Hlavná stránka Úvahy Obľúbené citáty O blahoslavenstvách (sv. Lev Veľký)

O blahoslavenstvách (sv. Lev Veľký)

E-mail Tlačiť PDF
(0 hlasovaní, Priemerná známka: 0 )

Sv._LevSv. Lev Veľký sa ohnivo rozkázal o blahoslavenstvách. Pár jeho slov vám prinášame aj my...

Svoj zákon vložím do ich vnútra

Milovaní, keď náš Pán, Ježiš Kristus, hlásal evanjelium o kráľovstve a po celej Galilei uzdravoval rôzne neduhy, rozšírila sa povesť o jeho zázračnej moci po celej Sýrii a z celej Judey sa zbiehali veľké zástupy k nebeskému lekárovi. Keďže ľudská viera je pre nevedomosť ťarbavá uveriť, čo nevidí, a dúfať, čo nepozná, bolo potrebné telesnými dobrodeniami a viditeľnými zázrakmi povzbudiť tých, ktorých mala upevniť božská náuka, aby nepochybovali, že je spásna náuka toho, ktorý im dal zakúsiť svoju dobrotivú moc.

Aby teda Pán prešiel od vonkajších prostriedkov na vnútorné lieky a po uzdravení tela liečil dušu, oddelil sa od zástupu, ktorý ho obliehal, a vystúpil do ústrania na neďaleký vrch. Zavolal si apoštolov a vovádzal ich z výšky tajomnej katedry do vznešenej náuky. Už samou povahou miesta a počínaním naznačil, že to on poctil Mojžiša svojím rozhovorom: tam síce s hrozivou spravodlivosťou, tu však so svätou láskavosťou, aby sa splnilo, čo bolo sľúbené, ako hovorí prorok Jeremiáš: „Hla, prichádzajú dni, hovorí Pán, keď uzavriem s domom Izraela a s domom Júdu novú zmluvu. Po tých dňoch, hovorí Pán: Svoj zákon vložím do ich vnútra a vpíšem ho do ich srdca.“

Teda ten, ktorý hovoril Mojžišovi, hovoril aj apoštolom a ruka rýchlopisca Slova ukladala do sŕdc učeníkov zásady novej zmluvy. No nebola ako kedysi zahalená hustými mrakmi, ani hrozivý hukot a blýskanie neodstrašovali ľud od prístupu k vrchu, ale pokojne sa prihováral okolostojacim, aby jemnosť milosti odstránila tvrdosť zákona a duch adoptívneho synovstva odstránil hrôzu otroctva.

Aké je teda Kristovo učenie, svedčia jeho sväté výroky, aby tí, čo sa túžia dostať do večnej blaženosti, poznali stupne najšťastnejšieho výstupu. Hovorí: „Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo.“ Bolo by asi neisté, o akých chudobných hovorí Pravda, keby povedala: „Blahoslavení chudobní“ a nepridala by, akých chudobných tu treba rozumieť. Mohlo by sa zdať, že na zaslúženie nebeského kráľovstva stačí iba ten nedostatok, ktorý v ťažkej a tvrdej nevyhnutnosti mnohí znášajú. Ale keď hovorí: „Blahoslavení chudobní v duchu,“ ukazuje, že nebeské kráľovstvo dostanú tí, ktorých odporúča väčšmi poníženosť ducha ako nedostatok majetku.

Blahoslavenstvo Kristovho kráľovstva

Po ohlásení prešťastnej chudoby Pán pokračuje: „Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení.“ Plač, milovaní, za ktorý sa tu sľubuje večná potecha, nemá nič spoločné so smútkom tohto sveta. Ani nikoho neurobia blahoslaveným tie žiale, ktoré v nárekoch vylieva celé ľudské pokolenie. Sväté stony majú iný dôvod, blahoslavené slzy inú príčinu. Nábožný smútok žiali buď nad cudzím hriechom, alebo nad vlastným. Neľútostí nad tým, čo robí Božia spravodlivosť, ale oplakáva to, čo pácha ľudská zloba. Tu treba väčšmi plakať nad tým, kto robí zlo, ako nad tým, kto ho znáša, lebo nespravodlivého jeho zloba ponára do trestu, spravodlivého však trpezlivosť vedie do slávy.

Potom Pán hovorí: „Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme.“ Tichým a miernym, poníženým a skromným a tým, čo sú pripravení znášať akékoľvek krivdy, sľubuje dedičstvo zeme. A toto dedičstvo neslobodno zľahčovať a podceňovať, akoby nemalo nič spoločné s nebeským príbytkom, lebo to treba rozumieť tak, že iní do nebeského kráľovstva nevojdú. Teda zem prisľúbená tichým, ktorú dostanú do dedičstva mierni, je telo svätých. Ono si poníženosťou zaslúži, že sa v šťastnom zmŕtvychvstaní premení a oblečie si slávu nesmrteľnosti. Už sa v ničom nebude protiviť duchu a bude s ním v dokonalej jednote a súlade. Potom bude vonkajší človek pokojným a čistým vlastníctvom vnútorného človeka.

Tichí ju budú vlastniť v trvalom pokoji a nikdy sa im nič neuberie z ich práva, „keď si toto porušiteľné oblečie neporušiteľnosť a toto smrteľné si oblečie nesmrteľnosť“, aby sa skúška premenila na odmenu a bremeno na česť.

Kresťanská múdrosť

Po tomto Pán dodáva: „Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení.“ Tento hlad nie je nič telesné, tento smäd nedychtí po ničom pozemskom. On si žiada nasýtiť sa dobrom spravodlivosti a zasvätený do všetkých skrytých tajov praje si naplniť sa samým Pánom.

