Hlavná stránka Úvahy O láske Skutočné odpustenie?

Skutočné odpustenie?

E-mail Tlačiť PDF
(2 hlasovaní, Priemerná známka: 5.00 )

Skutočné odpustenieBožou túžbou a jednou z jeho vlastností je odpustenie. Boh túži každému z nás odpustiť, veď už ústami Ezechiela hovorí: „Či môžem mať záľubu v smrti hriešnika? - hovorí Pán Boh - a či nie v tom, aby sa odvrátil od svojich ciest a žil?“ (Ez 18, 23) Chce, aby sme sa odvrátili od vecí, ktoré nás ničia niekedy postupne a rafinovane, inokedy, keď už nadobudnú silu a prevahu nad našou vôľou, ničia nás priamo bez „pardónu“. Vtedy sme už voči nim bezmocní a jediný, kto nás môže z toho dostať, je Boh.

Samozrejme závisí od nás, či mu to dovolíme - či aj my túžime po jeho odpustení, či naozaj ľutujeme svoj hriech, alebo sme len vypočítaví. Boh pozná naše srdce a vie, čo je v nás - tak, ako odhalil farizejov „Toto všetko počúvali aj farizeji, ktorí mali radi peniaze, a posmievali sa mu. Preto im povedal: „Vy sa robíte pred ľuďmi spravodlivými, ale Boh pozná vaše srdcia, lebo čo je u ľudí vznešené, pred Bohom je ohavné.“ (Lk 16, 14 - 15) Aj cnosť navonok môže byť vnútri niečím úplne odlišným - „Tak sa aj vy navonok zdáte ľuďom spravodliví, no vnútri ste plní pokrytectva a neprávosti.“ (Mt 23,28) - a do tohoto má tendenciu skĺznuť každý z nás. Bohu sa rozhodne viac páči naša úprimnosť a jednoduchosť, ako predstieraná dokonalosť, o ktorej vie, že vôbec neexistuje. Úprimnosťou, aj keď ňou ukážeme len svoju biedu, získavame Božiu náklonnosť, pretože „Boh sa pyšným protiví ale pokorným dáva svoju milosť.“ A pokora je v pravde.

Celý čas, keď ešte máme v moci zastaviť hriech, posiela nám Boh znamenia a výstrahy, ktoré sa ukazujú povedľa cesty, ktorou kráčame. Ak nie sme príliš zhľadení do svojich „záležitostí“ - do „svojho hriechu“- dajú sa rýchlo vybadať, pochopiť a zachrániť tak svoje srdce a dušu od zbytočných zranení a jaziev. Ak sme však slepí, Boh sa snaží ešte do poslednej chvíle čoraz viditeľnejšími znameniami (niekedy aj priamo nastraženými v ceste) odvrátiť nás od cesty hriechu (Ježišova snaha zachrániť Judáša aj v poslednej chvíli: „Priateľu, bozkom zrádzaš Syna človeka?“). Ak sa to podarí a my si jeho znamenie naveľa naveľa všimneme, vstúpime do seba a začneme sa kajať, potom „hovorím vám: V nebi bude väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými, ktorí pokánie nepotrebujú.“ (Lk 15,7) Veď, ako hovorí aj otec márnotratného syna, ktorý predstavuje Nebeského Otca: „patrilo sa hodovať a radovať sa, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa,“ (Lk 15,32) „Lebo Syn človeka prišiel hľadať a zachrániť, čo sa stratilo.“ (Lk 19,10)

Často sme však v pozícii staršieho „verného“ syna, ktorý sa necíti dobre, keď sa s jeho „neverným“ bratom zaobchádza dobre - akoby sa nič nestalo, akoby nič zlé neurobil. Predsa je to nespravodlivé! My, ktorí sme neprestúpili žiadny z jeho príkazov, nie sme za túto svoju „vernosť“ odmenení a on, ktorý premárnil všetko... Ach, ako je nám ťažko prijať túto „márnotratnosť Otca“. A predsa Ježiš hovorí: „Veru, hovorím vám: Mýtnici a neviestky vás predchádzajú do Božieho kráľovstva. Lebo k vám prišiel Ján cestou spravodlivosti, a neuverili ste mu. Ale mýtnici a neviestky mu uverili. A vy, hoci ste to videli, ani potom ste sa nekajali a neuverili ste mu.“ (Mt 21, 31-32)

Asi najkrajším podobenstvom, ktorý Ježiš povedal „tým, čo si namýšľali, že sú spravodliví, a ostatnými pohŕdali“, je podobenstvo o boháčovi a mýtnikovi: „Dvaja ľudia vstúpili do chrámu modliť sa. Jeden bol farizej, druhý mýtnik. Farizej sa postavil a takto sa v sebe modlil: „Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia: vydierači, nespravodlivci, cudzoložníci alebo aj ako tento mýtnik. Postím sa dva razy do týždňa, dávam desiatky zo všetkého, čo mám.“ Mýtnik stál celkom vzadu a neodvážil sa ani oči k nebu zdvihnúť, ale bil sa do pŕs a hovoril: „Bože, buď milostivý mne hriešnemu.“ Hovorím vám: Tento odišiel domov ospravedlnený, a nie tamten. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.“ (Lk18, 9-14)

Ježiš nám jasne dal najavo, o aký život, akú zbožnosť a o akú úctu k nemu mu ide. Je len na každom z nás, ako sa k týmto jeho slovám postaví a ako začne žiť.

 

Share/Save/Bookmark


feed0 Komentáre

Napíš komentár
 
 
quote
bold
italicize
underline
strike
url
image
quote
quote
smile
wink
laugh
grin
angry
sad
shocked
cool
tongue
kiss
cry
Menšie | Väčšie
 

security image
Opíš zobrazené písmená


busy
 

Náš člen Balek Robert je s nami už odo dňa: Streda, 17 September 2008.

Ukáž 50 najnovších článkov autora tohto článku.




Súvisiace články z tejto kategórie:


10 náhodne vybratých článkov z tejto kategórie:
Úvahy

Vyhľadávanie

Webmisie.sk

Reklama

Reklama kresťanských stránok na internete - misia i poslanie