš zabalený pri pohrebe, aby dosiahli nejaký efekt zmŕtvychvstania. Veď chudáci apoštoli ani tušiť nemohli, akým spôsobom má Kritus vstať zmŕtvych. Podľa vzoru Lazára by asi zvolili takúto možnosť vstania z hrobu. Ale takto? Aj keby sa im to nejako podarilo, rozčuchané plachty by už nedržali pokope, ako na Ježišovom tele. Jednoducho by sa museli veeeľmi dlho hrať s plachtami, aby ako tak naaranžovali pre nich nepochopiteľné zmŕtvychvstanie. Nik zo zlodejov by na to nepomyslel, uháňali by s telom kade-ľahšie. Teda aj plachty v prázdnom hrobe boli dôkazom, že tu nenastala žiadna krádež Ježišovho tela.

Spôsob Ježišovho zmŕtvychvstania prezradený plachtami

Ak teda Ježiš nemohol vyjsť z hrobu, pretože sám bol oblepený plátnami a šatkou bez možnosti sa odviazať, ak dokonca plátno spolu s 33 kg vonnej masti vytváralo na Ježišovom tele akúsi kuklu, v ktorej sa Ježiš nemohol absolútne hýbať, a ak bol na dôvažok určite mŕtvy, ako sme si to ukázali v predchádzajúcej časti našich úvah, ako je potom možné, že ráno po odvalení kameňa v hrobe Ježiš nebol. Okrem toho máme správu o spôsobe, v akom boli v otvorenom hrobe uložené plachty, v ktorých bol Ježiš zabalzamovaný. Hovorí o tom apoštol Ján. Po tom, čo Peter vstúpil do hrobu, uvidel plachty presne v tom zvinutí, ako boli na Ježišovom tele v piatok večer – nepohnuté, nerozoberané, nepoukladané – tak ako boli na Ježišovom tele, iba akoby spľasnuté tak akoby jednoducho telo Ježiša naraz zmizlo a plachty sa prepadli – sfúkli ako balón, z ktorého vypustíte vzduch. Dôkazom bola aj šatka, ktorá bola – podľa gréckeho originálu – „spľasnutá“ na osobitnom mieste – tam kde mal Ježiš hlavu. Trochu nepresný slovenský preklad znie „zvinutá na druhom mieste“ – správnejšie spľasnutá – teda tak zvinutá, ako ju zavinuli okolo Ježišovej hlavy pri obrade pochovávania – takisto neporušená a nedotknutá. Ježiš teda podľa situácie plachiet v hrobe nemohol vstať zmŕtvych tak, že sa prebudil a nejakým zázračným spôsobom samostatne poodväzoval všetky plachty zo seba postŕhal o jeho tele silno prilepené. Musel vstať zmŕtvych iným spôsobom.

Vlastnosti Ježišovho nového tela

Apoštoli si až neskôr po niekoľkých stretnutiach s Ježišom mohli len veľmi matne predstaviť, ako to v hrobe pri zmŕtvychvstaní mohlo prebiehať. Ježiš sa totiž pri ich stretávaní zrazu objavil medzi nimi, hoci dvere boli poriadne zamknuté. Jeho nové zmŕvychvstalé telo teda nepodliehalo zákonom hmoty tak, ako jeho predošlé telo. Muselo teda v hrobe pri zmŕvychvstaní nastať nejaká im neznáma zvláštna zázračná premena Ježišovho zmučeného tela na nové akési duchovné telo. Spôsob, ako sa to stalo sa tu na zemi asi nikdy nedozvieme. Preto sa aj teším do neba, kde mi to Ježiš ukáže... Premenené telo už nepotrebovalo nijaké odväzovanie plachiet. Nepotrebovalo nijaké odvaľovanie kameňa. Nepodliehalo totiž zákonom hmoty ako to predošlé telo. Na druhej strane, vlastnosťou nového tela bolo aj to, že ak chcel Ježiš, mohlo podliehať zákonom hmoty – veď ich poprosil o kúsok ryby a chleba a jedol pred nimi a tie odhryznuté kusy ryby a chleba nepadali pred očami apoštolov na zem, ale normálne ako v každom človeku padli do žalúdka. Ježiša sa apoštoli mohli dotýkať a ich ruka sa neprepadla v prázdnotu – mohli ho objať a on ich, dokonca neveriaci Tomáš mohol vložiť ruku do jeho boku a prstom sa dotknúť jeho rán na rukách. Nové vzkriesené telo malo teda zaujímavé hybridné vlastnosti – bolo nepredstaviteľne dokonalejšie ako to pôvodné. Ak chcel Ježiš, podliehalo hmote, ak nechcel, nepodliehalo. Všetko teda záviselo od Ježiša – jeho duše. Telo sa prispôsobovalo duši a jej vôli. Uuuha – konečne – robiť to, čo si duša zažiada – nebyť ohraničený tým nedokonalým trápnym telom, ktoré nedokáže toľko vecí, po ktorých duša môže tu na zemi iba snívať a túžiť. Závidím Ježišovi toto telo. Ale ako hovorí teológia, v Ježišovom zmŕtvychvstaní máme silnú neotrasiteľnú nádej, že ako on – pravý človek – bol vzkriesený – prvotina – tak budeme aj my. Chápete to? Aj my budeme mať také super telo, ktoré sa bude konečne prispôsobovať vo všetkom našej duši... Aaaach, tak veľmi sa na to teším...

