Hlavná stránka Úvahy Obľúbené citáty Utrpenie Panny Márie podľa Cataliny Rivas

Utrpenie Panny Márie podľa Cataliny Rivas

E-mail Tlačiť PDF
(1 hlasovaní, Priemerná známka: 5.00 )

William_PietaSvätá Matka hovorí Cataline Rivas o svojom utrpení počas krížovej cesty...

Veľa prorokov o mne hovorilo: prorokovali, že pre mňa je nutné trpieť, aby som bola hodná stať sa Matkou Boha. Na zemi o mne mali určité poznanie, ale muselo to byť len veľmi obozretným spôsobom. Neskôr o mne hovorili evanjelisti, obzvlášť Lukáš, môj milovaný lekár - viac lekár duší ako tiel. Potom na základe mojích útrap a bolestí vyrástla určitá zbožnosť. A tak sa obecne verí, že som zakúsila sedem hlavných bolestí.

Moje deti, vaša Matka vždy odmeňovala a bude odmeňovať úsilie a lásku, ktoré ste pre mňa vynaložili. Ale tak ako Ježiš i ja si prajem s vami viacej hovoriť o svojích bolestiach. Potom budete o nich môcť hovoriť so svojími bratmi a nakoniec ma bude každý napodobňovať. Pre to, čo som vytrpela, nepretržite chválim Ježiša a túžim jedine po tom, aby On bol vo mne oslávený.

Pozrite sa, dietky, je smutné hovoriť o týchto veciach ku svojím vlastným deťom, lebo každá matka si nechavá bolesti pre seba. A to som taktiež oddane robila počas svojho pozemského života a toto moje materské prianie Boh rešpektoval. Teraz, keď som tu, kde je úsmev večný a keď som ako všetky matky zatajila svoje trápenia, mala by som o nich hovoriť, aby ste sa ako moje deti dozvedeli niečo o mojom živote.

Poznám ovocie, ktoré takto získate a taktiež ako potešíte Ježiša, Môjho milovaného Syna. Budete o Ňom hovoriť, hneď ako mi budete môcť porozumieť.

Môj Ježiš povedal: „ Ktokoľvej je prvý, nech je ako posledný.“ On to skutočne taktiež tak robil, pretože On je prvý v Dome Božom, ale zostúpil až na dno. Teraz mu z lásky nevezmem toto prvé i posledné miesto, ktoré mu náleží. Skôr sa budem snažiť, aby ste tejto pravde porozumeli a moja radosť bude ešte väčšia, keď dospejete nie k prostému poznaniu, ale k hlboko zakorenenému a dôkladnému presvedčeniu. Nech je On prvý a my poslední.

Pokiaľ On je prvý, mal by byť taktiež niekto na druhom mieste v poradí lásky a slávy, a taktiež opustenosti a pokorení. Nepochopili ste, že týmto tvorom mám byť ja? Dietky, chváľte Boha, ktorý vytvoril medzi mnou a Ježišom nesmiernu vzdialenosť, ale predsa len mňa umiestnil ihneď za Ním.

Moje deti, pred Bohom nie je najdôležitejšie to, čo sa zdá byť najviac dôležité pre svet. Keď ma Boh vyvolil za Matku Božiu, znamenalo to pre mňa nesmiernu obeť a úplné odovzdanie, z nich prvé bolo toto: skrze archanjela Gabriela bolo oznámené moje vyvolenie v dôvernosti Božej. Priala som si zostať v stave pokorného poznania a skrytosti v Bohu. Chcela som to viac než čokoľvek iné, lebo bolo mojím potešením byť vo všetkom na poslednom mieste.

Keď som poznala Božiu voľbu, odpovedal som tak, ako to poznáte, ale bolo mi obtiažné vyrásť do dôstojnosti, ku ktorej som bola povolaná.

Dietky, chápete moju prvú bolesť, o ktorej hovorím? Premýšľajte o nej a poskytnite svojej Matke to veľké potešenie, že oceníte túto pokoru, ktorú som si ctila nad svoje panenstvo. Áno, ja som bola a stále som otrokyňa, od ktorej môže byť požadované čokoľvek. Prijala som to iba preto, že moje odovzdanie bolo tak veľké ako moja láska.

