Hlavná stránka Úvahy O smrti Prečo sa stále ponáhľame?

Prečo sa stále ponáhľame?

E-mail Tlačiť PDF
(3 hlasovaní, Priemerná známka: 5.00 )

Ponáhľame saKeď som včera vystupovala z vlaku, predo mnou šla pomalým krokom stará babka. Ponáhľala som sa a nevedela som ju predbehnúť. Vytáčala ma do nepríčetnosti. Vtedy som sa zarazila a povedala som si: "Kam sa ja vlastne ponáhľam?"

Ozvali sa vo mne výčitky svedomia, že som sa v duchu nahnevala na babku, ktorá nemôže za svoju rýchlosť. Celý život pracovala, aby sa aj moja generácia mala dobre. Možno veľa vytrpela. Ale všetko trpezlivo zniesla. A ja som netrpezlivá a malicherná...

A to všetko len preto, aby som bola o 10 minút skôr doma. Tých pár minút aj tak premrhám na internete na Facebooku alebo pri telke, namiesto toho, že by sa porozprávala osobne s manželom, s deťmi, s vnúčatkám, s priateľom, alebo dokonca aj s touto babkou.

Alibisticky to zhodím na dobu, v ktorej žijeme. Všetci sa hrozne ponáhľame. A večer zistíme, že sme zase toho veľa nestihli. Priatel môj, neseď toľko pri počítači - berie z teba energiu, pozitívny pokoj, ktorý by si mohol využiť na niečo iné a krajšie vo svojom živote, máš okolo ľudí, ktorí možno túžia po tvojom úsmeve a dobrom slove, rozdávaj sa, ty na to máš určite...

Frustrovaní, rozlietaní, unavení životom si ľahneme a zaspíme spánkom nepokojných, máme ťažké sny, nemôzeme spať vstávame a od závislosti znovu zapíname počítač, ktorý nám úplne nabúral život - zapri sa a nezapínaj ho, radšej sa pomodli...

Popri známych frázach: "Ako sa máš? Ako žiješ? Ako rodina?" sa nám do slovnej zásoby vtesnalo: "Strašne sa ponáhľam, nemám čas!". Tak máme veľa práce, že nestíhame nič, na nič nemáme čas, behom niečo hodíme do úst a to je cely náš rozbehaný deň...

Cez sms si vyznávame lásku, komunikujeme cez chat a facebook. Cez to face si ani nemáme koľkokrát čo povedať, lebo nás trápia účty, kariéra. A popri tom už neostáva čas na Boha, modlitbu...

V schránkach sa nám hromadia maily, lebo "nemáme čas odpísať", na polici sa kopia knihy, lebo "nemáme čas čítať", nevieme ako vonia príroda, lebo "nemáme čas k nej pričuchnúť". Ved aj v prirode je náš milostivý Boh a tam ho vidíme najviac - spievajúce vtáky, voňajúce kvetiny atď...

 

Robíme veľa fotografií, ale už si ich ani neprezeráme. Napálime ich na CD a tým to skončilo. Počítače máme plné mp3-jek, ale nemáme prehľad, čo je to vlastne za hudbu. Množstvo televíznych kanálov, ktoré dávajú naraz veci, ktoré chceme vidieť a hneváme sa, že to nestíhame. Namiesto zábavy stres. Stále si kontrolujeme mobil, či nám niekto nevolal. Vypnúť mobil? Veď môžeme zmeškať dôležitý hovor!

Takto a podobne si ničíme svoj život, márnime dni, ktoré nám pomedzi prsty utekajú... Stále chceme viac stihnúť a darí sa nám menej.

 

Ale dokedy to vydržíme?

Možno venujeme priveľa času veciam, ktoré si to nezaslúžia.

