Hlavná stránka Listy misionárov Misionári Pozdrav z afrického Gabonu

Pozdrav z afrického Gabonu

E-mail Tlačiť PDF
(0 hlasovaní, Priemerná známka: 0 )

Gabon_FutbalSo zelanim radosti v Panovi, z ktoreho zmrtvychvstania sa neprestavame radovat dovolte niekolko riadkov z nedalekeho Oyemu v africkom štáte Gabon od don Daniela Pravdu SDB.

Najprv kronika poslednych styroch mesiacov: Samozrejme 18. decembra sme tu mali aj my take male mecheche z prilezitosti oslav 150 rokov zaciatkov salezianov. V tom zmatku aky vo vseobecnosti vladne v Afrike sme pripravili vsetko ako sa len najlepsie dalo. No, podobne ako v podobenstve Pana Jezisa, pozvani neprisli. Snad z dovodov nepristupnosti naseho diela, ktore je sice utopene v tropickej zeleni, no nepristupne taxikom a snad pre zname dovody z Evanjelia. A tak, ked slavnost zacinala velkolepou konferenciou, ktoru som mal tu cest predniest ja, pritomnych bolo asi tak sest… no a keby sa nam neboli nahrnuli sestricky salezianky s ich drobizgom bolo by to aj skoncilo na tom poltucte. Na pohostenie nastastie prislo podstatne viac ludi a tak nase hlavybolenie, kolko dni budeme musiet dojedat nadnormativne zasoby pripravenych jedal prestalo asi tak o 21,30 miestneho casu, ked zmizli zo stolov i posledne odrobinky a vyprazdnila sa posledna flasa.

No, a potom boli Vianoce. Avsak pred Vianocami koniec prveho trimesta /Prosim pekne tu sa uci na trimestre a teda su tri pocas sk. roku/. A ten skoncil 24. decembra. Pracovalo sa dnom i nocou a tak vysvedcenia boli predsa len hotove. Asi o deviatej sa z chodnikov okolo nasej misie vynorili rodicia. Nasi ucni, alebo lepsie povedane, praktikanti – lebo tak ich tu volame - su pekne kvietky, vysvedcenia musia prebrat rodicia, alebo ich zastupcovia. Je to aj jedinecna moznost ako vidiet aspon obcas rodicov. Potom sme az do vecera zvadzali tvrdy boj s rozzurenymi dietkami. Boli velmi nespokojni s vysledkami. Este stastie, ze nemali po ruke kopije, inak mohla mat salezianska spolocnost niekolko hrdinskych salezianov, co padli na poli prace. Ked sme ich predtym upozornovali, ze je to slabe a vysledky budu zle asi si mysleli, ze rozpravame z cesty. Navyse, mnohe vysvedcenia, ktore, ako som spomenul, sa tlacili v noci, boli chybne. A tak, hulakajuca tlupa Fangov nas opustila az k veceru. Boli sme z toho tak unaveni, ze nikto z nas nemal sil ist na polnocnu a ani sluzit v nasej kaplnke. Stedra vecera nas uviedla do reality Svatej rodiny, pretoze bola este skromnejsia ako inokedy. Slavnostne obedy u nas pozostavaju tak ako vo vsedne dni s duseneho kurcata a ryze, vecere zase z dusenej ryby a ryze. K tomu dost casto banany. V pondelok, utorok a stredu to iste. Druha polovica tyzdna: vid prvu polovicu. Este stastie ze nie som preberacny. Ved kolko ludi nema ziadnu stravu. Vianocne prazdniny som stravil, obrazne povedane - vylizujuc rany z prveho trimestra a z adaptacie na nove podnebie a pomery. Druhy trimester sa skoncil tyzden pred Velkou nocou ovela pokojnejsie aj vdaka tomu, ze vacsina vysvedceni je este u nas, kedze rodicia a ci zodpovednejsi pribuzni sa nedostavili.

No, a potom bol sviatok Don Bosca. Kedze sme jediny zabavny podnik v meste, tak tych turnajov a hrier do vymyslu sveta bolo vela a s velkou ucastou. Pravda, s jednou vynimkou- sv. omsa bola asi tak uspesna ako moja svetoborna hore spominana konferencia. Koniec sviatku bol hodny hrozostrasnych Fangov. Ked sme vecer pozatvarali brany a chystali sa ist trochu sa uzobrat priviedli nam 12-13 rocneho chlapca, ktoremu trcal z hlavy noz. A, hoci bol tri centimetre v mozgovej hmote chlapec bol pri vedomi. V dome, ktory je len asi tak 200 m od nasho strediska, sa deti pobili. Starsia sestra utocnika, ktory bol starsi a podstatne vacsi ako obet vosla do domu a priniesla svojmu bratovi noz. Kedze sme v Gabone a tu skoro vzdy pocuvaju starsie sestry, tak mily bratcek mu ho poslusne vrazil do hlavy. Kedze hysteria bola vseobecna zobral som chlapca do narucia, dobre mu zovrel hlavu, aby sa netrepal a pekne sa modliac spolu s nim, zaviezli sme ho do tzv. Kanadskej nemocnice. Po asi hodinovom tulani sa po pavilonoch sme ho odovzdali pribuznym a lekarom. No a Don Bosco mu daroval zivot, pretoze nakoniec sa rozhodli noz vytiahnut a bolo to uspesne.

