Hlavná stránka Kázne Veľkonočné obdobie Moc skutočného kráľa (Nedeľa Božieho milosrdenstva)

Moc skutočného kráľa (Nedeľa Božieho milosrdenstva)

E-mail Tlačiť PDF
(3 hlasovaní, Priemerná známka: 5.00 )

Dieťa rukyDo svojej kancelárie si zavolal hlavný riaditeľ koncentračného tábora práve v najväčšom sparne jedného z odsúdených. Tento odsúdenec sa odlišoval od ostatných. Bol napriek svojej drzosti a inteligentnosti niečím veľmi sympatický a niečím riaditeľa priťahoval napriek surovosti a bezcitnosti, ktorú dával všetkým v tábore pocítiť. Keď odsúdený Vlodek vstúpil do kancelárie, našiel riaditeľa, ako stojí v okne za puškou so zameriavacim ďalekohľadom postavenou na stojane. Práve „poľoval“ na odsúdencov a na mušku mu akurát prišiel Vlodekov veľmi dobrý priateľ.

Ležal od vysilenia na zemi zavalený fúrikom, ktorý zvíťazil a vyšmykol sa z jeho chudých vysilených rúk. Každý deň takto niekto z väzňov zomrel. Odstrelený ako škodná zver. Vo Vlodekových očiach zaiskril strach o priateľa zmiešaný s hnevom na nespravodlivosť, akej sa riaditeľ a všetci ostatní dozorcovia na nich dennodenne dopúšťali. Ovládol sa však, no nestihol otvoriť ústa na obranu svojho priateľa a šklbol jeho celým telom výstrel. Nazrel v chvate cez plecia riaditeľa oknom na námestie tábora, no z plných pľúc si vydýchol. Jeho priateľ práve vstával a bral do rúk ťažký fúrik. Nikto neležal na zemi mŕtvy. Prekvapený pozrel na riaditeľa, ktorý sa na neho škľabil nepríčetným úsmevom: „Chcel by si mať takú moc, akú mám ja, čo? Som tu kráľom, rozumieš tomu? Všetci sa trasú! Tak chutí moc, Vlodek, chápeš?“ Vlodek na neho pozeral už ani nie pohŕdavo, ale s veľkým súcitom ako na niekoho, kto sa úplne pomiatol. „Kráľa nerobí kráľom jeho surovosť a nepríčetnosť“ – podotkol Vlodek ticho no rozhodne a pevne a pokračoval: „Skutočná moc a veľkosť kráľa sa skrýva v jeho milosrdenstve, v jeho moci odpustiť a udeliť milosť aj tým, ktorí si trest právom zasluhujú.“ Riaditeľa na chvíľu zmrazilo. Nevedel ako odpovedať na túto Vlodekovu drzosť a predsa ju mal rád. Zrazu sa nepríčetne rozrehotal ako posadnutý. „Milosrdenstvo?“ – kričal dookola s výrazom pohŕdania, „Milosrdenstvo že je mocou skutočného kráľa? Odpustiť trest?“ – kričal rozhadzujúc ruky. „Áno, nikto iný, iba skutočný kráľ je totiž natoľko silný, aby to dokázal.“ – podotkol pokojne Vlodek a dodal: „Iba slabosi nemilosrdne trestajú. Je to omnoho ľahšie. Na to človek nepotrebuje byť veľkým a silným. Kto odpúšťa je omnoho silnejší ako ten, čo trestá hlava-nehlava...“

Nastalo napäté ticho. Riaditeľ sa k nemu odvrátil chrbtom a pristúpil k puške. Bolo vidno, že premýšľa. „Môžeš ísť...“ – povedal riaditeľ ticho a sklonil sa k puške. Vlodek so zmiešanými pocitmi odchádzal z jeho kancelárie. Vyhral tento boj, či prehral? Vyhrá v riaditeľovi skutočná moc kráľa alebo podlá falošne sa nafukujúca slabosť šaša, ktorú mu tlačí do hlavy sám diabol? Zostupujúc dolu schodmi napäto ako nikdy načúval každému zvuku z riaditeľovej kancelárie. Keď otváral dvere na námestie tábora, trhol celým jeho telom výstrel z riaditeľovej pušky. Náhle otvoril dvere a pohľadom hľadal priateľa medzi odsúdencami pobehujúcimi sem a tam. Opodiaľ vedľa fúrika, ktorý len pred chvíľou tlačil, ležal jeho priateľ v kaluži krvi. Z Vlodekových vyschnutých očí vyhrkla veľká slza a skotúľala sa po jeho tvári.

