Jeden dedinčan so svojim synčekom šiel do blízkej dediny na výročný trh. Cesta viedla cez zvetraný a rozkývaný kamenný mostík ponad rozvodnenú rieku. Dieťa sa naľakalo. „Otec, myslíš, že to most vydrží?"
„Budem ťa, synku, držať za ruku," odpovedal otec.
Dieťa vložilo svoju rúčku do ruky otcovej a opatrne prešlo mostom po boku svojho otca až prišli tam, kam chceli.
Podvečer sa vracali. Cestou sa malý spýtal: „A čo rieka, ocko? Ako prejdeme tým rozheganým mostom? Bojím sa."
Silný muž vzal malého chlapčeka do náručia a povedal mu: „Ostaň tu v mojom náručí a budeš v bezpečí." Kým dedinčan kráčal so svojím vzácnym nákladom, jeho synček hlboko zaspal.
Ráno sa zobudil a našiel sa zdravý v bezpečí svojej postieľky. Slnečné lúče sa predierali oknom. Ani nevedel, že ho niekto preniesol z druhého brehu cez most ponad dravú rieku. To je smrť.
Zamyslite sa...
Pristáť na brehu a zistiť,
že ste v Raji.
Chytiť sa ruky a objaviť,
že je to ruka Božia.
Nadýchať sa nového vzduchu a objaviť,
že je to vzduch neba.
Cítiť sa silnejší a objaviť,
že je to nesmrteľnosť.
Prejsť z rozbesnenej víchrice
do neznámeho pokoja.
Prebudiť sa a zistiť,
že ste prišli Domov.
Keď si sa dnes ráno zobudil< << Predchádzajúci článok | Ďalší článok >> >Púšť plače |
---|
Patricia
18. October 2010 213.151.217.129 Hodnotenie: +2 |
Krasne poznanie, a prislo mi pod nos vo chvili, ked som to nahle potrebovala. Nahlás nadávky
Zníž
Zvýš hodnotenie
|