Hlavná stránka Úvahy Nad žalmami Žalm 8 (Úvahy - 2 - Bl. Ján Pavol II.)

Žalm 8 (Úvahy - 2 - Bl. Ján Pavol II.)

E-mail Tlačiť PDF
(0 hlasovaní, Priemerná známka: 0 )

Jan_Pavol_II_Zalmy„Človek, ktorý je stredobodom pozornosti tohto žalmu, sa tu javí ako ozaj veľký a dôležitý. Žalmista ho predstavuje ako božskú bytosť, nie však samu osebe, ale vo svojej podstate a vzhľadom na jej posledný cieľ. Vzdáva česť človekovi, česť jeho dôstojnosti, jeho duchu, jeho životu." Týmito slovami zveril pápež Pavol VI. text 8. žalmu, ktorý sme si teraz vypočuli, v júli 1969 americkým astronautom, ktorí išli na Mesiac, aby cez nich vstúpil do kozmického priestoru (Insegnamenti VII, 1969, s. 493 - 494). Tento hymnus je nepochybne oslavou človeka - najmenšieho stvorenia, ak ho porovnáme s nesmiernou veľkosťou vesmíru.

Človek je ,krehkou trstinou’, ako obrazne povedal veľký filozof Blaise Pascal (Myšlienky č. 264). Je však pevnou trstinou a môže pochopiť stvorenie, lebo je jeho pánom, za ktorého ho korunoval sám Boh (porov. verš 7). Tak ako v iných hymnoch, ktoré vyzdvihujú Stvoriteľa, aj Žalm 8 sa začína i končí slávnostnou antifónou, ktorej veľkoleposť sa šíri v celom vesmíre: Pane, náš Vládca, aké vznešené je tvoje meno na celej zemi! (verš 2 a 10). Z hlavnej časti spevu možno predpokladať atmosféru noci s mesiacom a hviezdami zapaľujúcimi sa na nebi. V prvej strofe hymnu (porov. verše 2 - 5) prevláda vzťah Boha, človeka a vesmíru. Na scéne sa zjavuje najprv Pán, ktorého slávu ospevujú nebesia a pery ľudstva. Chvála spontánne vychádzajúca z úst detí, umlčiava a privádza do rozpakov namyslené reči tých, čo Boha popierajú (porov. verš 3). Títo sú označení za protivníkov, nepriateľov a vzbúrencov, ktorí sa nazdávajú, že môžu Stvoriteľovi protirečiť svojím rozumom a konaním (porov. Ž 14, 1).

Potom sa však hneď zjaví sugestívna scéna hviezdnatej noci. Pred týmto nekonečným horizontom sa vynára otázka: Čože je človek? (porov. verš 5). Prvá a bezprostredná odpoveď hovorí o ničote tak vo vzťahu s nesmiernosťou nebies, ako aj v porovnaní so Stvoriteľom: Keď hľadím na nebesia, dielo tvojich rúk, na mesiac a na hviezdy, ktoré si ty stvoril (verš 4). Boh tieto kolosálne veci stvoril akoby s ľahkosťou a jemnosťou vyšívača, alebo s ladným dotykom hráča na harfu. Prvá naša reakcia je údiv: Ako si Boh môže pamätať a ujímať sa takého krehkého a slabého stvorenia, akým je človek (porov. verš 5)? A potom prichádza prekvapenie: Človekovi, tomuto slabému stvoreniu, Boh dal nevýslovnú dôstojnosť: Stvoril si ho len o niečo menšieho od anjelov (verš 6), alebo - ako to možno preložiť z hebrejského originálu - máločo menšieho od Boha. Tak prichádzame k druhej strofe žalmu (porov. verše 6 - 10). Človek je tu predstavený ako miestodržiteľ samotného Stvoriteľa. Boh ho korunoval ako svojho zástupcu a dal mu všetku moc nad svetom: Všetko si mu podložil pod nohy (verš 7).