Nuž vráťme sa k nášmu dokazovaniu. V hrobe teda nastala nejaká nadkozmická, transcendentálna – hmotu prevyšujúca – udalosť, ktorá má a bude mať siahodlhé následky pre každého z nás – ľudí. Ako to prebiehalo nevie nikto z ľudí. Apoštoli, tak ako aj my, mali len možnosť jednoducho uveriť, že niečo nepochopiteľné nastalo. Prvý z mužov uveril Ján, podľa plachiet, ktoré boli jednoducho spľasnuté v hrobe na mieste, kde ležal Ježiš. Až vtedy si spomenul, že Ježiš hovoril o tom, že vstane zmŕtvych.

"Halucinácie a klamstvá" apoštolov

Niektorí neveriaci hovoria, že to, čo sa potom dialo, boli jednoducho halucinácie apoštolov, ktorí tak veľmi túžili po Kristovi, že si ho jednoducho vyfantazírovali a vsugerovali potom všetkým okolo, že ho vidia. Už sme si dokázali, že apoštoli Ježišovo telo nemohli ukradnúť. Ak ho nikto ukradnúť nemohol, kde sa potom podelo? Čo sa s ním stalo? Nuž dobre, nech sa len tak prepadne pod zem, nevedno kam bez pričinenia človeka a berme to ako normálen bežnú vec, ktorá sa stáva veľmi často (čo je poriadna blbosť) – ale dajme tomu teda... Ak by to teda takto nelogicky prebehlo, nikdy by apoštoli do svojich evanjelií nedali svoje neustále pochybovanie o tom, či je Ježiš, ktorý k nim prišiel skutočný, alebo vidia iba ducha. Určite by tam bolo, ako mu všetci ihneď uverili a vrhli sa mu do náručia a niečo podobné – bla bla bla. Ak by tak veľmi chceli oklamať všetkých ľudí, že vstal zmŕtvych. Museli by byť poriadne padnutí na hlavu, aby v evanjeliách ponechali chaotické opisy udalostí pri hrobe v nedeľu ráno – každý evanjelista totiž opisuje rôzne okolnosti a zdá sa, akoby si navzájom podporovali, pričom môžu opisovať rôzne skupiny ľudí rôzne prichádzajúcich ku hrobu. Apoštoli napriek tomu nechávajú takto chaotické opisy bez vysvetlenia – kto by vytváral akúsi demagógiu, určite by sa postaral o to, aby napísal bezchybnú jednotnú verziu udalostí po zmŕtvychvstaní a nikdy by tam neustále neopakoval, že apoštoli Ježišovi stále nemohli uveriť, ešte aj ten Tomáš neveril a potom pri nanebovstúpení by tam nebola poznámka, že aj tak ešte mnohí učeníci pochybovali.