Ó Bože, Tebe sa zaľúbilo pozdvihnúť ma až k sebe a ja som to s radosťou prijala, pretože moja poslušnosť Ťa tešila. Ale Ty vieš, ako to bolo pre mňa bolestné a rovnakú bolesť mám teraz, keď potrebujem pre tieto deti, ktoré Ty i ja milujeme, svetlo. Ach Moje deti, ja som služobnica a tak, ako tomu bolo u mňa, bez pochybností dovoľte i vy, nech sa vám stane všetko, čo si Boh praje!

Prijatie dalo Bohu odpoveď, ktorá ľuďom otvorila prístup k Vykúpeniu a potvrdila onú obdivuhodnú vetu: „Hľa, Panna počne a porodí Syna, jeho meno je Emanuel.“

Skôr než sa vo mne začalo vytvárať Ježišovo Ľudstvo a než som sa stala Matkou Emanuela, odovzdala som sa Božiemu Synovi ako dar. Môj dar bol výsledkom Milosti a taktiež dôvodom Milosti. Toto prvenstvo by malo byť chápané tak, že Boh je prvotná príčina, ničmenej Moje prijatie hralo v pláne Milosti taktiež rolu ako doprovodný dôvod.

Pre bolesti, ktoré som trpela, ma nazývajú Spoluvykúpiteľkou, ale bola som ňou už predtým pre odovzdanie, ktorým som sa darovala Bohu skrze Gabriela. Ó, môj Božský Syn! Koľko úcty si chcel dať svojej Matke ako náhradu za tie veľké utrpenia!

Vy, malé dietky, ste vo svete slepí, ale keď pohľadíte, úžasné veci sa stanú zdrojom vašej radosti zo mňa. Spoznáte, aká jednota slávy a pokory je tam, kde je môj Ježiš slnkom, ktoré nikdy nezapadá. Uvidíte, aký múdry plán sa naplnil skrze moje zrieknutie sa a skrytú poníženosť.

A teraz počúvajte. Ako rástlo moje materstvo, musela som hovoriť s niektorými svojími milovanými o tejto výsade, ktorej sa mi dostalo, ale zamlčovala som toľko, koľko som len mohla. Ukrývala som to tajomstvo v Bohu, pretože vo mne mal byť oslávený On Sám.

Ničmenej veľmi skoro som s radosťou spoznala, že som považovaná za jednu ženu z mnohých. Moja duša sa zaradovala, pretože Služobnica Pána, ktorá celou svojou silou túžila po pokorení, bola pred svetom pošliapaná. Keď sa Jozef ukryl, netrpela som, skutočne som sa radovala. Nehovorte, že som vtedy trpela, pretože to není pravda.

Tak Boh uspokojil moju túžbu po ponížení. Bola to Božia náhrada za to, že sa stanem Matkou Božou: mňa považovali za padnutú ženu. Dcéra, nauč sa umeniu lásky, nauč sa ctiť svätú skromnosť a neboj sa, lebo je to čnosť, ktorá žiari trblietavým svetlom.

Keď prebehla svadba, nemala som starosti. Videla som, ako sa budú veci odvíjať a ničoho som sa nebála. Boh isto dáva silu tým, ktorí sa Mu celý odovzdajú, i v tých najrozporuplnejších situáciach ako bola tá moja: ľudské záväzky ma nútili vydať sa za muža, i keď som vedela, že môžem patriť iba Bohu.

Mala som na zemi toľko trápení! Uisťujem vás, není ľahké byť Matkou Najvyššieho. Ale to, čo je vykonávané pre najrýdzejší účel a k pocte Boha, sa nemôže nazývať obtiažnym. Pamätajte si to!

Pomysleli ste na to, čo mi onú Svätú noc v Betleheme pôsobilo najväčšiu bolesť? Rozptyľujete svoju myseľ predstavou stajní s jasľami a chudobou. Ja vám naopak poviem, že som tú noc strávila v úplnom nadšení zo svojho Syna. A napriek tomu, že som musela robiť to, čo každá matka s malým dieťatkom, neprerušila som svoju extázu, svoje dokonalé šťastie.

A tak jedinou vecou, ktorá mi tej noci pôsobila bolesť, bolo sledovať skľúčenosť môjho úbohého Jozefa, keď pre mňa hľadal útočište. S vedomím toho, čo sa bude diať a Kto má prísť na zem a pri pohľade na moju neistotu môj manžel zažíval trýznenie a ja som s ním mala veľký súcit. Neskôr nás naplnila veľká radosť a zabudli sme na každú starosť.

