V pralese Kakamega

E-mail Tlačiť PDF
(0 hlasovaní, Priemerná známka: 0 )

Peti-1Hello muzungus... How are you ? :)
Tak minuly vikend sme boli v tropickom pralese Kakamega. Povodne sme mali vidiet aj vychod slnka. Ale nas veduci kempu nejako nezvladol oznamit sprievodcovi, ze pojdeme, alebo nam, ze nepojdeme :) Nastastie slnko vyslo aj bez nasej pritomnosti.

Ale vdaka tymto nedorozueniam nam sprievodca ukazal ovela viac, ako by sme normalne videli. Inak celkovo boli zamestnanci narodneho parku Kakamega velmi mili a ustretovi. Ukazali nam zopar velmi starych stromov, ktore dodnes sluzia pre ritualy roznych kmenov. Pri jednom sa robili napr. obriezky ... tak som bol docela rad, ze sme hned pokracovali dalej :)

Hoci sme boli len kusok od hlavnej cesty, miestami som sa naozaj citil ako hlboko v dzungli. Ukazali nam este strom na telefonovanie, ktory bol cely duty. Ked sa dvaja hladali v lese jeden zacal na neho buchat, co sa celkom slusne ozyvalo a podla toho ho druhy lahko nasiel.

Tento les nema velke zvierata, ale ziju v nom napr. desiatky druhov vtakov, netopierov, opic a motilov. Niektore z nich sme aj videli, zvysok odplasili miestny studenti co tam boli akurat na vylete :(

Ako sme sa prechadzali lesom, bazinami a inym zaujimavym terenom, zrazu sme vysli pri osadach, kde stale ziju ludia, krasnym a jednoduchym sposobom, niektory aj v slamenych domcekoch. Musi byt krasne zit v narodnom parku :)

Inak aj cesta tam a naspat bola docela zaujimava. Mozno si pamatate ako isty nemenovany vyrobca automobilov v reklame sluboval, ze "nic nie je nomozne ...". Tak presne od neho tu jazdia spominane minibusy zvane "matatu". Velkost tohoto auticka sa zda byt tak maximalne pre 6 az 8 ludi. No ked som nastupoval prekvapilo ma 12 sedaciek. No co myslite aka je maximalna kapacita vozidla ? ... spravne 20 ludi :) (plus traja na statie ak nie su zavrete dvere) Myslim, ze ani vyrobca netusi, ake odolne auta vyraba. By som to aj odfotil, ale nevedel som sa rokou dostat ani do batohu co som mal hned pod nohami :)

No cestou stretnete aj vela zaujimavych a zhovorcivych ludi. Cestujete sice dost na tesno, ale stale sa da s nimi viac zblyzit :) Ludia nemaju problem vam dat telefonne cislo, ze keby ste isly nahodou okolo. Jeden pan mi napr. dal adresu do prace a podrobne vysvetlil cestu az k nemu domov.

Cestou z parku som napr. spoznal dvoch miestnych ucitelov, jedneho z univerzity z Nairoby, a druha ucitelka uci deti na prvom stupni vo vedlajsej dedine. To sa mi zrejme stalo osudnym. Vo stvrtok som mal prvu hodinu
matematiky v miestnej skole. Deti boli hrozne zlate a to som cukriky zabudol doma :( Nechcel som ich velmi trapit, tak sme skusili len scitavat a odcitavat velke cisla. No to im islo vyborne, takze o tyzden mozme smelo zacat integraly ;)

Taktiez som mal cely tyzden vyucbu zamestnancov nemocnice ako pracovat na pocitaci. Niektori su skusenejsi, niektori menej. No vsetci sa snazia :) Myslim, ze ludia si aj uvedomuju potencial a moznosti ako sa da pocitac vyuzit, ale nemali vela prilezitosti kde by sa mohli naucit ako to spravia sami. A ani elektrina v dome tu nie je samozrejmostou. Mozno sa tu veci nehybu dopredu, tak rychlo ako inde vo svete, ale nemam pocit, ze by sa ludia stazovali na zle podmienky. Vedia prijat to co maju aj ked toho niekedy nie je vela a snazia sa to pouzit ako vedia. Myslim, ze aj vdaka tomu sa vedia viac tesit zo zivota.

Inak uz som si zacal zvykat, ze omsa moze trvat aj 4 hodiny, alebo ze niekedy nerozumiem ani ake je evajelium :) No ked vidite ako sa ludia zapajaju tancom a spevom, ubieha to hned rychlejsie. Velmi dolezitym momentom je znak pokoja. Vtedy vidim rozosmiatych ludi, co chodia vsade naokolo a snazia sa podat ruku a odovzdat usmev cim viacerim. Je to naozaj zazitok :)

Vcera sme sa vratili z ostrovu Rusinga, kde je misia z ciech, ktore tam postavila sirotinec. Boli sme tam navstivit dve sikovne doktorky, ktore som po futbale hned zamestnal s mojou nohou. Ze vraj sme na rovniku a preto sa tu otlaky robia rychlejsie ;) Boli sme tu na uzasnom vylete lodkou. Ked som nastupil, nafasoval som padlo a robil som 1/4 motora :) Bola to sranda a aj napriek mojim castym vypadkom sme sa doplazili k dvom malym ostrovcekom. Tie sme si oboplavali a pofotili.

Priroda bola uzasna, ale co ma este viac chytilo za srdce boli deti, zo sirotinca. Stacilo sa spytat iba "Kto chce ?" a uz vsetky vedeli, ze chcu ani nevedeli co a mali ruku hore :) Boli sme sa s nimi trochu prejst, ale pocas cesty sme sa stihli porozpravat o tolkych veciac ... Velmi vela mi povedali o krajine, prirode, dokonca aj o politike :) No aj velmi vela veci ich zaujimalo, vsetko od krvneho obehu az po start rakety :P Boli naozaj otvoreni, hravi a vdacni. A aj napriek nelahkemu osudu naozaj veseli. Velmi rad by som sa medzi nich este vratil, aspon na chvilu ...

No tak to by aj stacilo. Kto bude citat take dlhe listy ... :)

Verim, ze sa vsetci mate dobre a tiez si o tom rad nieco precitam. Velmi pekne dakujem, za vase odpovede. Nebojte sa, citam ich a popri praci, vyletoch a domacich pracach sa snazim postupne poodpisovat ;)

Majte sa vsetci pekne, nech vas Pan pozehnava...
+

S : updatovanu obrazkovu prilohu najdete na : picasaweb.google.com

Share/Save/Bookmark


Tags: prales  Kakamega  Peter  Péti  Afrika  dobrovoľník  misijný  misie  
feed0 Komentáre

Napíš komentár
 
 
quote
bold
italicize
underline
strike
url
image
quote
quote
smile
wink
laugh
grin
angry
sad
shocked
cool
tongue
kiss
cry
Menšie | Väčšie
 

security image
Opíš zobrazené písmená


busy
 
Autor tohto článku: Peter Péti už nemá viac článkov okrem tohoto jediného.

Ukáž 50 najnovších článkov autora tohto článku.




Súvisiace články z tejto kategórie:


10 náhodne vybratých článkov z tejto kategórie:
Listy

Vyhľadávanie

Webmisie.sk

Reklama

Reklama kresťanských stránok na internete - misia i poslanie