Nelogickosť a smrtonosnosť "klamstiev" apoštolov

Okrem tohoto všetkého si apoštoli veľmi dobre uvedomovali, že za takéto „klamstvá“ o Ježišovom zmŕtvychvstaní jednoducho skôr či neskôr zaplatia životom. Nikto z nich nevidel do budúcnosti s tým, že by povzbudzoval iných okolo seba – vytrvajme v tomto klamstve bratia a sestry, hoci nás všetkých zavraždia, dokonca ten Žid Šavol všetkých vás – jednoduchých ľudí bude zatvárať a zabíjať, viete, asi 300 rokov budeme stále prenasledovaní, zabíjaní a mučení najväčšími zverskými spôsobmi. Ale vy sa nebojte, lebo potom príde vek, kedy sa nejakým ľuďom v budúcnosti bude žiť – ajajááááj – budú mať bohatstvaáááá až až, obrovskú moc nad národmi a vtedy budú manipulovať ľuďmi a takto vlastne vytvoríme celosvetovú organizáciu, ktorá nebude mať obnovy – celé ľudstvo takto uchvátime týmto klamstvom, ktoré teraz vytvárame – no len musíme to urobiť dôsledne, aby v tom systéme nebola chybička... ok? Takže to nič, že vás všetkých pozabíjajú – vy sa len nebojte, v budúcnosti sa bude našim nasledovníkom žiť – juchuchúúúúú....

Naozaj ste presvedčení, že všetko bolo takto zinscenované, že sa jednoduchí rybári a ostatných niekoľko sto ľudí len tak dobrovoľne vrhli do pazúrov farizejov a rimanov a nechali sa bezmedzne zabíjať pre nejaké klamstvo, ktoré vonkoncom nezaručovalo, že vôbec prežije, pre nejakých budúcich kresťanov, ktorí budú mať neskôr nejakú obrovskú moc? Nemali ani tušenia, čo vlastne z toho zabíjania nakoniec vznikne. Mnohí mohli apoštolom povedať: „Ja chcem tu a teraz žiť. Ja mám teraz zomrieť za nejakých budúcich zemepánov, ktorí si potom niekedy budú vyvaľovať pupky? Ak apoštoli chceli niečo pre seba vyťažiť, nejakú moc, určite by to nebolo touto cestou – veď všetci do jedného zomreli – a za čo? Za také klamstvo, ktoré si sami vymysleli a veľmi dobre o tom vedeli? Každý falošný prorok sa vždy snažil klamať všetkých tak, aby sa mal nakoniec on dobre – v bohatstve a pohodlí. Toto však nebol prípad apoštolov.

Nikto okrem apoštolov to nezažil na vlastnej koži

Apoštoli do príchodu Pavla mali dokonca v úmysle zostať iba v Izraeli a nikde inde s posolstvom o Kristovi neodchádzať. Nikto nemal nijakú víziu o budúcej celosvetovej „organizácii“. Do takého šialeného projektu by nikto zdravý, bojaci sa o svoj holý život a o život svojich detí a manželiek a manželov nepustil. Príliš riskantné kvôli nejakému klamstvu, ktoré si vymyslel Peter v túžbe znova vidieť Ježiša – vo fatamorgáne svojich predstáv. Príliš skeptickí, sklamaní strachopudi boli apoštoli a všetci ostatní okolo na to, aby začali hlásať niečo, o čom vedeli, že im prinesie istú smrť. Spokojne verte takýmto smiešnym nelogickým tláchaninám neveriacich, ktorí tvrdia takéto vykonštruované klamstvá. Pre mňa je naozaj ľahšie uveriť v to, že Kristus skutočne vstal zmŕtvych podľa toho, čo sme hovorili, ako uveriť klamstvám neveriacich, ktorí neboli v čase ukrižovania pri apoštoloch – nikto z tých namyslených neveriacich neprežil, čo prežili apoštoli – môžu si len vymýšľať a fantazírovať, ako to asi bolo. Proti ich tláchaninám stojí svedectvo apoštolov, ktorí prežili Kristovu otrasujúcu smrť a nakoniec ledva ledva Kristovi uverili, že vstal zmŕtvych a za túto na vlastnom tele prežitú pravdu boli ochotní a schopní položiť život. Keď to všetko, čo sa udialo, apoštoli iným vysvetľovali, jednoducho každý z nich pochopil, že sa udialo čosi nezvyčajné a dokonca, keď sa skutočne stretli mnohí s Ježišom tvárou v tvár, dotýkali sa ho a on ich o svojom zmŕtvychvstaní horko-ťažko presvedčil, potom už boli tak silno presvedčení, že to hovorili ďalším a ďalším a nemohli o tom nehovoriť a išli a hlásali napriek nebezpečenstvám smrti a mučeniu o láske, odpustení, pravde a spáse, ako to prijali a pochopili od samého Ježiša. Toto sa mi javí ako logické, jasné, číre, a nie tie úbohé smiešne trápne zlátaniny neveriacich ľudí, ktorí si navymýšľajú hlúposti do aleluja, len aby zakryli svoju neochotu zmeniť svoj život podľa pravdy, ktorú cirkev hlása podľa apoštolov a ich skúsenosti so živým Kristom už tisíce rokov.

