Hlavná stránka Komentáre Záhady stvorenia Hľadanie Stvoriteľa - 1 - Big Bang a špendlíková hlavička

Hľadanie Stvoriteľa - 1 - Big Bang a špendlíková hlavička

E-mail Tlačiť PDF
(0 hlasovaní, Priemerná známka: 0 )

Hladanie_Stvoritela_Big_BangVšetkých priateľov misií by som chcel pozvať na vynikajúcu cestu "Hľadania Stvoriteľa" cestou, ktorou kráčajú súčasní kresťanskí i nekresťanskí vedci - cestou, ktorou prichádzajú k nevysvetliteľnej skutočnosti existencie niekoho, kto všetkému určil pravidlá a zákony. Nič nie je náhoda. Ak si to nevieme vysvetliť, znamená to, že sme ešte nedorástli, nedozreli svojím poznaním na pochopenie toho, čomu nerozumieme. Preto si veľmi cením Nixona a jeho web, na ktorý som narazil. Verím, že sa nenahnevá, že jeho vynikajúce myšlienky podávam pod jeho menom ďalej - aj vám...

Na začiatku si položme otázku, tú najdeodbytnejšiu, najzávratnejšiu v celom bádaní. Prečo je skôr niečo ako nič? Prečo je Bytie? To “niečo - neviem čo”, ktoré nás delí od ničoty? Čo sa stalo na začiatku a poskytlo tým zrod všetkému, čo existuje dnes – stromy, kvety, chodci kráčajúci po ulici “akoby nič”? Aká sila vtlačila vesmíru podoby, v akých sa prejavuje práve dnes? O týchto veciach uvažujeme práve tak jednoducho, ako napríklad dýchame. Dôverne známe predmety nás môžu zaviesť k najvzrušujúcejším záhadám...

Napríklad železný kľúč, ktorý mi tu leží na mojom písacom stole: keby som mohol vytvoriť históriu atómov, z ktorých sa skladá, kam by som až zašiel? A čo by som tam našiel? Tento kľúč, práve tak ako hociktorý iný predmet, má neviditeľnú históriu, na ktorú sa nikdy nemyslí. Pred takými sto rokmi sa skrýval v nejakej skale v podobe surovej rudy, kým ho odtiaľ nevyslobodili krompáčom. Kus železa, z ktorého sa zrodil tento kľúč, čušal v nemej skale miliardy rokov.

Kov kľúča je teda taký starý ako naša Zem, ktorej vek sa dnes odhaduje na štyri a pol miliardy rokov. Znamená to však koniec nášho bádania? Tuším, že nie. Pri hľadaní pôvodu tohto kľúča je určite možné ísť ešte ďalej do minulosti. Jadro železa je nastabilnejší prvok vo vesmíre. V našej ceste do minulosti sa môžeme vrátiť až do obdobia, keď Zem a Slnko ešte neexistovali. No kov kľúča už bol, vznášal sa v medzihviezdnom priestore vo forme oblaku, ktorý obsahoval množstvo ťažkých prvkov, potrebných na vznik našej slnečnej sústavy.

Poddávam sa teda zvedavosti, ktorá predstavuje naozajstnú vášeň filozofa: pripusťme, že pred ôsmimi či desiatimi miliardami rokov tento kľúč existoval v podobe atómov železa rozptýlených v oblaku rodiacej sa hmoty. Odkiaľ však pochádza ten oblak?

Z nejakej hviezdy. Zo Slnka, čo existovalo pred naším slnkom a čo vybuchlo pred desiatimi či dvanástimi miliardami rokov. V tom čase vesmír v podstate zostával z obrovských oblakov vodíka, ktoré sa zhusťovali zohrievali a napokon zapálili, vytvoriac tak prvé obrie hviezdy. Tie sa tak trochu podobajú gigantickým peciam na výrobu jadier ťažkých prvkov, potrebných na vývin hmoty ku komplexite, k zložitosti. Na konci svojho relatívne krátkeho života – sotva niekoľko desiatok miliónov rokov – obrie hviezdy vybuchnú a vrhnú do medzihviezdneho priestoru materiál, čo slúži na vznik ďalších menších hviezd, nazývaných hviezdy druhej generácie, a zároveň ich planét i kovov v nich obsiahnutých. Kľúč, ako aj všetko, čo sa nachádza na našej planéte je teda pozostatok po výbuchu tejto dávnej hviezdy.

