Hlavná stránka Úvahy Nad žalmami Žalm 5 (Úvahy - 1 - Bl. Ján Pavol II.)

Žalm 5 (Úvahy - 1 - Bl. Ján Pavol II.)

E-mail Tlačiť PDF
(2 hlasovaní, Priemerná známka: 5.00 )

Jan_Pavol_II_ZalmyZačíname nový seriál úvah sv. otca Jána Pavla II. nad žalmami. Dedičstvo jeho ducha ostáva s nami naďalej v jeho slovách, ktoré nám adresoval, kým bol ešte medzi nami. Poklad jeho myšlienok a povzbudení si môžete odteraz odkladať do svojho srdca aj vy cez portál Misie.sk. Prvá úvaha je nad Žalmom 5.

"... za rána počúvaš môj hlas, za rána prichádzam k tebe a čakám." Týmito slovami sa predstavuje Piaty žalm ako modlitba vhodne zapadajúca do liturgie ranných chvál, ktorou veriaci začína deň. Základný tón tejto prosby je poznačený napätím a úzkosťou pred nastávajúcimi nebezpečenstvami a ťažkosťami. Vyjadruje dôveru v Boha, vždy pripraveného pomôcť svojmu veriacemu, aby sa nepotkol na ceste života. ,Nikto nemá takúto dôveru, iba Cirkev’ (Hieronym, Tractatus LIX in psalmos, 5, 27; PL 26, 829).

Sv. Augustín - upriamujúc pozornosť na titul, ktorý predchádza tomuto žalmu a znamená: ,Pre tú, ktorá dostáva dedičstvo’ - vysvetľuje: ,Ide o Cirkev, ktorá dostáva do dedičstva večný život skrze nášho Pána Ježiša Krista takým spôsobom, že vlastní Boha samého, hlási sa k nemu a nachádza v ňom svoje šťastie, ako je napísané: Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme (Mt 5, 5), (Enarr. in Ps., 5; CCL 38, 1, 2-3).’

Pomerne často vystupujú v prosebných žalmoch za oslobodenie od zlého tri osoby, ako je to aj v tomto prípade. Prvou je Boh, na ktorého sa s dôverou obracia modliaci sa človek. Zoči-voči úzkostiam namáhavého a možno i nebezpečného dňa je tu jedna istota: spravodlivý Boh, zásadný vzhľadom na nespravodlivosť, ktorému je cudzí akýkoľvek kompromis so zlom: Ty nie si Boh, ktorému by sa páčila neprávosť (Ž 5, 5). Žalmista vymenúva dlhý zoznam zlých ľudí, akými sú ničomníci, hlupáci, zlomyseľníci, klamári, krvilačníci, podvodníci. Boh je však svätý a spravodlivý, preto sa stavia na stranu toho, kto kráča po ceste chudoby a lásky, a je proti tým, ktorých cesty vedú k nebohým (porov. Prís 2, 18).

Veriaci sa necíti sám a opustený, keď musí žiť v meste, vstupovať do spoločnosti a každodenných spletitých udalostí. Druhou osobou je modliaci sa človek, ktorý vo veršoch 8 a 9 predstavuje sám seba v prvej osobe, čím vyjadruje, že celý patrí Bohu a odovzdáva sa jeho veľkému milosrdenstvu. Má istotu, že brány chrámu - ako miesta Božieho spoločenstva a dôvernosti - sú pre neho otvorené a že zlí sem nemajú prístup. Vstupuje doň, aby sa tešil z istoty Božej prítomnosti, zatiaľ čo vonku sa množí zlo a jeho prívrženci slávia zdanlivé víťazstvá.

Z rannej modlitby veriaci získava vnútornú silu čeliť svetu, neraz nepriateľskému. Sám Pán ho berie za ruku a vedie cestami mesta. Dokonca pred ním vyrovnáva chodník, ako hovorí žalmista v jednoduchom, ale sugestívnom obraze. V hebrejskom origináli je táto úprimná dôvera založená na dvoch slovách - hésed a sedaqáh - teda na milosrdenstve a vernosti na jednej strane, a na spravodlivosti a spáse na strane druhej. Sú to typické výrazy na oslavu zmluvy, ktorá spája Pána s jeho ľudom i s jednotlivými veriacimi. A napokon vidíme na horizonte vystupovať tretiu, temnú postavu tejto každodennej drámy. Ide o nepriateľov, zlých ľudí, ktorých prítomnosť bolo cítiť už na pozadí predchádzajúcich veršov. Popri Bohu a modliacom sa človekovi sú tu aj oni, mnohí nepriatelia symbolizujúci zlo vo svete (porov. Ž 5, 10-11). Ich vzhľad vyplýva zo slova ako základu medziľudskej komunikácie. Ústa, srdce, hrdlo a jazyk vyjadrujú, odkiaľ pochádza zloba ich rozhodnutí. Ich ústa sú plné falošnosti, ich srdce vyrába neustále zrady, ich hrdlo je ako otvorený hrob, čo túži iba po smrti, a ich jazyk je zvodný, no plný smrteľného jedu (porov. Ž 5, 10; a porov. Jk 3, 8).

Po tomto tvrdom, ale realistickom predstavení zlého človeka útočiaceho na spravodlivého, žalmista v jedenástom verši vzýva Božiu pomstu. Kresťanská liturgia ho vynecháva, pretože chce byť v súlade s novozákonným zjavením milosrdnej lásky, ktorá ponúka možnosť obrátenia aj zlému človekovi. Po temnom opise hriešnika žalmista prechádza do vrcholnej modlitby, plnej svetla a pokoja. Je to vlna jasu a radosti, ktorá zaplaví toho, kto je verný Pánovi. Deň veriaceho má napriek svojim námahám a úzkostiam vždy nad sebou slnko Božieho požehnania. Žalmista, ktorý pozná hĺbku srdca i Boží štýl, nemá o tom vôbec pochybnosti. Hovorí: Lebo ty, Pane, žehnáš spravodlivého, ako štítom venčíš ho svojou priazňou (Ž 5, 13).”

 

 

Share/Save/Bookmark


Tags: Žalm  Úvahy  Ján  Pavol  II  kázeň  
feed0 Komentáre

Napíš komentár
 
 
quote
bold
italicize
underline
strike
url
image
quote
quote
smile
wink
laugh
grin
angry
sad
shocked
cool
tongue
kiss
cry
Menšie | Väčšie
 

security image
Opíš zobrazené písmená


busy
 
Autor tohto článku: Ján Pavol II. už nemá viac článkov okrem tohoto jediného.
10 náhodne vybratých článkov z tejto kategórie:
Úvahy

Vyhľadávanie

Webmisie.sk

Reklama

Reklama kresťanských stránok na internete - misia i poslanie