Hlavná stránka Komentáre Záhady stvorenia Hľadanie Stvoriteľa - 2 - Big Bang a Planckov múr

Hľadanie Stvoriteľa - 2 - Big Bang a Planckov múr

E-mail Tlačiť PDF
(0 hlasovaní, Priemerná známka: 0 )

Hladanie_Stvoritela_Big_Bang2V našom putovaní a hľadaní Stvoriteľa sa dostávame do druhej časti o pravdepodobnom počiatku vesmíru - Big Bangu. Je zaujímavé, že fyzici nemajú ani najmenšiu predstavu, ako by sa dalo vysvetliť zjavenie sa vesmíru. Môžu sa vrátiť až do bodu 10-43 sekundy, ale nie ďalej. Tam narazia na povestný “Planckov múr”, pomenovaný po slávnom nemeckom fyzikovi, ktorý prvý zaznamenal, že veda nedokáže vysvetliť správanie atómov v podmienkach, keď je gravitačná sila extrémna. V počiatočnom miniatúrnom vesmíre gravitácia ešte nemá nijakú planétu, hviezdu ani galaxiu, na ktoré by mohla pôsobiť; a predsa je tam táto sila prítomná, interferuje s elementárnymi časticami, ktoré závisia od elektromagnetických a jadrových síl. Práve to nám bráni dozvedieť sa, čo sa stalo pred 10-43 sekundy: gravitácia predstavuje neprekonateľnú prekážku pre akékoľvek skúmanie. Za Planckovým múrom je absolútne tajomstvo.

Za týmto múrom sa skrýva nepredstaviteľná skutočnosť. Čosi, čo možno nikdy nebudeme môcť pochopiť, tajomstvo, ktoré fyzici ani len nepomýšľajú odhaliť. Podaktorí sa pokúsili nazrieť na druhú stranu múru, ale nevedeli povedať nič zrozumiteľné o tom, čo možno videli. Práce jedného fyzika v mladosti umožnili zostúpiť až k Planckovmu času a vrhnúť letmý pohľad na druhú stranu múru. Naveľa-naveľa z neho vyšlo, že zbadal závratnú skutočnosť: sama štruktúra priestoru sa prepadla do takého intezívneho gravitačného kužela, že čas preletel od budúcnosti do minulosti na dne kužeľa vybuchol do myriady okamihov rovnajúcich sa večnosti. To vytušil tento muž za Planckovým múrom; a človek mal zvláštny pocit, že hovoril o akejsi metafyzickej halucinácii, ktorá ho navždy poznačila.

Najnovšie teórie o začiatku vesmíru sa doslovne odvolávajú na pojmy metafyzického rázu. Príklad? Fyzik John Wheeler takto opisuje to “čosi”, čo predchádzalo stvoreniu vesmíru: ” Všetko, čo poznáme, nachádza svoj pôvod v nekonečnom oceáne energie, pôsobiacej dojmom ničoty.”

Podľa teórie kvantového poľa pozorovateľný fyzický svet je vytvorený práve z maličkých fluktuácií, zmien na nekonečnom oceáne energie. Elementárne častice i celý vesmír by teda pochádzali z tohto “oceána energie”: časopriestor a hmota sa v tomto prvotnom pláne nekonečnej energie a kvantového prúdu nielenže rodia, ale sú s ním aj permanentne oživované. Fyzik David Bohm sa nazdáva, že hmota a vedomie, čas, priestor a vesmír predstavujú iba maličké, sotva postihnuteľné vlnenia vo vzťahu k nesmiernej aktivite skrytého plánu, ktorý sám pochádza z večne tvorivého prameňa, nachádzajúceho sa mimo priestoru a času.

Aká je z fyzikálneho hľadiska podstata tohto “skrytého plánu”? Ide o niečo fyzicky merateľné?

