Hlavná stránka Príbehy Krátke poučné Výroky Otcov púšte - 1

Výroky Otcov púšte - 1

E-mail Tlačiť PDF
(2 hlasovaní, Priemerná známka: 5.00 )

Pust_OtcoviaPár výrokov a modlitieb Otcov púšte pre vaše duše... Nech sa páči.

Modlitba z púšte

Pane Ježišu Kriste, tvoju vôľu poslúcha všetko tvorstvo, odpusť mi zlo, ktoré som spravil, a daj mne hriešnikovi, aby som už viac nehrešil. Pane, verím, že hoci si to nezaslúžim, ty ma môžeš očistiť od všetkých hriechov. Pane, viem, že človek súdi podľa zovňajšku, ale ty vidíš do srdca. Pošli svojho Ducha do najhlbšieho vnútra môjho bytia, aby prevzal moc nad mojou dušou a mojím telom. Bez teba nemôžem byť spasený, s tvojou pomocou sa však odvažujem túžiť po tvojej spáse. Teraz ťa teda prosím o tvoju spásu. Prosím ťa o múdrosť, aby si mi podľa svojej veľkej dobroty pomohol a ochránil ma. Všemohúci Bože, buď sprievodcom môjho srdca, aby som vo dne i v noci pamätal na tvoju prítomnosť. Amen.

O neodsudzovaní

Starec hovorieval: ”Nič nie je horšie ako posudzovanie.”

Hovorí sa, že abba Makarios bol nazývaný bohom zeme, pretože tak, ako Boh ochraňuje tento svet, aj abba Makarios prikrýval všetky nedostatky; tie, ktoré videl, ako keby ich nebol videl, a tie, ktoré počul, ako keby ich nebol počul.

Abba Pimen povedal: «Ty, čo žiješ cudne, neodsudzuj toho, kto sa previnil smilstvom, lebo prestúpiš zákon rovnako ako on. Lebo ten, ktorý povedal: ”Nezosmilníš!”, povedal aj: ”Neodsudzuj!”».

Jeden brat sa pýtal abbu Pimena: ”Ak vidím svojho brata hrešiť, je správne nič o tom nepovedať?” Starec odvetil: ”Kedykoľvek prikryjeme hriech svojho brata, Boh prikryje tie naše. Kedykoľvek budeme ľuďom hovoriť o vine svojho brata, Boh spraví to isté s našimi vinami.”

Istý brat v skíte sa previnil. Bolo zvolané zhromaždenie, na ktoré pozvali aj abbu Mojžiša, ale on odmietol prísť. Vtedy kňaz poslal jedného z mníchov za ním so slovami: ”Poď, všetci na teba čakajú!” On sa zdvihol a prišiel. Chytil prasknutý džbán, naplnil ho vodou a vzal so sebou. Všetci vyšli von, aby ho privítali, a začudovane sa ho pýtali: ”Čo to má znamenať, otče?” Starec im povedal: ”Moje hriechy vytekajú za mojím chrbtom a ja ich nevidím. A dnes prichádzam, aby som súdil chyby iného.” Keď to počuli, už nič svojmu bratovi nepovedali a odpustili mu.

Jeden brat zhrešil a kňaz mu nariadil vyjsť z chrámu. Abba Vissarion sa zdvihol, išiel von spolu s ním a vravel: ”Aj ja som hriešnik.”

Istý brat sa pýtal abbu Pimena takto: ”Moje myšlienky ma trápia, nútia ma odkladať nabok moje hriechy a zaoberať sa chybami brata.” Starec mu rozpovedal tento príbeh o abbovi Dioskorovi: Abba vo svojej kélii plakal nad sebou, kým jeho poslušník sedel v inej kélii. Keď prišiel pozrieť starca, opýtal sa ho: ”Otče, prečo plačeš?” ”Plačem nad svojimi hriechmi”, odpovedal mu starec. Vtedy jeho poslušník povedal: ”Ty nemáš žiadne hriechy, otče.” Starec odvetil: ”Veru, dieťa moje, keby mi bolo dovolené vidieť moje hriechy, ani traja či štyria ľudia by nestačili na to, aby plakali nad nimi.”