Zatiaľ čo sa predstavujú rozličné stvorenia, zaznieva slovo všetko (porov. verše 7-9). Človek však túto vládu nezískal vlastnými schopnosťami, ktoré sú obmedzené a slabé, ani svojím víťazstvom nad Bohom podľa gréckeho mýtu o Prometeovi. Túto moc mu Boh zveril ako dar. Krehké a často egoistické ruky človeka dostali všetko stvorenstvo preto, aby v ňom zachovali harmóniu a krásu, aby človek svoju moc používal, ale nezneužíval, aby objavoval tajomstvá a rozvíjal možnosti. Pastorálna konštitúcia Druhého vatikánskeho koncilu Gaudium et spes vyhlasuje: ,Človek je stvorený na obraz Boží, je schopný poznať a milovať svojho Stvoriteľa, ktorý ho ustanovil za pána všetkého pozemského stvorenstva’ (porov. č. 12), aby nad ním vládol a užíval ho na Božiu slávu. Žiaľ, vláda človeka, ako ju potvrdzuje Žalm 8, môže byť pochopená aj zle a deformovaná egoizmom. Človek sa potom prejavuje nie ako múdry a rozumný vládca, ale ako násilný tyran.

Kniha múdrosti upozorňuje na odchýlky tohto druhu, keď spresňuje, že Boh človeka stvoril svojou múdrosťou, aby vládol nad stvorenstvom..., aby spravoval svet v svätosti a spravodlivosti (porov. Múd 9, 2-3). Aj Jób - hoci v inom kontexte - sa odvoláva na náš žalm, aby pripomenul predovšetkým ľudskú slabosť, ktorá si nezasluhuje, aby jej Boh venoval toľkú pozornosť: Čože je človek, že si ho tak všímaš, že mávaš toľkú starosť o neho, že ráno ho vyhľadávaš za ránom a skúšaš si ho každú chvíľočku? (Jób 7, 17-18). Dejiny zaznamenali zlo, ktoré ľudská sloboda spôsobuje vo svete devastáciou životného prostredia a obrovskou sociálnou nespravodlivosťou. Na rozdiel od ľudských bytostí, ktoré ponižujú sebe podobných i samo stvorenstvo, sa Kristus javí ako dokonalý človek, ovenčený slávou a cťou, lebo pretrpel smrť, aby sa z Božej milosti obetoval za všetkých. Kraľuje nad vesmírom vládou pokoja a lásky, ktorú pripravuje pre nový svet - nové nebo a novú zem (porov. 2 Pt 3, 13). Jeho kráľovská moc, ako poznamenáva autor Listu Hebrejom, keď na seba vzťahuje 8. žalm, sa dokonca prejavuje cez najvyšší dar samého seba - cez smrť na úžitok všetkým. Kristus nie je vládca, ktorý si dáva posluhovať, ale sám slúži všetkým: ,Lebo ani Syn človeka neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil a položil svoj život ako výkupné za mnohých’ (Mk 10, 45). Týmto spôsobom obnovuje v sebe všetko, čo je na nebi aj čo je na zemi (Ef 1, 10). V tomto kristologickom svetle Žalm 8 zjavuje silu Ježišovho posolstva a nádeje, pozývajúc nás, aby sme vykonávali svoju moc nad stvorenstvom nie nadvládou, ale v láske.”

 

Share/Save/Bookmark


Tags: Žalm  8  Úvahy  Ján  Pavol  II.  rozjímanie  meditácia  človek  Boh  pán  vesmíru  zeme  
feed0 Komentáre

Napíš komentár
 
 
quote
bold
italicize
underline
strike
url
image
quote
quote
smile
wink
laugh
grin
angry
sad
shocked
cool
tongue
kiss
cry
Menšie | Väčšie
 

security image
Opíš zobrazené písmená


busy
 

Náš člen Balek Robert je s nami už odo dňa: Streda, 17 September 2008.

Ukáž 50 najnovších článkov autora tohto článku.




Súvisiace články z tejto kategórie:


10 náhodne vybratých článkov z tejto kategórie:
Úvahy

Vyhľadávanie

Webmisie.sk

Reklama

Reklama kresťanských stránok na internete - misia i poslanie