Vo fyzike existuje nová koncepcia, ktorá dokázala svoju operačnú bohatosť: ide okvantové vákuum. Upresnime, že absolútne prázdno, charakterizované úplnou absenciou hmoty a energie neexistuje. Ani priestor medzi galaxiami nie je úplne prázdny: obsahuje izolované atómy a rozličné typy žiarenia. Prázdno v čiastočnom stave, či prirodzené alebo umelé, je iba abstrakcia: v skutočnosti nemožno odstrániť reziduálne elektromagentické pole, ktoré predstavuje “základ”prázdna. V tomto ohľade je zaujímavé uviesť pojem ekvivalencie hmota-energia: ak uprostred prázdna predpokladáme existenciu reziduálnej energie, tá sa počas “zmien stavu” môže premeniť na hmotu. Z ničoty sa teda zrodia nové častice. Kvantové vákuum je javisko, kde sa odohráva neustály balet častíc, ktoré sa zjavujú a miznú v extrémne krátkom čase, v ľudských meradlách nepochopiteľnom.

Vezmime si prázdny priestor: kvantová teória dokazuje, že ak tam prenesieme dostatočné množstvo energie, z prázdna môže vzniknúť hmota. Voľnejšie teda môžeme predpokladať, že na začiatku, tesne pred big bangom, preniesli do pôvodného prázdna nesmierny prúd energie, vovádzajúci základnú kvantovú zmenu, z ktorej sa zrodil náš vesmír.

Absolútne nekonečná energia, symetria a potom záchvev ničoho?

Odkiaľ však pochádza to kolosálne množstvo energie na začiatku big bangu? Tuším, že to čo sa skrýva za Planckovým múrom, je forma prvotnej energie neohraničenej sily. Nazdávam sa, že pred Stvorením panovalo nekonečné trvanie času. Totálny nevyčerpateľný Čas, ktorý ešte nebol otvorený, rozdelený na minulosť, prítomnosť a budúcnosť. S týmto časom, ktorý ešte nebol zadelený do symetrického poriadku, kde prítomnosť je iba dvojité zrkadlo, s týmto absolútnym časom, čo neplynie, korešponduje totálna, nevyčerpateľná energia. Oceán nevyčerpateľnej energie, to je Tvorca. Ak nemôžeme pochopiť,čo je za Múrom, je to preto, že všetky fyzikálne zákony strácajú pôdu pod nohami pred absolútnym tajomstvom Stvoriteľa.

Prečo bol stvorený vesmír? Čo viedlo Stvoriteľa k tomu, aby vytvoril taký vesmír, aký poznáme? Pokúsme sa pochopiť: pred Planckovým časom neexistuje nič. Či skôr: panuje nadčasová Totalita, dokonalá absolútna symetria. Vničote je jediný pôvodný Princíp, nekonečná, neohraničená sila, bez začiatku a konca. V tej prvotnej chvíli oná halucinačná mocnosť sily a samoty, harmónie a dokonalosti možno ani nemala v úmysle kohosi alebo čosi vytvárať. Stačila si sama sebe.

A potom sa “čosi” stalo. Čo? Neviem. Záchvev: Ničoho. Možno akási príhoda v ničote, zmena prázdna: v jednom fantastickom okamihu sa Tvorca, vedomý si toho, že je ten, ktorý je v totalite ničoty, rozhodne vytvoriť zrkadlo vlastnej existencie. Hmota, vesmír - odraz jeho pôvodnej ničoty. Vytvoril istým spôsobom obraz sám seba. Mohlo sa to nejako takto začať? Možno to veda nikdy presne nezodpovie; no svojím mlčaním môže poslúžiť ako sprievodca našej intuície.

Takto opísaný big bang predstavuje štandardný model, ktorý dnes prijíma väčšina astrofyzikov. Máme však rukolapné dôkazy, že veci sa skutočne odohrali takto? Naozaj bol big bang? Existujú najmenej tri závažné náznaky, čo nám umožňujú odpovedať kladne.

Prvým je vek hviezd: merania tých najstarších naznačujú vek dvanásť až pätnásť miliárd rokov, čo sa zhoduje s trvaním vesmíru od jeho predpokladaného vzniku.