Mám chuť zájsť ešte ďalej. Zostúpiť do ešte vzdialenejšej minulosti, dávno pred obdobie, keď vznikali prvé hviezdy a čosi povedať o atómoch, čo tvoria tento kľúč.

Musíme zostúpiť tak ďaleko, ako to je možné, až k pôvodu vesmíru. Sme teda pätnásť miliárd rokov v minulosti. Čo sa odohralo v tom čase? Moderná fyzika nám hovorí, že vesmír sa zrodil z gigantického výbuchu, ktorý spôsobil ešte dnes pozorovateľné rozpínanie hmoty. Napríklad galaxie: tie oblaky zložené zo stoviek miliard hviezd sa vzďaľujú jedna od druhej pod tlakom prvotného výbuchu. Stačí zmerať rýchlosť vzďaľovania galaxií a z toho odvodiť prvotný moment, keď sa nachádzali zhromaždené v istom bode, teda čosi podobné, ako keby sme dozadu odvíjali film. Keď navinieme obrovský kozmický obrázok za obrázkom, nakoniec odhalíme presný moment, keď mal celý vesmír rozmer špendlíkovej hlavičky.

Vesmír v “špendlíkovej hlavičke”

Astrofyzici pokladajú za počiatočný bod prvé miliardtiny sekundy po stvorení. Sme teda v čase 10-43 sekundy po prvotnom výbuchu. V tom fantasticky maličkom veku bol celý vesmír, so všetkým, čo bude obsahovať neskôr, s galaxiami, planétami, so Zemou, s jej stromami, kvetmi i s týmto kľúčom, obsiahnutý v nepredstaviteľne maličkej guli: 10-33 centimetra, čiže milardy miliárd miliárd menšej ako jadro atómu. Na porovnanie – priemer atómového jadra je “iba” 10-13 centimetra.

Hustota a teplota pôvodného vesmíru dosahuje veľkosti, ktoré ľudský duch nemôže pochopiť: úžasná teplota 1032 stupňov. Stojíme tu pred “teplotným múrom”, pred hranicou extrémnej horúčavy, za ktorou sa rúca naša fyzika. Pri tejto teplote je energia rodiaceho sa vesmíru ohromujúca; pokiaľ ide o “hmotu” – ak má vôbec toto slovo nejaký význam – skladá sa z akejsi “polievky” prvotných častíc, vzdialených predkov kvarkov, častíc ktoré neustále medzi sebou reagujú. Ešte nie je nijaký rozdiel medzi týmito prvotnými časticami, všetky reagujú rovnakým spôsobom; v tomto štádiu sú štyri základné interakcie (gravitácia, elektromagnetická sila, silná a slabá sila) ešte neodlíšené, zmiešané v jednej univerzálnej sile.

Toto obdobie je možno najúžasnejšie v celej histórii kozmu. Udalosti letia v závratnom tempe, takže v tých miliardtinách sekundy sa odohrá oveľa viac vecí ako v nasledujúcich miliardách rokov. Napríklad: udalosť, ktorú dnes vnímame v podobe záblesku fotografického blesku, by v tom rodiacom sa vesmíre trvala miliardu rokov. Prečo? Pretože v tom čase extrémna nahustenosť udalostí spôsobuje skreslenie plynutia času. Po prvotnom okamihu stvorenia stačilo niekoľko miliardtín sekundy, aby vesmír vstúpil do nezvyčajnej fázy, ktorú fyzici nazývajú “Inflačná éra”. Počas tohto zázračne krátkeho obdobia – od 10-35 do 10-32 sa vesmír rozpínal o faktor 1050. Od veľkosti atómového jadra vzrástol do veľkosti jablka s priemerom 10 centimetrov. Inými slovami táto závratná expanzia je oveľa dôležitejšia ako tá, ktorá trvá podnes a v ktorej sa objem vesmíru zväčšil iba o relatívne neveľký faktor – 109, čiže sotva miliardukrát.

Zdôrazňujem tento moment, ktorý sa vizuálne dá ťažko pochopiť: pomer medzi elementárnou časticou a jablkom je proporcionálne oveľa väčší ako pomer medzi jablkom a pozorovateľným vesmírom.