Utiekli sme do Egypta. Niektorí upierajú svoju fantáziu na únavnú cestu viac než na strach matky, ktorá si je vedomá, že vlastní najväčší Poklad Neba a Zeme.

Neskôr, keď sme žili v Nazarete, malý Ježiš vyrastal plný života a pôsobil nám len veľmi málo starostí. Každá matka vie, čo je túžiť po zdraví vlastného dieťaťa, a ako i veľmi obyčajná vec môže pôsobiť ako veľký čierny mrak. Môj Chlapec prechádzal všetkými detskými infekciami a chorobami tých dôb. Ako každá matka som sa ani ja nemohla ubrániť strachu, ktorý dolieha na materské srdce.

Ale jedného dňa sa objavil veľmi temný mrak, ktorý zatienil radostné svetlo Matky Božej. Ten mrak sa volá strata Ježiša... Žiadny básnik ani majster duchovného života si nevie predstaviť Máriu, keď sa dozvedela, že stratila svojho zbožňovaného Syna a tri dni o Ňom nemala jedinú správu... Dietky, nedivte sa mojím slovám. Zažívala som najväčší zmätok svojho života. Ešte ste dostatočne nepremýšľali o týchto mojích slovách: „Synu, otec a ja sme ťa po tri dni hľadali. Prečo si nám to urobil?“

Môj Bože, teraz keď hovorím k týmto milovaným deťom, nemôžem Ťa prestať chváliť. Teba, ktorý si sa skryl, aby si nám dal pocítiť radosť z tvojho nájdenia. Ó! Akým iným spôsobom sa dá okúsiť sladkosť, ktorú duši dodá pohár plný medu, ako keď Matka objíma svoje Všetko?

Vidíte, hovorím vám taktiež o svojích radostiach, ale nie bez dôvodu spájam radosti a utrpenia. Vy získajte úžitok zo všetkého, čo sa okolo vás deje. Boh sa skrýva preto, aby bol nájdený. Niektorí poznajú túto pravdu, iní premýšľajú o tejto strašnej bolesti zo straty Ježiša a robia všetko preto, aby Ho našli. Nemali by ste ostať len zbytočne ohromení.

Vaša Matka by vás rada ochránila pred mnohými vecami, ktoré ešte musia byť povedané. Poprvé, sú tu veci, ktoré ešte neboli oznámené, a preto ani docenené. Zadruhé, tým, že ich spoznáte, sa budete musieť pripojiť k Môjmu utrpeniu a bolesti. Mimo to, všetko, čo môj Ježiš chcel, už bolo oznámené!

Domnievate sa, že som strávila celý svoj rodinný život pokojne v Nazarete? Bol to pokojný život v jednote s Bohom. Ale bolo tu toľko nepríjemností od ľudí!

Všímali si nášho jedinečného spôsobu života, a preto sa nám verejne vysmievali. Moje správanie sa im zdalo byť prehnané, pretože som nedokázala potlačiť slzy, keď Ježiš opúšťal dom a On odchádzal často. Jozef bol stíhaný posmechom, ako keby bol môj a Ježišov otrok. Čo mohol svet vedieť? Prenechali sme všetkú starosť Tomu, ktorý žil medzi nami a ktorého sme uctievali všetkými svojími prejavmi.

Ako mladý chlapec bol milovaný Syn krásnejší než more, múdrejší než Šalamún a silnejší než Samson. Všetky matky by mi Ho rady vzali, také kúzlo Ho obklopovalo. Prízemní ľudia ma zahrňovali lichotivými súdmi, avšak pre neúnavného otca nešetrili kritikou a pokladali ho za podriadeného svojej, síce vernej, ale žiarlivej žene. Každý bol dôverne oboznámený s mojím Všetkým, ale domnievali sa, že sa jedná o bežný a sebecký cit.

Toto, moje malé deti, není známe. Odohralo sa to medzi svetom, ktorý nevidí a nerozumie, a Jeho najčistejšou Matkou. Ježiš mlčal, lebo Matka Božia musela prejsť ťažkou skúškou ako jedna z mnohých a nemala byť ušetrená ich súdom.