Druhý argument spočíva v analýze svetla vysielaného galaxiami: tá jednoznačne hovorí, že galaktické objekty sa od seba vzďaľujú o to väčšou rýchlosťou, o čo sú vzdialenejšie. To naznačuje, že galaxie boli kedysi sústredené na jedinom mieste, uprostred prvotného oblaku starého pätnásť miliárd rokov.

Zostáva tretí, najrozhodnejší argument: v roku 1965 sa vo všetkých oblastiach vesmíru zistila existencia slabého žiarenia, analogického žiarenia telesa s veľmi nízkou teplotou: 3 stupne nad absolútnou nulou. Toto jednotné žiarenie je istou fosíliou, fantomatickým echom prívalov svetla a tepla z prvých okamihov vesmíru.

Zdá sa takmer isté, že prvotná masa, zmes hmoty a počiatočného žiarenia, obsahovala v prvotnej stotine sekundy protóny a neutróny v neustálej interakcii. Tieto prvé interakcie mali vo vesmíre vytvoriť asymetriu hmoty a antihmoty vesmíru, ktorá sa dnes prajavuje v stabilite protónu.

Ak postúpime ďalej k začiatku, napríklad k prvej miliardtine miliardtiny sekundy, tieto častice ešte neexistovali. Hmota je teda iba fosília dávnejšieho veku, kde panovala dokonalá symetria medzi formami interakcie. Smerom k Planckovmu času, keď teplota dosiahla maximum, prvotná masa sa mala skladať z ešte fundamentálnych častíc ako kvarky: z častíc X. Je nezvyčajné, že v tomto najprvšom okamihu Stvorenia vesmír, pozostávajúci z obrovských energií, kde ešte neexistovali diferencované interakcie, bol dokonale symetrický. Dnešný kozmos, tak ako ho poznáme, so všetkým čo obsahuje, od hviezd až po tento kľúč na stole, je iba asymetrickou stopou niekdajšieho, dokonale symetrického vesmíru. Energia prvotnej ohnivej gule bola taká vysoká, že štyri interakcie – gravitačná, elektromagnetická, silná jadrová a slabá dezintegračná – boli spojené do jedinej, dokonale symetrickej interakcie. Potom táto ohnivá guľa, zložená z kvarkov, elektrónov a fotónov prešla do fázy expanzie, vesmír sa ochladil a dokonalá symetria sa odrazu narušila.

Pripomína to Bergsonovu intuíciu: “Stvorenie je gesto, ktoré opadáva”, inak povedané stopa udalosti, čo sa rozkladá, zaniká. Bergson zrejme dávno pred fyzikmi pochopil čosi z tajomstva Stvorenia: pochopil, že svet, aký dnes poznáme je výraz narušenej, rozbitej symetrie.  Ak by bol ešte medzi nami, tak posledné objavy vo fyzike by ho mohli viesť k dodatku, že život sa mohol zrodiť práve z tejto nedokonalosti.

Ostatné časti:

Hľadanie Stvoriteľa - 1 - Big Bang a špendlíková hlavička
Hľadanie Stvoriteľa - 3 - Tajomstvo života

 

Share/Save/Bookmark


Tags: Hľadanie  Stvoriteľa  Big  Bang  Planckov  múr  
feed0 Komentáre

Napíš komentár
 
 
quote
bold
italicize
underline
strike
url
image
quote
quote
smile
wink
laugh
grin
angry
sad
shocked
cool
tongue
kiss
cry
Menšie | Väčšie
 

security image
Opíš zobrazené písmená


busy
 
Autor tohto článku: Nixon už nemá viac článkov okrem tohoto jediného.

Ukáž 50 najnovších článkov autora tohto článku.




Súvisiace články z tejto kategórie:


10 náhodne vybratých článkov z tejto kategórie:
Komentáre

Vyhľadávanie

Webmisie.sk

Reklama

Reklama kresťanských stránok na internete - misia i poslanie