Hlavná stránka Katechézy Morálka Kresťanstvo a okultizmus 2 - Sekularizácia

Kresťanstvo a okultizmus 2 - Sekularizácia

E-mail Tlačiť PDF
(2 hlasovaní, Priemerná známka: 3.00 )

postsecularZákladňou črtou človeka je jeho vzťah k duchovnu. Staroveký a stredoveký človek sa nad týmto nezamýšľal, lebo jeho život sa odohrával jedine v spojení s náboženstvom, ktoré určovalo jeho správanie, zvyky, vzťahy, morálku a pod. Nechápal ho ako obmedzujúcu filozofiu, ale ako vieru, ktorá ho chráni a otvára mu nové možnosti, pripravené preň na onom svete. Takýto, možno mierne povznesený, pohľad dôvery by mal byť vždy charakteristickým pre veriaceho každej doby. Napriek tomu v histórii sledujeme odklonenia od oficiálnej viery k neviere a ateizmu (už i v starovekom Grécku), ktoré pomaly začalo zachvacovať spoločnosť z dôb renesancie a humanizmu.

1.2 Sekularizácia, sekularizmus* a hľadanie novej duchovnosti

Za sekularizáciu môžu aj chyby ľudského prvku Cirkvi, ktorý v istých dobách nepochopil úplne svoje poslanie a darovanú moc. V spojení s ľudskou hrdosťou sa na druhej strane vytvorilo hnutie snažiace sa ísť inou cestou. Toto hnutie nebolo hneď svetské, ale rozvíjalo sa ako „vnútrocirkevné“ hnutie - reformácia, ktorej cieľom bolo oživiť sčasti formalizovanú vieru presunutím jej centra a riadenia z hierarchie na obyčajného veriaceho (hoci neskôr sa istá hierarchia vyvinula aj tu). Reformácia dala impulz sekularizácii v zmysle jej laicizácie a desakramentalizácie tým, že odstránila väčšinu sviatostí, centrálny Učiteľský úrad a sústredila sa na Biblii, pričom pripustila individuálny prístup, ktorý nie je chránený od omylov. Niektoré hnutia protestantizmu sa zmenili na politickú silu, ktorá menila tvár Európy i pohľad na človeka.

Najmä vďaka protestantizmu vidíme silný odklon v teológii 19. st., kde sa pochybnosti a kritika Cirkvi netýkali len jej vonkajších čŕt, ale siahali aj na samotný základ viery – Krista. Tento proces by sa pravdepodobne rozvinul aj bez protestantského hnutia, no to mu výrazne pomohlo. Samotný základ však treba hľadať inde. Je ním filozofia racionalizmu (zakladateľ A. Comte), ktorá stráca zmysel pre veci presahujúce ľudské poznanie. Isté je len to, čo sa dá vidieť, zakúsiť, overiť. Viera sa úplne vymyká týmto požiadavkám, preto je zavrhovaná. Vrcholným zákonom je ľudský rozum.
JosephII

Pozitivizmus sa podarilo vteliť do širokých občianskych a vládnucich radov prostredníctvom osvietenstva. Týka sa to aj absolutistického osvietenstva (napr. Jozefa II.), ktoré síce propagovalo Cirkev a vieru ako svoj oficiálny svetonázor, no neprijímalo ju v zmysle Božieho sprostredkovateľa, ale doslovne štátnej inštitúcie, ktorej služobníci – kňazi, boli zamestnancami administrácie, postupne stále viac závislými od rozpočtu. Sekularizácia prejavená týmto spôsobom sa prejavila prevrátením podriadenosti duchovnej a svetskej moci, o ktoré sa snažili už panovníci vrcholného stredoveku v boji o investitúru. Osvietenský cisári a králi slobodne vymenovávali biskupov, vyvárali nové diecézy (viď Mária Terézia a diecézy Spiš, Rožňava) s následným súhlasom pápeža, rušili, podľa nich, nepotrebné rehole a pod.