Onedlho potom vypukol Velky post. Kedze sme jedina rehola v meste a v dieceze tak sme sa s don Bienvenidom naspovedali. Ludia radi chodia k nam. Dal som niekolko rozhreseni aj vo fangstine. Stare zeny nevedia po francuzsky a tak sa pokusam vychadzat im v ustrety. Kazda spoved je pre mna brucha i hlavabolenim. Svedomia su strasne zanedbane, nabozenska nevedomost viac ako biedna, vyznanie hriechov pramizerne… Prichadzaju i cele skupiny. Co je prekvapujuce, vela mladych prichadza na spoved bez prveho sv. prijimania. Zrejme ich svedomie uz privelmi tlaci. Tak si viete predstavit ako je asi tazke previest takeho ‘dobrovolnika’ cez sviatost zmierenia. Kedze v Afrike je pohlavna moralka velmi volna je tu tiez velmi vela potratov. No, p. biskup si rezervoval tieto rozhresenia pre seba. Tak musim vsetky tie dievcata a zeny poslat k nemu… len keby bol pritomny! Velkym problemom je polygamia a koabitacia mladych /i starsich/ bez manzelstva, aspon tradicneho. Pritom Fangovia mali v pohanskych casoch vysoku pohlavnu moralku : dievca muselo byt pri sobasi pannou, pohlavny styk pocas manzelstva bol obmedzeny na niekolko dni v mesiaci a pod.

Medzitym sme sa zucastnili posviacky zakladneho kamena tzv. farskeho domu. Mali by tam byvat aspon piati diecezni knazi, mali by tam byt aj urady a niekolko sal pre schodze. P. biskup chce, aby knazi zili spolu, a mohli tak lahsie zachovavat vernost knazskemu stavu.

Okrem inych udalosti spomeniem navstevu vyslancov Sv. Stolice. Zdrzali sa tu cely tyzden. Problemov je tu habadej. Jednym z nich je aj vztah s nami. Sme jedina muzska rehola v dieceze. Okrem nas su tu iba salezianky a sestricky Bozskeho a Neposkvrneneho srdc. No, a maju nas plne zuby. Z casu na cas nam pripomenu Port Gentil, kde p. biskup vyhnal salezianov. No, to je iba jeden problem. Prva evanjelizacia sa skoncila, teraz by bolo treba evanjelizaciu do hlbky. No, to si ziada aj salezianov omnoho svatejsich nez som ja.

Od novembra chodime sluzit sv. omse do tzv. kaplniek, ktorych ma nasa farnost asi tak 30. Su to kaplnky v jednotlivych stvrtiach a az do dedin na vidieku. Ja sluzim vo fangstine, no kazem, pochopitelne po francuzsky. Mesto ma asi tak 40 000 obyvatelov a je to stvrte najvacsie mesto v Gabune. Hlavne ulice su asfaltovane, no, len co zostupite z nich v podstate sa ocitnete v hlbokej dzungli, s cestami ako v dzungli. Kedze sme vo vrchoch, kde to ide stale dolu alebo hore, tak si viete predstavit to rally. Don Bienvenido ma panicky starch z nich. Mne zase niekedy chybaju sily udrzat auto v smere jazdy. S udivom zistujem, co vsetko sa da nim prejst, o com bezny smrtelnik nema ani predstavu. Co sa tyka pristupu k nasmu dielu stale pozeram na tu nasu pristupovu cestu a kladiem si otazku kedy pride ta chvila, ze sa ocitneme v stave nepristupnosti. No, napriek tym cestam vsade ludia maju velky smad po Bozom slove… A co tak zacat chodit peso? Aspon v niecom budeme nasledovat Jezisa.

Okrem toho v nedelu mavam sv. omsu vo farnosti, raz po francuzsky – pre mladez a inokedy vo fangstine pre dospelych. Obcas koncelebrujeme s nasim fararom, ktory je ako som uz napisal Fang.