Chyby nie skutočných falošných kresťanov

Áno, bolo veľmi veľa nasledovateľov Krista, hlavne po ukončení všetkých prenasledovaní Milánskym ediktom v 313 roku, ktorí vstupovali do Cirkvi len pre výhody, ktoré zrazu ponúkala spoločnosť kresťanom. Mnohí nemali s Kristom nič spoločné, hoci boli pokrstení – nežili podľa jeho slov a učenia a samozrejme aj ich život tak vyzeral – zneužívali moc viery na ponižovanie, zabíjanie a ničenie a to všetko v mene Krista. Áno, boli aj takí. Nemôžeme však tvrdiť, že to robili skutoční kresťania, ale iba falošní kresťania. Skutočný kresťan totiž podľa Kristovho príkladu miloval aj svojich nepriateľov, odpúšťal 77 krát, daroval vlastný život za život iných... Všetci ostatní kresťania, ktorí tak nekonali, sa nemôžu a ani nemajú právo nazývať kresťanmi. Skutočné kresťanstvo prinieslo svetu spásu, mier, pokoj, lásku, dôstojnosť a mnoho ďalšieho dobra. Všetko zlo, ktoré Cirkev vykonala v priebehu dejín, vykonala vo svojich synoch, ktorí neposlúchali Krista poníženého a slúžiaceho, synoch, ktorí slúžili diablovi namiesto Krista. Preto Cirkev nikdy – ani apoštoli, nevymýšľali nič preto, aby neskôr ovládli svet a panovali nad ľuďmi, aby nimi manipulovali. Skutočná Cirkev a skutoční kresťania hovorili to, čo prijali od Krista a od Ducha Svätého a vždy v pokore, slúžiac všetkým okolo.

Kto teda klamal naozaj?

Teda oveľa istejším dôvodom, prečo apoštoli hlásali vzkrieseného Krista aj napriek smrti, ktorá ich čakala, bolo, že tohto zmŕtvychvstalého Krista naozaj videli, že sa ho naozaj dotýkali a on ich presvedčil, že je skutočný a reálny. Stratiť všetko bez výhliadky na budúcnosť môže len človek, ktorý tomu, za čo zomiera, skutočne verí. Takých ľudí bolo veľa. Je nemožné, aby to všetci robili kvôli nejakej nejasnej a neistej vidine akejsi budúcej moci, ktorá by mohla z takéhoto plánu pre nich plynúť. Kto mal silnejšiu motiváciu - učeníci, ktorí chceli mať Ježiša vzkrieseného z mŕtvych, riskujúc tým prenasledovanie, mučenie a smrť, alebo Židia, ktorí chceli zakryť svoju chybu, neveru v Božieho Syna a vymazať Ježiša Krista z povrchu zemského za akúkoľvek cenu, pretože im išlo o ich posty, o ich postavenie a majetky, ktoré strácalo Kristovým príchodom a jeho zmŕtvychvstaním zmysel a existenciu? Veď im išlo o nich vlastných a nič im pritom nehrozilo, tak ako apoštolom...

Pavol a jeho obrátenie na základe lži?