Takýto vzťah spoločnosti a štátu k Cirkvi sa osobitne rozvíjal od konca 19. do polovice 20. st., spojený so silným vplyvom slobodomurárstva, liberalizmu a nacionalizmu vo Francúzsku, Nemecku i Talianku. Nové štáty, ktoré vznikli po rozpade Habsburskej monarchie, chápali proces sekularizácie a oslobodenia sa od katolicizmu a Cirkvi ako dôležitú súčasť formovania a upevnenia štátnosti a nezávislosti. Vrcholom sekularizácie bolo však takmer likvidačné popieranie religiozity človeka v totalitných režimoch fašizmu a komunizmu. Masaryk

V súčasnosti proces sekularizácie miernym spôsobom pokračuje v mnohých štátoch praktickým oddelením Cirkvi od štátu, resp. jej vyprofilovaním ako jednej z mnohých spoločenských organizácií pracujúcich s občanmi a pomáhajúci v rôznych sektoroch, najmä školstva a zdravotnej starostlivosti.

Je zaujímavý kontrast rozvitia sekularizácie v pomere so štátnym tlakom na Cirkev. Kým na jednej strane štát propaguje cirkev ako jedinú možnú a podporovanú cestu, vytvárajú sa prúdy, ktoré sa pri najbližšej slobodnej príležitosti pohnú opačným smerom a sekularizáciu urýchlia. To možno pozorovať napr. na spoločnosti socialistického Španielska, ktoré sa týmto smerom vybralo po dlhoročnom vládnutí katolíckych panovníkov a na konci generála Franca. Alebo cezaropapizmus v Rusku – prisilné spojenie cárskej a cirkevnej moci tiež výrazne napomohli prijímaniu ideí komunizmu. I súčasné snahy Ruskej pravoslávnej cirkvi o zavedenie výuky pravoslávia (predovšetkým) do škôl, s cieľom vytvoriť jediné pravoslávne Rusko, sa naopak stretáva s odporom a odmietaním takéhoto náboženstva.
cearopapism