Obdivujte v týchto veciach Múdrosť Boha a hľadajte Božský význam, ktorý dáva nesmiernú vznešenosť skúškam, pretože každá priepasť volá inú priepasť a každá hlbina volá svoje hlbiny.

Hodina odlúčenia prišla, hodina Ježišových činov. A s ňou prišiel obávaný deň odchodu z Nazaretu.

Ježiš so mňou obšírne hovoril o svojom poslaní a o ovocí, ktoré prinesie Jemu a každému, a vďaka tomu som si ho zamilovala už predom. Bolo pre nás teda nutné rozdelenie, i keby len na krátku dobu... Rozlúčil sa, pobozkal a odišiel v ústretý svojmu poslaniu ako učiteľ ľudskosti. Ale Jeho odchod nezostal nepovšimnutý v malej dedinke, kde bol Ježiš toľko milovaný.

Ľudia sa prejavovali afektovanými gestami, žehnaním, a napriek tomu, že boli títo ľudia síce nízkeho intelektu, ale širokého srdca, nepoznali dobro, ktoré išiel Ježiš konať, avšak tušili túto stratu.

Ako som sa mohla cítiť medzi toľkými rôznorodými prejavmi? Hrnuli sa na mňa tisíce prejavov citov, ale On svoj odchod neodložil ani o minútu. Môj Ježiš vedel, čo ho očakáva po Jeho kázaniach. Mnohokrát mi podrobne rozprával o zrade farizejov a ostatných. A zrazu Ho vidíte odchádzať samotného bezo mňa, aby vyplnil svoju úlohu. Bezo mňa, ktorá som Jeho dospievanie zahrňovala vrelosťou srdca. Bezo mňa, ktorá Ho tak nenapodobiteľne a hlboko milovala!

Neskôr som Ho nasledovala. Našla som Ho obklopeného mnoha ľuďmi, takže som Ho pomaly ani nevidela. A On, skutočný Syn Boží, poskytol svojej Matke vznešenú odpoveď podľa svojej múdrosti, ktorá však skrz-naskrz prebodla toto materské srdce. Áno, úplne som Mu rozumela, ale to ma neuchránilo utrpeniu. K ľudskému vzťahu pripojil ešte božský vzťah, do ktorého som síce bola zahrnutá, ničmenej poznámky ostatných Ma zraňovali. Počiatočnú ranu vystriedala radosť z toho, že vidím Jeho moc, že vidím ako je ľuďmi ctený, uznávaný a milovaný, a táto rana sa potom rýchlo zahojila.

Nasledovala som Ho pri Jeho putovaní a bola som očarená Jeho múdrosťou, posilnená Jeho učením a nikdy ma neunavilo Ho milovať a obdivovať.

Potom prišiel Jeho prvý konflikt s veľradou. Udial sa zázrak: zázrak, ktorý vyvolal toľko pohybu v mysliach pyšných židovských kňazov. Bol nenávidený, prenasledovaný, špehovaný a pokúšaný. A ja? Všetko som vedela a naďalej som s otvorenou náručou ponúkala obeť svojho Syna, jeho odovzdanie a Jeho strašnú a potupnú smrť do rúk Otca. Už som vedela o Judášovi, poznala som i strom, z ktorého malo byť vzaté drevo pre Kríž Môjho Syna.

Nemôžete si predstaviť vnútornú tragédiu, ktorú som spoločne s Ježišom prežívala, aby sa uskutočnilo Vykúpenie.

Už dávnejšie som povedala: Spoluvykúpiteľka. K tomu nestačilo bežné trápenie. Bolo nutné dôvernejšie spojenie s Jeho nesmiernym utrpením, aby mohli byť vykúpení všetci ľudia. A tak som pri putovaní od mesta k mestu vedela stále viac o srdcervúcich volaniach, ktoré môj Syn vylieval behom toľkých prebdených nocí, ktoré strávil v modlitbách a meditáciach. Bol mi známy každý stav Jeho mysle a už vtedy skutočne začala moja Kalvária a môj Kríž.

Z mnohých dôvodov stále vzrastali Moje útrapy, lebo som Jeho i vašou Matkou! Toľko hriechov, všetky hriechy, toľko trápení, všetky trápenia, toľko tŕňov, všetky tŕne. Ježiš nebol sám. Vedel to a cítil to. Videl svoju Matku v trvalej jednote so Sebou Samým. Trápilo Ho to ešte viac, lebo moja bolesť pre Neho bola to najväčšie utrpenie.