Samotný Pavol, ktorý prenasledoval kresťanov a zabíjal ich, po stretnutí s Kristom, ktoré opisuje do konca života ako reálnu silnú udalosť, sa napriek prenasledovaniu, bičovaniam, ponižovaniam a životu bez domova, vrhá Kristovi k nohám, ľutuje svoj omyl a vyznáva jeho vzkriesenie. Nijaké výhody toto obrátenie Pavlovi neprinieslo v materiálnom zmysle – ako rabín mal pred sebou sľubnú budúcnosť. Naozaj by takto múdro zmýšľajúceho Žida presvedčilo klamstvo biednych rybárov, ktorí aj tak jeho pričinením nemali nijakú budúcnosť – sám sa vlastnými rukami staral o to, aby ich všetkých vyzabíjal. Naozaj to bolo smiešne vykonštruované klamstvo? Alebo skutočný reálny Kristus, ktorý Pavla úplne premenil a uchvátil svojou krásou, učením, svojou láskou...?

Na koniec už iba slová samého Pavla: „Ak sa hlása, že Kristus bol vzkriesený z mŕtvych, akože niektorí z vás hovoria, že zmŕtvychvstania niet? Veď ak niet zmŕtvychvstania, nebol ani Kristus vzkriesený. Ale ak nebol Kristus vzkriesený, potom je márne naše hlásanie a márna je aj vaša viera. A potom sa zistí, že sme falošnými Božími svedkami, lebo sme svedčili proti Bohu, že vzkriesil Krista, ktorého nevzkriesil, ak mŕtvi naozaj nevstávajú. Lebo ak mŕtvi nevstávajú, nevstal ani Kristus. A keď Kristus nevstal, vaša viera je márna a ešte stále ste vo svojich hriechoch. Potom aj tí, čo zosnuli v Kristovi, sú stratení. Ak len v tomto živote máme nádej v Kristovi, sme najúbohejší zo všetkých ľudí. Ale Kristus vstal z mŕtvych, prvotina zosnulých. Lebo ako je skrze človeka smrť, tak je skrze človeka aj zmŕtvychvstanie. Veď ako všetci umierajú v Adamovi, tak zasa všetci ožijú v Kristovi.“ (1 Kor 15,12-22)

 

Share/Save/Bookmark


feed3 Komentáre
ferko
05. January 2011
188.112.119.100
Hodnotenie: -8

pekna uvaha, avsak rolu zohravaju aj mnohe ine fakta... ze Jezis nepochybne existoval sa dokazovat da... je na to az prilis vela dokazov, ale ze ci vstal z mrtvych ako zakladny fakt neni stale dorieseny a preto pisat o tom, ze ci vstal alebo nevstal z mrtvych je hlupost... najprv treba riesit to, ci naozaj vstal, az potom ze akym sposobom presne alebo preco alebo jak to vsetko prebehlo... vela proroctiev sa nezhoduje tak, ako by sa mali, lepsie povedane v prekladoch si casto Biblia "dokrasluje" preklad tak aby vyhovoval prave pribehom v Bibilii, nikde napr. neni spomenute nic o najdeni mozneho pisania evanjelia od Marie Magdaleny, co by v podstate narusilo cele zaklady cirkvy od A po Z kedze vo veducej vrstve cirkvy boli vzdy iba muzi a zeny naopak odsudzovali a odmietali za kazdu aj tu najmensiu blbost... mozno uz od tychto davnych cias prameni cirkevna "nenavist" voci zenam, nespravodlivost voci zenskemu pokoleniu pricom ironou je, ze cirkev oslavuje Pannu Mariu a ostatne zeny si k telu nie len ze nepripusti ale ani im nedovoli byt vo vodcovskej pozicii cirkvy ! hlavne ze o Panne Marii stale cirkev spieva ako o milosrdnej a prave vpustenie zien do vedenia cirkvy by znamenalo o to vatsie milosrdenstvo (aby sme mali konecne aj papeza - zenu)... jednoducho je este toho velmi vela nezodpovedaneho na to, aby bolo mozne pisat tak rozsiahle polemiky o tom, ako vstal Jezis z mrtvych, kto koho oklamal pri jeho zmrtvychvstani, ci vobec vstal alebo nevstal z mrtvych, kde su jeho skutocne pozostatky dnes, atd. ak aj niekto niekoho oklamal, tak rovnako tak mohlo dost ku klamstvam v dalsich X pripadoch, znamy je pribeh o najdeni hrobky v roku 1980 alebo o najdeni pozostatkov spolocnej hrobky rodiny Jezisa (resp. Jozefa) kde pozostatky zhabali zidia a pochovali opat do zeme... brania tak vedeckemu priblizeniu dalsiej pravdy a sice porovnavanie DNA s ostatnymi pozostatkami z velikej rodinnej hrobky, fanatizmus je hold fanatizmus... kiez by niektori veriaci ako si pekne napisal sa snazili priblizit k pravde a aj ju poznat... miesto toho zhabu kosti a zahrabu ich do zeme na nezname miesto, len aby sa nedajboze ludstvo nedozvedelo pravdu... klamstvom je zapletena komplet cela cirkev od A po Z, uz nehovoriac o ich surovych precinoch voci ludskemu bytiu: inkvizicia, kriziacke vypravy, upalovanie bosoriek a ine prehresky voci ludskej rase, prehresky najsilnejsieho najvatsieho vierovyznania vo svete - cirkvy