Pred sebou máme vesmír veľký ako jablko, kozmický orloj ukazuje 10-32 sekundy: inflačná éra sa práve skončila. V tomto okamihu exitsuje iba jediný druh častice, ktorú fyzici poeticky nazvali “častica X”. Je to pôvodná pračastica, predchodkyňa všetkých ostatných. Jej úloha spočíva v prenášaní síl. Keby niekto bol mohol pozorovať vesmír v tej chvíli, bol by skonštatoval, že počiatočné jablko je dokonale homogénne: bolo to silové pole, ktoré neobsahovalo ani najmenšiu čiastočku hmoty.

A práve v čase 10-31 sekundy sa čosi stalo: z častíc X vznikajú všetky ostatné prvé častice hmoty – kvarky, elektróny, fotóny, neutrína a ich antičastice. Pozrime sa znovu na rodiaci sa vesmír: teraz má rozmery veľkého balóna. Existujúce častice spôsobujú zmeny hustoty, ktoré sa miestami prejavujú ako rozličné trhliny a nepravidelnosti. Za našu existenciu vďačíme práve týmto pôvodným nepravidelnostiam. Z mikroskopických trhlín sa oveľa neskôr zrodili galaxie, hviezdy a planéty. Jednoducho pôvodná kozmická tapiséria splodila všetko, čo dnes poznáme, za niekoľko miliardtín sekundy.

Zopakujme si spoločne prechádzku do minulosti vesmíru 10-32 sekundy je prvá premena fázy: silná sila (zabezpečuje súdržnosť atómového jadra) sa oddeľuje od elektroslabej sily (výsledok fúzie elektromagnetickej sily a účinku rádioaktívneho rozpadu). V tom čase vesmír narástol do fenomenálnych rozmerov: od jedného konca po druhý meria 300 metrov. Vo vnútri panuje absolútna temnota a nepredstaviteľná teplota.

Čas beží. V 10-11 sekundy sa elektroslabá sila delí na dve sily: elektromagnetickú interakciu a na slabú silu. Fotóny sa už nemôžu miešať s inými časticami, napríklad s kvarkami, gluónmi a leptónmi: práve sa zrodili štyri základné sily.

Medzi 10-11 a 10-5 sekundy pokračuje diferenciácia. No v tom čase sa odohrá podstatná udalosť: kvarky sa zoskupujú do neutrónov a protónov a väčšina antičastíc mizne, aby uvoľnili miesto časticiam súčasného vesmíru. Počas desaťtisíciny sekundy sa teda vytvorili elementárne častice v práve usporiadanom priestore. Vesmír pokračuje v rozpínaní a v ochladzovaní. Približne 200 sekúnd po pôvodnom okamihu sa elementárne častice zoskupujú a vytvárajú izotopy jadier vodíka a hélia: postupne vzniká svet, aký poznáme.

História, ktorou sme prešli, trvala asi 3 minúty. Od tejto chvíle sa veci budú vyvíjať oveľa pomalšie. Milióny rokov bude celý vesmír ponorený v radiáciách a v plazme víriaceho sa plynu. Vo veku sto miliónov rokov sa z obrovského plynového vírenia formujú prvé hviezdy: v ich strede sa spájajú atómy vodíka a hélia a z nich vznikajú ťažké prvky, ktoré si oveľa neskôr, po miliardách rokov, nájdu cestu na Zem.

Ak prijmeme predpoklad , že je možné veľmi presne opísať, čo sa odohralo 10-43sekundy po stvorení, čo sa teda stalo predtým? Veda nedokáže opísať alebo si predstaviť niekoho, či niečo rozumné v tom najhlbšom zmysle slova, pokiaľ ide o prvotný okamih, keď bol čas v bode absolútnej nuly a keď sa ešte nič nedialo.

Pokračovanie v článku:

Hľadanie Stvoriteľa - 2 - Big Bang a Planckov múr

 

Share/Save/Bookmark


feed0 Komentáre

Napíš komentár
 
 
quote
bold
italicize
underline
strike
url
image
quote
quote
smile
wink
laugh
grin
angry
sad
shocked
cool
tongue
kiss
cry
Menšie | Väčšie
 

security image
Opíš zobrazené písmená


busy
 
Autor tohto článku: Nixon už nemá viac článkov okrem tohoto jediného.

Ukáž 50 najnovších článkov autora tohto článku.

10 náhodne vybratých článkov z tejto kategórie:
Komentáre

Vyhľadávanie

Webmisie.sk

Reklama

Reklama kresťanských stránok na internete - misia i poslanie