Abba Ján povedal: ”Odložili sme nabok ľahké bremeno, ktorým je obviňovanie seba, a naložili sme na seba ťažké, ktorým je sebaospravedlňovanie.”

O poslušnosti

Svätá Synklitika povedala: ”Myslím, že pre tých, čo žijú v komunite, je poslušnosť väčšou cnosťou ako zdržanlivosť, nech je akokoľvek dokonalá. Zdržanlivosť má v sebe nebezpečenstvo pýchy, avšak poslušnosť má v sebe prísľub pokory.”

Starec zvykol hovoriť: ”Ak niekto dôveruje inému a zverí sa mu v úplnej poddanosti, nemusí sa starať o Božie príkazy, ale môže celú svoju vôľu zveriť svojmu otcovi. Boh mu nebude nič vyčítať, lebo od začiatočníkov Boh nič neočakáva tak veľmi, ako práve sebazaprenie sa v poslušnosti.”

Abba Mios z Belu povedal: ”Poslušnosť odpovedá poslušnosti. Kto počúva Boha, tomu Boh vypočúva prosby.”

Hovorí sa, že abba Silvanos mal v skíte žiaka menom Marek, ktorý mimoriadne vynikal v cnosti poslušnosti. Bol prepisovačom starých rukopisov a starec ho miloval pre jeho poslušnosť. Mal jedenásť ďalších žiakov, ktorí boli zarmútení tým, že toho jedného miloval viac ako ich. Keď starci žijúci neďaleko počuli, že miluje Marka viac ako ostatných, zdalo sa im to choré. Jedného dňa ho navštívili. Abba Silvanos ich vzal so sebou a vyšiel zo svojej kélie, začal klopať na dvere jednotlivých svojich žiakov a vravel: ”Bratia, vyjdite! Mám pre vás prácu.” Nikto z nich neprišiel hneď. Potom prišiel k Markovej kélii, zaklopal a povedal: ”Marek!” Akonáhle Marek počul hlas starca, vyšiel von a starec mu dal nejakú drobnú úlohu. Abba Silvanos povedal starcom: ”Kde sú ostatní bratia?” Vošiel do Markovej kélie a našiel knihu, do ktorej písal a práve robil písmeno O. Keď začul starcov hlas, ani nedokončil čiaru na O. A starci povedali: ”Naozaj, abba, my tiež milujeme toho, ktorého ty miluješ, lebo aj Boh ho miluje.”

Abba Ammon dostal otázku: ”Čo je to úzka a náročná cesta?” (Mt 7, 14) On odvetil: ”Úzka a náročná cesta je ovládať svoje myšlienky a vzdať sa svojej vôle v prospech Boha. To je tiež zmysel vety: Pane, všetko sme opustili a nasledovali sme ťa.” (Mt 19, 27)

Abba Izaiáš povedal tým, ktorí sa pre dobrý začiatok zverili do vedenia svätých otcov: ”Je to ako s purpurovou farbou, prvé zafarbenie sa nikdy nestratí.” A tiež: ”Ako mladé výhonky sa ľahko ohýbajú sem a tam, tak je to so začiatočníkmi, ktorí žijú v podriadenosti.”

Hovorilo sa o abbovi Jánovi Trpaslíkovi, že odišiel do púšte a žil tam v skíte s istým starcom (Pambom) z Théb. Jeho abba vzal kus suchého dreva, zasadil ho a povedal mu: ”Polievaj ho každý deň fľašou vody, až kým neprinesie ovocie.” Voda bola tak ďaleko, že musel večer odchádzať a vracal sa ráno. Po troch rokoch drevo ožilo a prinieslo ovocie. Vtedy starec vzal z ovocia, priniesol ho do chrámu a hovoril bratom: ”Vezmite a jedzte ovocie poslušnosti.”

Ako sa stať mníchom

Abba Mojžiš sa pýtal abbu Silvána: ”Môže človek každý deň položiť nový základ?” Starec odpovedal: ”Ak sa bude usilovať, môže položiť nový základ v každom okamihu.”