Nahlás nadávky
Zníž
Zvýš hodnotenie
májo k
30. March 2013
95.102.142.0
Hodnotenie: +0

Cirkevná nenávisť voči ženám? Nespravodlivosť voči ženskému pokoleniu??? to čo píšeš sa bludy??

Za tie prehrešky sa cirkev, myslím, že to bol JPII, ospravedlnila. To je také typické oháňať sa tu niečím, čo bolo pred storočiami. Každý ti duchovný ti povie, že to nebolo správne, čo sa robilo vtedy. Takže stále sa tým oháňať, je už trošku trápne... prečo takto teraz od A do Z neobviňuješ Islam?

Koľko dobra priniesli kresťania?? podla teba asi žiadne, že?

Nahlás nadávky
Zníž
Zvýš hodnotenie
david
14. April 2013
77.59.251.162
Hodnotenie: -1

problem evanjelia podla magdaleny:
1.original je v koptcine, datovany prave v egypte vtedy vzniklo hnutie gnostikov ktori hlasali herezu v podobe toho ze bohom je kazdy clovek, ale o tom nechcem,.
2.evanjelia podla magdaleny a podla tomasa maju toho isteho alebo podobneho autora (cize bud niekto z neskorsej sekty alebo magdalena a tomas ktori sa poznali, fungovali spolu a mohli takto napisat podobne evanjelia)
3. lenze silnym argumentom je to ze apostol tomas siel hlasat evanjelium do zemi dnesnej idie, dodnes tam existuju tzv. tomasove cirkvy ci pravoslavne,katolicke, atd.. nikde zial nie je ani zmienka vo viere tychto cirkvi co sa tyka gnostickeho ucenia (evan.p.magdaleny tomasa)
otazka1: ako teda je mozne ze tomas a magdalena napisali tieto texty v koptcine, jazyku ktory nemali odkial ovladat, v gramatike ktora sa tak vyvinula 100-200 rokov po ich smrti?
otazka2: ak je evanejlium podla tomasa jeho vlastne a autenticke preco o tom nie je zmienka a ani jeho cirkev sa nezachovala prave na uzemi kde posobil apostol tomas?

Nahlás nadávky
Zníž
Zvýš hodnotenie

Napíš komentár
 
 
quote
bold
italicize
underline
strike
url
image
quote
quote
smile
wink
laugh
grin
angry
sad
shocked
cool
tongue
kiss
cry
Menšie | Väčšie
 

security image
Opíš zobrazené písmená


busy
 

Náš člen Balek Robert je s nami už odo dňa: Streda, 17 September 2008.

Ukáž 50 najnovších článkov autora tohto článku.




Súvisiace články z tejto kategórie:


10 náhodne vybratých článkov z tejto kategórie:
Katechézy

Vyhľadávanie

Webmisie.sk

Reklama

Reklama kresťanských stránok na internete - misia i poslanie

Schulz - ЦКТ купить info@schulz-brewery.com