Preto, priateľ môj SPOMAĽ svoj život, lebo chcem, aby si bol zdravý, šťastný a keď sa niekedy stretneme, aby si mal vždy úsmev pre mňa, podanie priateľskej ruky, slovo, ktoré mi pomôže prekonať môj bôl a samozrejme vedieť, ze mám priateľa, ktorý mi je vždy na blízku a vie ma potešiť hlavne slovom, je určite viac ako počítač, facebook, televízia...

Žijeme hrozne rýchlo, máme skoro všetko a napriek tomu sa okolo nás kopia nešťastní ľudia. Náš život je nekvalitný. Priemerná dĺžka života sa pomaly predlžuje, no jeho kvalita je čím ďalej tým viac nevýrazná.

Nevieme sa zastaviť a uvedomiť si hodnotu vecí. Ale ja viem, že ty svoje dary, ktoré si dostal od Boha vieš zúročiť, využiť a aj použiť, preto som rád, že mám práve teba za priateľa - nech je POKOJ A DOBRO vždy medzi nami...

Prestávame si vážiť krásne veci, kvôli ktorým sa oplatí žiť - a žiť sa oplatí hlavne pre Boha, pre rodinu, známych a v neposlednom rade za dobrých priateľov...

Moja maminka má 83 rokov. V živote nebola v zahraničí, nemá mobil, pozerá len dva televízne kanály a počúva jednu stanicu na svojom starom tranzistore. A napriek tomu mi minule povedala, že preživa krásny život.

Má množstvo spomienok, ktoré jej vyvolávajú úsmev na tvári. Vie sa tešiť z pekného dňa, z vône dreva, s ktorým cely život pracovala, zo svojich vnúčat, pravnucat,na ktoré je pyšna. Žila ťažký život ale váži si ho. To my dnes nevieme. A tak máme infarkty už v päťdesiatke, kopu rakoviny a depresií.

A možno by stačilo spomaliť. Tvrdenie, že sa to nedá, neobstojí. Sú ľudia, ktorí to dokážu a ja chcem,aby si bol jeden s nich preto prijmi tento dlhy môj mail s laskou a pochopeni,ze mi na tebe zalezi "drahy môj priatel"!!!! Zamyslime sa, koľko času venujeme nepodstatným veciam. Skúsme si vypnúť mobil,pocitac. Porozprávať sa a niečo si prečítať. Snáď si uvedomis svoj rýchly život včas, aby si spomalil...

A ozaj, skoro som zabudla - zbytočne sa nehnevaj na starých pomalých ľudí, ktorí si vážia zvyšok života a zbytočne sa neponáhľajú za smrťou tak ako my!

S láskou...
tvoja priateľka Oľga

Share/Save/Bookmark


Tags: Prečo  stále  ponáhľame  nestíhame  žiť  úvaha  útek  
feed2 Komentáre
Martin
24. April 2010
95.103.162.186
Hodnotenie: +4

Tak dobry članok som dlho nečital.Vela krat som sa tam našiel a bolo to dobre lebo človek sa zamysli trocha nad svojim uponahlanym životom.Dakujem za skvely članok.Martin

Nahlás nadávky
Zníž
Zvýš hodnotenie
Hellena
25. April 2010
178.40.3.95
Hodnotenie: +1

Tak toto je naozaj trefa.. Fakt je hodno sa zamyslieť ako využívame čas a ako žijeme . Naozaj dobrý článok.

Nahlás nadávky
Zníž
Zvýš hodnotenie

Napíš komentár
 
 
quote
bold
italicize
underline
strike
url
image
quote
quote
smile
wink
laugh
grin
angry
sad
shocked
cool
tongue
kiss
cry
Menšie | Väčšie
 

security image
Opíš zobrazené písmená


busy
 
Autor tohto článku: Oľga už nemá viac článkov okrem tohoto jediného.

Ukáž 50 najnovších článkov autora tohto článku.




Súvisiace články z tejto kategórie:


10 náhodne vybratých článkov z tejto kategórie:
Úvahy

Vyhľadávanie

Webmisie.sk

Reklama

Reklama kresťanských stránok na internete - misia i poslanie