Jeden z bratov sa opýtal otca Izidora, kňaza skítu: ”Prečo majú démoni z teba taký strach?” Starec odpovedal: ”Odkedy som sa stal mníchom, vždy som sa snažil nedovoliť hnevu vyrásť až do výšky mojich úst.”

Abba Ján povedal: ”Mníšstvo je drina. Mních sa namáha vo všetkom, čo robí. To je to, čo je mních.”

Jedného dňa povedal abba Mojžiš bratovi Zachariášovi: ”Povedz mi, čo mám robiť?” Pri tých slovách sa brat hodil na zem k starcovým nohám a povedal: ”Mňa sa pýtaš, otče?” Starec mu povedal: ”Ver mi, Zachariáš, syn môj, videl som Svätého Ducha zostupovať na teba a odvtedy som nútený pýtať sa teba.” Vtedy Zachariáš sňal z hlavy kapucňu, hodil si ju pod nohy a začal po nej dupať, vraviac: ”Človek, ktorý nenechá jednať so sebou takto, sa nemôže stať mníchom.”

V Kelliách bol starec nazývaný Apollo. Ak niekto prišiel, aby spolu urobili nejakú prácu, pustil sa do nej s radosťou a hovoril: ”Dnes idem pracovať s Kristom na spásu svojej duše, lebo to je odmena, ktorú dáva.”

Amma Teodora povedala, že učiteľovi musí byť cudzia túžba po nadvláde, ľudská sláva a pýcha. Nik ho nesmie dokázať obalamutiť lichotením alebo oslepiť darmi, ani dobyť cez žalúdok alebo ho prinútiť hnevom. Musí byť trpezlivý, mierny a tak pokorný, ako je to len možné. Musí byť spoľahlivý, nestranný, plný súcitu a milovník duší.

O spoločnom živote

Amma Synklitika povedala: ”Musíme s rozvahou spravovať svoje duše a zotrvávať v spoločenstve, nesledovať svoju vôľu a nehľadať svoj prospech. Sme ako vyhnanci, boli sme odlúčení od vecí tohto sveta a odovzdali sme sa v jednej viere jedinému Otcovi. Nepotrebujeme nič z toho, čo sme zanechali. Mali sme dobré meno a hojnosť jedla, tu máme málo jedla a málo čohokoľvek iného.”

Abba Anton povedal: ”Náš život a naša smrť sú medzi našimi blížnymi. Ak získame brata, získali sme Boha, ak pohoršíme brata, zhrešili sme proti Kristovi.”

Jeden brat sa opýtal: ”Našiel som miesto, kde môj pokoj nebude rušený bratmi. Dáš mi odporúčanie bývať tam?” Abba Pimen odvetil: ”Tvoje miesto je tam, kde ty nebudeš škodiť svojim bratom.”

Bol jeden pustovník, ktorý pásol antilopy a takto sa modlil k Bohu: ”Pane, nauč ma niečo viac.” A počul hlas: ”Choď do monastiera a rob všetko, čo ti povedia.” Išiel do monastiera a zostal tam, ale neovládal prácu bratov. Mladí mnísi ho začali učiť, ako má pracovať, a hovorili mu: ”Urob toto, ty blázon”, a ”urob tamto, ty hlupák”. Keď si to všetko vytrpel, modlil sa takto k Bohu: ”Pane, nepoznám prácu ľudí, pošli ma späť k antilopám.” A keď mu Boh dal slobodu, vrátil sa späť pásť antilopy.

Hovorilo sa o abbovi Teodorovi, že hoci bol ustanovený za diakona v skíte, odmietol vykonávať túto službu a utekal pred ňou na mnohé miesta. Vždy ho starci privádzali naspäť do skítu, hovoriac: ”Neopúšťaj svoj diakonát.” Abba Teodor im hovoril: ”Nechajte ma modliť sa k Bohu, aby mi naisto povedal, či mám konať túto službu pri liturgii.” Potom sa modlil k Bohu takto: ”Ak je to tvoja vôľa, zotrvám na tom mieste, ale uisti ma v tom.” Vtedy sa mu zjavil ohnivý stĺp siahajúci od zeme po nebo a hlas mu povedal: ”Ak sa môžeš stať ako tento stĺp, choď a buď diakonom.” Keď to počul, rozhodol sa nikdy neprijať túto službu. Keď prišiel do chrámu, bratia sa pred ním sklonili a vraveli: ”Ak nechceš byť diakonom, aspoň drž čašu.” Ale on odmietol a vravel: ”Ak ma nenecháte osamote, opustím toto miesto.” Tak ho nechali na pokoji.

