Hlavná stránka Listy misionárov Misionári Pakinstan - poslaný a držaný Bohom

Pakinstan - poslaný a držaný Bohom

E-mail Tlačiť PDF
(2 hlasovaní, Priemerná známka: 5.00 )

Laco_Miko_PakistanPrinášame celé znenie listu, ktorý náš mladý misionár - salezián Laco Miko poslal z Pakistanu 18. apríla.
Drahí rodáci, po niekoľkých mesiacoch vám opäť posielam pozdravy z Pakistanu. Píšem Vám aj na znak toho, že myslím v modlitbách na vás, čo žijete na tom krásnom malom Slovensku. Už je tomu osem mesiacov, čo som tu v Pakistane, v meste Lahore. Pre mňa je to naozaj nemalý zázrak, že som ešte stále tu. Čím viac sa blížim k zavŕšeniu toho prvého roka, tým sa viac vraciam k začiatkom môjho príchodu. Taktiež sa s vami chcem podeliť o tom, čo tu porábam posledné mesiace.

Príchod Laca Mika do Pakistanu. Keď premýšľam nad tým obdobím teraz, s odstupom času, tak žasnem nad vlastnou úbohosťou, odkiaľ sa privalila tá moc, vďaka ktorej som ešte stále tu. Určite nie zo mňa. Vďaka Bohu, Vám a Bohuznámym ľuďom, čo sa modlia za misionárov.

Radosť z jednoduchosti

Zo začiatku mi bolo ozaj neľahké zvykať si na hluk z mešít, z ktorých sa moslimovia modlia cez deň i v noci. Taktiež na sucho a prach, keďže všade naokolo je piesočná zem. Tiež v tom počiatočnom období inkulturačného šoku mi vadilo, že som sa mohol pohybovať iba na našom pozemku. Začínal som objavovať ako malý chlapec, že nováčik nemôže chodiť po vonku. Že to nie je krajina, kde môžem chodiť sám kde sa mi zachce ako na Slovensku. Pre mňa Slováka, ktorý má rád hory, prírodu a voľnosť to bolo ťažké prijať. Vtedy mi jeden misionár jezuita povedal, že “aj ty, tak ako misionári pred tebou, musíš prejsť obdobím, kde tvoja radosť sa stane radosťou zo stretania sa s jednoduchými ľuďmi, s ktorými budeš žiť, nie z videnia a objavovania krajiny ako takej”. Tak som začal objavovať tú “skrytú krásu”, na mieste kde som. Na ľuďoch a piesňach, ktoré mi boli cudzie, nesympatické a veľmi zastaralé, pomaly začalo byť niečo pekné. Viac mi to pomohlo objavovať krásu v piesňach, vo zvykoch a prijať ľudí, takých akí sú, keď som začal trochu rozumieť domácemu jazyku. Taktiež som tu objavil množstvo tropického ovocia, ktoré som na Slovensku nepoznal.

Jazyk a práca

Prvé mesiace som bol denne ponorený v jazyku Urdu, ktorý som od februára toho roka kombinoval s prácou v dielňach. Začiatkom apríla som ukončil jazykovú školu a začal som pracovať v dielňach s našimi učňami. Zo začiatku ma učni v dielňach denne vítali pomaly ako inšpekciu. Po dvoch týždňoch už si na mňa zvykli.

V dielňach sa učím robiť na strojoch, sústruhu a fréze. Momentálne máme za úlohu vyrobiť tisíc šachových figúrok. Tak sa mi už aj o tom sníva ako vyrábam tie figúrky.

Počas prestávok chlapci stále otvárajú svoje obľúbené 2-3 témy, ktoré sú typické pre chlapcov v dospievajúcom veku. Pravda je, že miesta kultúra a “mravy” ich držia v emotívnom väzení, kde nemajú príležitosť sa priateliť s opačným pohlavím.

Ďalšiu tému začínajú otázkou: “Čo si myslíš o Pakistane? Pakistan nie dobra krajina!” A vraj aké to musí byť nádherné žiť v Európe, Amerike a podobne. Prosia ma o modlitby, aby sa im tam raz podarilo dostať. Vysvetľujem im, že Európa nie je raj, za ktorý sa treba modliť. Keby som bol v ich koži, pravdepodobne by som sa správal podobne.

Títo naši chlapci sú chudobní po všetkých stránkach. Táto chudoba, ktorá tu zíva 24 hodín, či už v dielňach, alebo na internáte si žiada vidieť dona Bosca. V tomto smere tu, ako saleziáni, ozaj máme čo robiť. Tá chudoba po láske a duchovnej rovnováhe, ktorej sa im zo strany rodiny nedostalo, ich robí zraniteľnými.

Iba nástroj v Božích rukách

Neďaleko nás máme kňazský seminár. A keďže sme tu traja kňazi, niekoľko bohoslovcov chodieva aj ku mne na duchovné vedenie. Pri nich si uvedomujem svoju slabosť a úplnú závislosť na Božom Duchu. Vnímam, že duchovne sprevádzať mladého človeka vôbec, a k tomu bohoslovcov vyrastajúcich v týchto zložitých pakistanských podmienkach, je vec, ktorá ma presahuje. Táto skúsenosť ma robí viac vedomým, že som nástrojom v Božích rukách.