Ked chcete vediet v akom style kaze, tak si najdite na niektorom kanale bohosluzby protestantov cernochov. Je to taka podivana az jedna radost. Ozajstne show… tancuje sa, spievaju sa popevky, smeje sa, krici, tlieska a co ja viem este co… a tie grimasy!... Pravda, obcas ludia utrusia, ze by bolo treba viac Bozieho slova v tom vsetkom. Co, stale obdivujem je ich schopnost robit velkolepe liturgie. Vsetko je tak dokonale premakane, ze by ste otvarali oci. Myslim, ze nasi vojaci pri priprave ich parad by sa mali comu priucit. Kazdy presne vie kedy co robit, kolko krokov ma na to, kedy sa posunut ako sa uklonit a co ja viem este co. Je to velmi zlozite, pompezne a oni sa nepomylia.

Vo vsetkych tych tazkostiach, po rokoch krizy v tejto misii robime vsetko, aby to nebol dalsi krizovy rok. Kazde rano mame pre nasich praktikantov ranne slovko a modlitby. Pred Velkou nocou sme im dokonca ponukli aj moznost duchovnej obnovy. Tyzdenna , lebo aspon mesacna sv. omsa zostava nasim snom. V mladeznickom stredisku mame mnozstvo skupin. No programy ludskej a krestanskej formacie sa zatial nepodarilo nastartovat. Mame tu napr. 5 skupin tanecnikov. Su to zahadne individua, ktore utekaju pred stretnutim s nami. Navrhli sme im obnovu pred Velkou nocou. No, neprisiel nikto. Zato niektori sa radi zucastnuju poklony Sv. oltarnej, ktoru sme zacali kazdy stvrtok po sviatku Don Bosca. Na Velky piatok bola obnova pre vsetkych mladych mladeznickeho strediska, no spovedi bolo len 7. Na papieri mame aj skupiny ako ADS /Amis de Dominique Savio/, ALAVI /Amis de LAure VIcuna/, ADB /Amis de Don Bosco/. K tomu mozete pridat futbalove, volejbalove a basketbalove muzstva, nedelne oratorium pre deti a co ja viem este co. To vsetko este len caka na nasu animaciu. Mame, chvala Bohu, dobrych animatorov. Pre nich sa nam podarilo od januara zacat tydennu formaciu v spolupraci so sestrickami FMA. Kedze sme asi jedina fungujuca organizacia v meste, tak tej mladeze, aj aktivistov, mame dost. Caka nas duchovna animacia. Ja som, ako som snad uz pisal zodpovedny za Zdruzenie Panny Marie Pomocnice a Salezianskych spolupracovnikov. Po prvy krat v historii nasej 26 rocnej pritomnosti v Oyem sa pokusame organizovat pre Spolupracovnikov duchovne cvicenia. No, c osa tyka ucasti akosi stale sa nevieme presmyknut cez cislo styri. Na obnovach ich byva tak 5 – 6, no, vzdy ini. Voila nos problemes.

Tu v Gabune su velmi aktivni slobodomurari /pochopitelne francuskeho povodu/ a tu v meste aj rozekruciani. Tito posledni su skupina nieco medzi spiritizmom, scientologiou a domorodym nabozenstvom. Z kazdeho rozka troska. K vyssiemu poznaniu, ktore si narokuju dosiahnut, vsak potrebuju ludske obete /rozumejte dobre: praktizuju obete, na ktorych obetuju aj ludi/.

Pred tromi tyzdnami sme tu mali oblastneho radcu don Basanesa, ktory bol pred dvomi rokmi na Slovensku. Spominajuc mnozstvo mladych spolubratov /podla jeho vyjadrenia nezamestnanych/ ma poprosil pytat aspon niekolkych pre Afriku. Nedostatok personalu je vsade, najma vsak v Cade, Nigerii, Guinei, velky. No, a ako sami citite aj z tejto spravy, treba ist na hlbinu. Je relativne vela povolani, no i vela opusteni a treba udomacnit salezianskeho ducha v dielach uz jestvujucich. V Gabone mame zatial domorodych povolani, ktore sa daju spocitat na prstoch jednej ruky.

Ubezpecujem Vas o mojich dennych modlitbach a prosim modlitbach
V Pomocnici krestanov
J. D. Pravda, SDB
Oyem, Gabon, 5. IV. 2010

Zdroj: Saleziani.sk

Share/Save/Bookmark


feed0 Komentáre

Napíš komentár
 
 
quote
bold
italicize
underline
strike
url
image
quote
quote
smile
wink
laugh
grin
angry
sad
shocked
cool
tongue
kiss
cry
Menšie | Väčšie
 

security image
Opíš zobrazené písmená


busy
 

Náš člen Balek Robert je s nami už odo dňa: Streda, 17 September 2008.

Ukáž 50 najnovších článkov autora tohto článku.




Súvisiace články z tejto kategórie:


10 náhodne vybratých článkov z tejto kategórie:
Listy

Vyhľadávanie

Webmisie.sk

Reklama

Reklama kresťanských stránok na internete - misia i poslanie