Začiatočník, ktorý chodí z jedného monastiera do druhého, je ako divé zviera, ktoré skáče z jednej cesty na druhú v strachu pred obojkom.

Abba Ján povedal, že svätí sú ako skupina stromov, ktoré prinášajú rôzne ovocie, ale sú napájané z toho istého zdroja. Spôsoby jedného svätca sa líšia od spôsobov iného, ale je to ten istý Duch, ktorý účinkuje v každom z nich.

Keď anjel odovzdával svätému Pachomiovi pravidlá mníšskeho života, stanovil, že v priebehu dňa majú vykonať dvanásť modlitieb, v čase zapaľovania lampád dvanásť, počas nočných bdení dvanásť a o deviatej hodine tri. Pachomios určil, že pri spoločnom jedle pred každou modlitbou sa zaspieva žalm. Anjelovi to zdôvodňoval tým, že majú príliš málo modlitby.

O živote v kélii

Jeden brat v skíte si išiel pýtať poučenie od abbu Mojžiša a starec mu povedal: ”Choď a zotrvaj vo svojej kélii. Tvoja kélia ťa všetko naučí.”

Abba Ján dal túto radu: ”Byť vo väzení znamená sedieť v kélii a stále pamätať na Boha. To je zmysel slov: Bol som vo väzení a Boh ma navštívil.” ( porov. Mt 25, 36)

Jeden brat sa opýtal abbu Pimena: ”Ako sa mám správať vo svojej kélii, na mieste, kde žijem?” On odvetil: ”Správaj sa, ako keby si bol cudzinec, a kdekoľvek budeš, neočakávaj, že tvoje slová budú mať nejaký vplyv. Tak budeš v pokoji.”

Toto miesto bolo nazvané Kellia, pre množstvo kélií rozložených v tejto pustatine. Tí, čo už začali svoje cvičenie v Nitrii a chcú žiť viac utiahnutý život, zbavení vonkajších vecí, prichádzajú odtiaľ sem. Tu je totiž úplná púšť a kélie sú oddelené od seba tak veľkou vzdialenosťou, že nik nedovidí na svojho suseda ani nemôže počuť žiaden hlas. Žijú osamote vo svojich kéliách, je tam úžasné ticho a veľký pokoj. Len v sobotu a nedeľu sa stretávajú v chráme a vidia sa tvárou v tvár ako ľudia, ktorí sa vrátili do neba.

Abba Hilarion prišiel z Palestíny do hôr, aby videl abbu Antona. Abba Anton mu povedal: ”Vitaj, fakľa zobúdzajúca deň.” Abba Hilarion povedal: ”Pokoj s tebou, maják dávajúci svetlo celému svetu.”

Zdroj: grkat.nfo.sk

Share/Save/Bookmark


Tags: Výroky  otcov  púšte  príbehy  modlitby  úvahy  
feed0 Komentáre

Napíš komentár
 
 
quote
bold
italicize
underline
strike
url
image
quote
quote
smile
wink
laugh
grin
angry
sad
shocked
cool
tongue
kiss
cry
Menšie | Väčšie
 

security image
Opíš zobrazené písmená


busy
 

Náš člen Balek Robert je s nami už odo dňa: Streda, 17 September 2008.

Ukáž 50 najnovších článkov autora tohto článku.




Súvisiace články z tejto kategórie:


10 náhodne vybratých článkov z tejto kategórie:
Príbehy

Vyhľadávanie

Webmisie.sk

Reklama

Reklama kresťanských stránok na internete - misia i poslanie