Môj Syn, môj milovaný Syn, keby len títo synovia a dcéry vedeli, čo sa odohrávalo medzi Tebou a mnou!...

Hodina obete nasledovala po sladkosti Veľkonočnej večere. A potom som mala znovu ísť medzi ľud. Ja, ktorá som Ho milovala a adorovala úplne jedinečným spôsobom, som od Neho mala byť vzdialená. Rozumiete, ó Moje deti?

Vedela som, že Judáš podniká svoje vierolomné kroky a nemohla som nič robiť. Vedela som, že Ježiš sa v Záhrade potí Krvou a nemohla som pre Neho nič urobiť. Potom Ho uväznili, urážali a hanebne odsúdili.

Nemôžem vám povedať všetko. Môžem iba povedať, že moje Srdce zvierala neustála úzkosť, stalo sa sídlom stálej horkosti, neistoty, zármutku, bolo unavené a zdrtené.

A čo tie duše, ktoré neskôr budú zatratené? A všetko kupčenie a svätokrádežné zámeny?

Ach, deti mojích trápení! Ak vám dnes boli dané milosti utrpenia pre mňa, vrúcne žehnajte Tomu, ktorý ich dáva a bez pochybnosti sa obetujte.

Uvažujte o mojej veľkosti, moje milované deti. Pomáha vám to. Ale počujte: nemyslite na mňa, ale na Neho. Rada by som bola zabudnutá, keby to bolo možné! Jemu prejavujte všetok svoj súcit, môjmu Ježišovi, vášmu Ježišovi. Ježišovi, vašej i mojej láske.

Takto, dietky, sa bolesť môjho Srdca stala mečom, ktorý trvale prebodával moju dušu, môj život. Cítila som ju, i keď ju Ježiš necítil. Utešil ma neskôr svojím Zmŕtvychvstaním, keď nesmierna radosť náhle zahojila všetky rany, ktoré vo mne krvácali.

Stále som opakovala: Môj Synu, Tvoja Matka je Ti nablízku. Prečo moja láska nestačí? Koľkokrát som Ťa utešila v Tvojích smútkoch! A teraz Ti Tvoja Matka nemôže poskytnúť úľavu? Ach, Otče môjho Ježiša, nechcem nič iného, než čo Ty chceš. Vieš to, ale existuje útecha pre taký zármutok? Matka Tvojho Syna ju od Teba žiada.

Teraz na Kalvárií som namietala: „Môj Bože, vráť týmto očiam, ktoré som adorovala, svetlo, ktoré si do nich vtisol v deň, keď si mi Ho dal! Božský Otče, pohľaď na hrôzu tej svätej tváre! Prečo nemôžeš aspoň šetriť to množstvo Krvi? Ach Otče môjho Syna, ach Snúbenec mojej lásky, Ty Sám, Slovo, ktoré zo mňa prijalo ľudstvo! Kiež sa modlitba týchto k nebu roztiahnutých paží stane vrúcnou modlitbou Jeho a môjho „buď“!

Pohľaď, ó Bože ako bol ponížený Ten, ktorého miluješ! To Jeho Matka Ťa žiada, aby si utíšil tento žiaľ. Za krátky čas budem bez Neho. Tak bude môj sľub, ktorý som z hĺbky svojho Srdca ponúkla vtedy v chráme, celý naplnený. Áno, zostanem sama, ale uľahči Jeho bolesti, ani by si uľahčil mojej...“

 

Share/Save/Bookmark


Tags: Utrpenie  Panny  Márie  podľa  Cataliny  Rivas  krížová  cesta  Ježiš  
feed0 Komentáre

Napíš komentár
 
 
quote
bold
italicize
underline
strike
url
image
quote
quote
smile
wink
laugh
grin
angry
sad
shocked
cool
tongue
kiss
cry
Menšie | Väčšie
 

security image
Opíš zobrazené písmená


busy
 

Náš člen Balek Robert je s nami už odo dňa: Streda, 17 September 2008.

Ukáž 50 najnovších článkov autora tohto článku.




Súvisiace články z tejto kategórie:


10 náhodne vybratých článkov z tejto kategórie:
Úvahy

Vyhľadávanie

Webmisie.sk

Reklama

Reklama kresťanských stránok na internete - misia i poslanie