Popoludní hrávam s našimi učňami, alebo s bohoslovcami futbal. V Pakistane najobľúbenejším športom je cricket. Všeobecne povedané, pre tých, čo vyrastajú na futbale, cricket je nezáživná hra. Tu je to však národný šport.

Pakistan - krajina extrémov

Pakistan je krajina extrémov, kde aj počasie, v tom istom období, ide za hranice horúčosti a zimy, ktorú poznáme na Slovensku. Už od polovice februára začali u nás horúčavy. Včera, 17. apríla, sme mali 46 stupňov. Preto ma direktor pred Veľkou nocou poslal do jedného starého kláštora na severe Pakistanu, ktorý sa nachádza sa vo výške 2500 metrov nad morom. Už počas cesty mi začalo byť chladno. Na mieste bola taká zima, že miestne sestry mi museli popožičiavať svetre. Šesť hodín cesty autobusom v Pakistane dokáže urobiť veľké teplotné rozdiely. Teplo dosahuje svoj vrchol v júni, ktorý trvá zhruba 3 týždne. Hovorí sa o tzv. “mŕtvom období”, kedy sa tu nedá nič robiť. Potom, z dôvodu veľkých horúčav, prichádza dážď. Po nich sú znova horúčavy, no nie až také intenzívne. Taktiež v tomto období sú časté piesočné búrky. Ľudia chcú len prežiť toto obdobie. Poväčšine sa spi na strechách domov. Keď vyjdete na strechu, tak vidíte do domácnosti všetkých vašich susedov na okolí, ktorí majú svoje postele a povešané šaty na strechách. V týchto teplotách sa v dome nedá vydržať. Je to ako pec.

V týchto vysokých teplotách cítim na sebe ako aj na našich chlapcoch lenivejšie tempo, väčšiu únavu. Okolo nás veľa močiarov, preto tu máme veľa komárov. K tomu neustále modlenie sa z mešít. Uvedomil som si, že všetko toto vplýva na moju modlitbu. Preto aj moja modlitba od času čo som sem prišiel, tiež prešla určitým vývojom. Začalo to tým, že sa mi ťažko modlilo, musel som sa nútiť a podobne. Chcel som utiecť pred tým denným hlukom, ísť hľadať ticho niekam inam. Tak sa stále učím žiť s tým všetkým. Teraz je moja modlitba viac spontánnejšia. Viac obsahujúca realitu, ťažkosti a ľudí, ktorých stretávam. Napríklad kvôli horúčosti sa v noci nedá spávať, preto aj nasledujúci deň je poznačený únavou. Táto moja modlitba, ktorá obsahuje málo slov, mi pomáha prijať tieto miestne denné ťažkosti a odhaľuje to, čo Boh robí v mojom živote. Aj v tej modlitbe ako aj vo vytrvalosti mám stále na čom pracovať.

Zázračná ochrana Panny Márie

Začiatkom februára v našom druhom saleziánskom dome v meste Quetta, blízko afgánskych hraníc, sa nám stala jedna nepríjemná udalosť. V noci okolo druhej nadránom vtrhla ozbrojená skupina zlodejov do saleziánskeho domu. Bolo ich okolo pätnásť. Hľadali peniaze a cudzincov. Zobrali všetko čo sa odniesť dalo, dokonca aj svätostánok, sochy a podobne. Jeden schmatol kríž a pýtal sa: “to je čo?” Nepoznali kríž. Voči soche Panny Marie mali úctu. Trikrát spomenuli slovo taliban. Vyhrážali sa misionárom, aby odišli z Pakistanu, že cudzinci tu robia len problémy. Tiež sa vyhrážali, že sa ešte vrátia. V tom čase tam boli dvaja saleziáni: Pakistanec, Argentínčan a jeden dobrovoľník. Hľadali jedného misionára, ktorý tam momentálne nebol. Jeden z tej skupiny, ktorý ich strážil, pokiaľ ostatní prehľadávali dom, potichu jednému zo saleziánov povedal, že im nič neurobia len nech sa modlia, ukázal smerom k soche Panny Márie. Tak okolo tretej hodiny ráno odišli. Saleziáni až do úsvitu zostali zavretí v izbe a spoločne sa modlili ruženec. Bola to ťažká udalosť, ktorá nás prinútila znova spoločne premýšľať nad našou prítomnosťou v meste Quetta, v provincii Balučistan.

Ďakujem vám ešte raz za vaše modlitby a denné obety, pretože v týchto podmienkach, sme odkázaní iba na ne. Myslím na vás vo svojich modlitbách.

Z Lahore v Pakistane Laco Miko salezián

 

Share/Save/Bookmark


Tags: Pakinstan  poslaný  držaný  Bohom  list  Laco  Miko  saleziánsky  misionár  kňaz  misie  
feed0 Komentáre

Napíš komentár
 
 
quote
bold
italicize
underline
strike
url
image
quote
quote
smile
wink
laugh
grin
angry
sad
shocked
cool
tongue
kiss
cry
Menšie | Väčšie
 

security image
Opíš zobrazené písmená


busy
 
Autor tohto článku: Laco Miko už nemá viac článkov okrem tohoto jediného.



Súvisiace články z tejto kategórie:


10 náhodne vybratých článkov z tejto kategórie:
Listy

Vyhľadávanie

Webmisie.sk

Reklama

Reklama kresťanských stránok na internete - misia i poslanie