Šťastná myseľ, ktorá túži po pokrme spravodlivosti a prahne po takom istom nápoji. No určite by po ňom nedychtila, keby nebola nič okúsila z jeho dobroty. Keď však počula, ako jej hovorí prorocký duch: „Skúste a presvedčte sa, aký dobrý je Pán,“ dostala čosi z nebeskej slasti a zahorela takou túžbou po najčistejšej rozkoši, že pohrdla všetkým časným, úplne ju zachvátila žiadosť jesť a piť spravodlivosť a pochopila pravdu toho prvého prikázania, ktoré hovorí: „Milovať budeš Pána, Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej mysle a z celej svojej sily.“ Veď milovať Boha nie je nič iné, ako mať rád spravodlivosť.

A potom ako sa s láskou k Bohu spája starosť o blížneho, tak sa aj k tejto túžbe po spravodlivosti pripája čnosť milosrdenstva. Preto hovorí: „Blahoslavení milosrdní, lebo sa nad nimi zmiluje Boh.“

Poznaj, kresťan, vážnosť svojej múdrosti a uvedom si, akým umným spôsobom a na akú odmenu si povolaný! Milosrdenstvo chce, aby si bol milosrdný, spravodlivosť, aby si bol spravodlivý, aby sa vo svojom stvorení zjavil Stvoriteľ a v zrkadle ľudského srdca zažiaril Boží obraz nakreslený ťahmi nasledovania. Viera tých, čo to robia, je bezpečná. Tvoje túžby sa splnia a to, čo máš rád, budeš mať bez konca.

A pretože vďaka almužne je ti všetko čisté, dosiahneš aj to blahoslavenstvo, ktoré ďalej sľubuje Pán: „Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.“ Je veľmi šťastný, milovaní, pre koho sa pripravuje taká odmena. Čo iné však je mať čisté srdce, ako usilovať sa o čnosti, o ktorých sme už hovorili? A aká veľká je blaženosť vidieť Boha! Čia myseľ to dokáže pochopiť, čí jazyk vysloviť? A predsa to možno dosiahnuť tým, že sa premení ľudská prirodzenosť, aby mohla „už nie nejasne akoby v zrkadle, ale z tváre do tváre“ vidieť Božstvo, ktoré nik z ľudí nemohol vidieť také, aké je — a cez nevýslovnú radosť večného nazerania dostať to, „čo ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo“.

Trvalý pokoj požívajú tí, čo milujú tvoj zákon

V blahoslavenstve sa právom sľubuje, že uvidia Boha tí, čo majú čisté srdce. Veď špinavý zrak nebude môcť vnímať jas pravého svetla. A čo bude pre čisté duše radosťou, to bude pre poškvrnené trestom. Treba sa teda vyhnúť mrákotám pozemských márností a z vnútorného zraku zotrieť všetku nečistotu neprávosti, aby sa jasný zrak mohol kochať v takom videní Boha. Aby sme si to zaslúžili, chápeme, že je potrebné to, čo nasleduje: „Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi.“ Toto blahoslavenstvo sa, milovaní, nevzťahuje na akúkoľvek zhodu ani na akúkoľvek svornosť, ale iba na tú, o ktorej hovorí Apoštol: „Žite v pokoji s Bohom“ a o ktorej hovorí Prorok: „Trvalý pokoj požívajú tí, čo milujú tvoj zákon; a nemajú sa na čom potknúť.“

Tento pokoj si nepravdivo prisvojujú aj tie najtesnejšie priateľské zväzky a na nerozoznanie podobné duše, ak sa nezhodujú s Božou vôľou. S týmto vznešeným pokojom nemajú nič spoločné spoločenstvá v nezriadených žiadostiach, zločinné zmluvy a hriešne dohody. Láska k svetu sa nezhoduje s láskou k Bohu. A ten, kto sa neoddelí od telesného pokolenia, nedostane sa do spoločenstva Božích detí. Tí však, čo sa vždy v zhode s Bohom „usilujú zachovať jednotu ducha vo zväzku pokoja“, nikdy sa nedostanú do rozporu s večným zákonom a s vierou sa modlia: „Buď tvoja vôľa, ako v nebi, tak i na zemi.“

Oni šíria pokoj, oni sú správne jednomyseľní a sväto svorní, oni sa volajú večným menom: „Božie deti a Kristovi spoludedičia.“ Lebo láska k Bohu a láska k blížnemu si zasluhuje to, aby už nezakusovala nijaké protivenstva a nebála sa nijakých úkladov, ale po skončení boja so všetkými pokušeniami spočinula v nerušenom Božom pokoji skrze nášho Pána, ktorý s Otcom i Duchom Svätým žije a kraľuje na veky vekov. Amen.


Z reči svätého pápeža Leva Veľkého O blahoslavenstvách
(Sermo 95, 1-2: PL 54, 461-462)

Share/Save/Bookmark


Tags: blahoslavenstvá  sv.  Lev  Veľký  tichí  plačúci  
feed0 Komentáre

Napíš komentár
 
 
quote
bold
italicize
underline
strike
url
image
quote
quote
smile
wink
laugh
grin
angry
sad
shocked
cool
tongue
kiss
cry
Menšie | Väčšie
 

security image
Opíš zobrazené písmená


busy
 

Náš člen Balek Robert je s nami už odo dňa: Streda, 17 September 2008.

Ukáž 50 najnovších článkov autora tohto článku.




Súvisiace články z tejto kategórie:


10 náhodne vybratých článkov z tejto kategórie:
Úvahy

Vyhľadávanie

Webmisie.sk

Reklama

Reklama kresťanských stránok na internete - misia i poslanie