Na druhej strane vidíme, že totalitné režimy, snažiace sa potlačiť náboženstvo, sa skončili a náboženstvo zažíva nový rozkvet, ktorý pod vplyvom jedného agresora – viditeľného nepriateľa, bol ochránený pred neviditeľným a zhubnejším – konzumizmom a liberalizmom, ktorý rozhlodával západné spoločenstvo. No so slobodou a demokraciou sa sekularizácia za pomoci týchto negatívnych javov rozvíja osobitným spôsobom ďalej. Demokracia je totiž charakterná svojím rovnostným prístupom ku všetkým spoločenským a religióznym skupinám, ako aj relativizmom. Práve ten dehonestuje hodnoty, ktoré sa snaží Cirkev prinášať a zastávať.
V takomto spoločenstve sa sekularizácia uskutočňuje uprostred veriacich osobitným spôsobom vlažnosti a nepravidelnosti v praxi náboženského života. Veriaci v prvom rade strácajú zmysel Cirkvi, náboženskej praxe a sviatostného života, argumentujúc, že na vieru im stačí ich srdce a tichá komôrka v byte. Pritom niektorí prichádzajú na veľké cirkevné sviatky do chrámov, nosia náboženské symboly a pod., no často iba ako amulety, alebo relikty rodinnej tradície. Výsledkom je celkový odpad nasledujúcich generácií od viery a duchovná prázdnota.
Znova pripomíname, že človek je bytosť telesno-duchovná, a raz príde u každého moment túžby byť naplnený niečím duchovným. Najlepším je svetlo Kristovho Evanjelia. Len nie každý ho spozná, alebo pocíti v tej kráse, aká mu patrí, a obracia sa k iným, často lákavým kultom.
Už samotná snaha jednotlivých totalitných režimov odstrániť náboženstvo a vieru, viedla k presmerovaniu tohto základného nasmerovania ľudstva z uctievania transcenden­­tného a večného Boha, k deifikácii človeka a vytvoreniu svetského náboženstva. Tak možno na príklade komunistického režimu v bývalom Československu vidieť kópie sviatostného života katolíkov: obrad krstu sa nahrádzal prijatím dieťaťa na matrike za občana republiky. Prvé sv. prijímanie bolo zamenené pionierskymi sľubmi a birmovka prijatím za zväzáka. Namiesto svätých sa uctievali sochy, obrazy a pamätníky Stalina, Lenina a pod. Takýmto spôsobom možno nájsť celý rad podobností, čo jasne dokazuje potrebu človeka v niečo veriť. Problémom je len to, že tu verí v nebo na zemi, ktoré je ohraničené smrťou človeka, a tak neprináša definitívne šťastie.
Kvôli tejto ohraničenosti človek s novou slobodou hľadá nové možnosti. Ponuky starých kresťanských tradícií sa mnohým nepáčili možno aj pre určitú sterilitu a neadekvátnosť prístupu k novým spoločenským podmienkam. Okrem toho duch demokracie ponúka myšlienky slobody a rovnosti, ktoré hľadajúci uplatňuje aj na svet náboženstva. Staré náboženstvá sa však riadia hierarchiou, ako hodnôt, tak i správy. Preto si, najmä mladí ľudia, vyberajú duchovné prúdy navonok prejavujúce sa slobodou a úctou ku všetkému a všetkým. Týka sa to prevažne duchovných prúdov Ázie odvodených od budhizmu, hinduizmu, či filozofie konfucianizmu, ktoré akoby dávali adekvátne odpovede na naliehavé otázky moderného človeka (čo dávno robí kresťanstvo, len niektoré príklady zranených duchovných môžu spôsobiť opačný efekt).
Osobitné miesto tu má budhizmus, so svojou koncepciou rovnosti všetkých stvorení, pokoja, ekvivalentnosti náboženských ciest k večnému cieľu a hlavne myšlienkou reinkarnácie (prítomnou aj v hinduizme). Tá je pre západného človeka príťažlivá iným spôsobom, než pre východného. V pôvodnom chápaní je reinkarnácia nutný proces očisťovania pred dosiahnutím nirvány. Rovnakým spôsobom je interpretovaná v new age i teozofii. No obyčajné dieťa konzumizmu ju neraz chápe ako opakovateľnú možnosť užívať si život a svet, bez strachu pred zodpovednosťou za svoj život pred osobným súdom.
Aj David Hunt vo svojej knihe „The New Spirituality“ poukazuje na duchovný vývoj v západnom svete, ktorý sa viac a viac dostáva pod vplyv východného mysticizmu, mágie a šamanizmu a jeho zbavovania sa osobnej zodpovednosti za svoje konanie.
Motívy priťahovania ľudí k týmto, Európe cudzím, kultom bývajú rôzne. Tak možno napr. u sekty Harre Krišna sledovať pravdepodobne istú rozčarovanosť mladého pokolenia z prehnaného konzumizmu, materializmu a bohatstva, ktoré ich nútia hľadať jednoduchý život v úcte k prírode (prejavujúcej sa v praktickom vegetariánstve a vegánstve). Rozvoj vedy a fantastické romány i filmy zasa nezrelého človeka vháňajú do scientológie a rôznych ufologických kultov. Na druhej strane badáme snahu vrátiť sa k „starej viere“ – pôvodným kultom nepokresťančených národov. Tu sa okrem viery pripája aj zvedavosť a túžba po moci, ktorú ponúka praktická mágia týchto novopohanských kultov. A tak, ak človek nie je pevný vo viere a otvára sa tomuto pôsobeniu, pomaly ale isto sa zamotáva do „pavučín“ z ktorých dostať sa je častokrát veľmi ťažké.

*Mons. Dominik Kaľata SJ v článku Sekularizácia a kresťanský postoj k svetu publikovanom na www.jezuiti.sk rozlišuje pojem sekularizácie, ktorá má aj určitý pozitívny nádych odbremeňovania spoločnosti od nezdravých a autoritatívnych religióznych praktík, od sekularizmu, ktorý je chápaný ako uzavretý filozofický postoj, striktne oddeľujúci náboženské hodnoty od svetských. My budeme v práci používať slovo sekularizácia na označenie procesu posilňovania sekularizmu v spoločenských vzťahoch k Cirkvi a náboženstvu, hoci význam slova sa mierne odlišuje a nenesie v sebe negatívnu známku.

Share/Save/Bookmark


feed0 Komentáre

Napíš komentár
 
 
quote
bold
italicize
underline
strike
url
image
quote
quote
smile
wink
laugh
grin
angry
sad
shocked
cool
tongue
kiss
cry
Menšie | Väčšie
 

security image
Opíš zobrazené písmená


busy
 
Autor tohto článku: P. Lukáš Mizerák už nemá viac článkov okrem tohoto jediného.

Ukáž 50 najnovších článkov autora tohto článku.




Súvisiace články z tejto kategórie:


10 náhodne vybratých článkov z tejto kategórie:
Katechézy

Vyhľadávanie

Webmisie.sk

Reklama

Reklama kresťanských stránok na internete - misia i poslanie