Skutočným kráľom sa môže stať každý z nás, aj ty brat, sestra... Kdekoľvek totiž žiješ, vždy sa môžeš stať voči ľuďom okolo seba milosrdným k ich priestupkom, za ktoré si spravodlivo zasluhujú tvoj trest v slovách, skutkoch, v tvojom odvrátení sa od nich, v tvojom uzavretí sa pred nimi, v tichej domácnosti, ktorou chceš potrestať ich neprávosť, ktorej sa dopustili voči tvojej láske, voči tvojej pozornosti, záujmu. Máš pravdu, zasluhujú si trest. Áno, možno naozaj sa inak nepolepšia, iba ak pocítia na sebe trest odlúčenosti a nedostatku lásky, ktorú im odnímeš. Potom prídu a poprosia o odpustenie. Možno áno, a možno sa ich srdce uzatvorí ešte viac, ešte viac zatvrdí voči tebe, ešte viac sa utvrdí v tom, že ho nemáš skutočne rád, rada... Sklamaný, potrestaný odíde ešte ďalej, ako by si si prial, tak ďaleko, že už nebude cesty späť, že ho už nenájdeš, že už srdce nebude schopné uveriť v lásku, ktorú k nemu cítiš...

Presne v podobnej situácii sa nachádzal Boh a ešte stále nachádza. Dal a ešte stále dáva človeku celú svoju lásku a človek sa od neho odvrátil, prehrešil proti nemu nedôverou. Boh ho mohol naveky nechať v jeho samoodvrhnutí, samooddelení od Neho – Lásky. Tak veľmi však miloval, že sila lásky v ňom zvíťazila a on sľúbil človeku záchranu za cenu vlastnej krvi, vlastného utrpenia. Vedel, že spravodlivým potrestaním sa môže človek ešte viac oddialiť od Neho - Lásky. A tak urobil niečo, čo bolo šialené. Ranený láskou k človeku - k tebe, ku mne, k nám dobrovoľne svojím rozhodnutím lásky vzal zaslúžený trest na seba samého a vytrpel ho plnosťou za mňa, namiesto mňa, namiesto každého jedného z nás. A takto ranený láskou všetko odpustil... a opäť dvihol otvorenú náruč tým z nás, ktorí sa rozhodnú zastaviť a odvrátiť od cesty do tmy a opäť sa rozbehnúť premožený jeho láskou slobodne do jeho náručia. Tentoraz už naveky...

Boh plnosťou ukázal, že je skutočným Kráľom, mocným Kráľom, ktorý plnosťou odpustil a zmiloval sa a preukázal mne, tebe milosrdenstvo, aké nik pod slnkom ani v duchovnom svete anjelov nikdy nevidel. Boh sám hovorí sv. Faustíne: „Ľudstvo nenájde pokoj, kým sa neobráti s dôverou k môjmu milosrdenstvu. Ó, ako veľmi ma zraňuje nedôvera duše. Taká duša vyznáva, že som svätý a spravodlivý, ale neverí, že som milosrdenstvo, nedôveruje v moju dobrotu. Aj satani zvelebujú moju spravodlivosť, ale neveria v moju dobrotu. Moje srdce sa raduje z mena milosrdenstvo. Povedz, že milosrdenstvo je najvznešenejšou vlastnosťou Boha. Všetky diela mojich rúk sú korunované milosrdenstvom."

Je to vznešenosť nášho Boha... Je to zároveň aj vznešenosťou nás – jeho obrazov. Ak je tvoj milovaný Otec tak milosrdným vznešeným kráľom, uč sa aj ty, brat, sestra, podobať sa mu. Staň sa aj ty kráľom, kráľovnou. Len kráľ – skutočný kráľ – je dostatočne silný na to, aby odpúšťal aj tým, ktorí si to právom zasluhujú. Pretože jediná sila, ktorá od sebazničenia privádza k povzneseniu, očisteniu a uzdraveniu je sila dokonalej milosrdnej Lásky, ktorou je náš Boh. Čerpaj z neho silu. Hoci ukrižovaný, predsa vzkriesený milosrdný Kráľ ťa pozýva stať sa tak ako aj on ukrižovaným svojím milosrdenstvom, no na konci všetkých koncov vzkrieseným láskou, ktorá nakoniec jediná zvíťazí a bude trvať a kraľovať večne. Všetky ostatné „kráľovstvá“ sa rozpadnú. Kráľovstvo milosrdnej Lásky bude trvať a panovať na veky vekov...

Je to pozvanie, ktoré sa oplatí prijať, čo myslíš? Už dnes, už teraz – nečakaj...

 

Share/Save/Bookmark


feed0 Komentáre

Napíš komentár
 
 
quote
bold
italicize
underline
strike
url
image
quote
quote
smile
wink
laugh
grin
angry
sad
shocked
cool
tongue
kiss
cry
Menšie | Väčšie
 

security image
Opíš zobrazené písmená


busy
 

Náš člen Balek Robert je s nami už odo dňa: Streda, 17 September 2008.

Ukáž 50 najnovších článkov autora tohto článku.




Súvisiace články z tejto kategórie:


10 náhodne vybratých článkov z tejto kategórie:
Kázne

Vyhľadávanie

Webmisie.sk

Reklama

Reklama kresťanských stránok na internete - misia i poslanie