Hlavná stránka Katechézy Morálka Kresťanstvo a okultizmus 6 - Nekromancia a Hypnóza

Kresťanstvo a okultizmus 6 - Nekromancia a Hypnóza

E-mail Tlačiť PDF
(2 hlasovaní, Priemerná známka: 1.00 )

necromancy

Nekromancia, ako okultná praktika, má svoj pôvod v starovekom Grécku. V dnešnom ponímaní je spojením špiritizmu a mágie, kde sa väčší dôraz kladie na mágiu, ako na získavanie informácii od ducha zosnulého, čo však tiež nie je vylúčené.

Nekromancia je charakteristická tým, že pri mágii využíva časti tela zosnulých (napr. lebku). V jej spojení so špiritizmom je však dôležitý vzťah k duchom, ktorý možno sledovať zvlášť v pohanských kultoch na Haity a v Papue Novej Guinei. Tu sa prakticky každý zosnulý uctieva v snahe nakloniť si jeho milosť, aby po prípadnej urážke nezachvátili človeka a nespôsobili mu chorobu, bolesť a nakoniec smrť.


V modernej, okultizmu otvorenej spoločnosti, však tiež možno stretnúť nekromantov, o čom svedčia materiály publikované na internetových stránkach. Dotkneme sa častí, ktoré sa týkajú iba vzťahu s duchmi.
Pole pôsobenia nekromantov, či inak nazývaných nekromágov, zahŕňa viacero úrovní. V prvom rade sú to bohovia, či démoni (z kresťanskej pozície môžeme otvorene tvrdiť, že ide jedine o démonov) smrti, ktoré pomáhajú nekromantovi uskutočniť svoju silu. Potom sú to duše mŕtvych, ktoré nenašli pokoj; ich si môže nekromant podriadiť na službu. A nakoniec rôzni iní démoni. (Kurs nekromanta in www.magiaworld.narod.ru)
cementary

necromancy2V procese zaúčania sa mladí nekromanti učia postupne poznávať miesto а tajomstvo smrti (cintoríny, veľké pohrebiská, bojiská, samovražedné miesta, ale aj rokliny, prepadliská, opustené domy a pod.), pozerať sa do očí obete, vidieť posledné jej obrazy, vyzvať ducha a oddeliť ho od tela, pričom duchu spôsobujú utrpenie. Prechodiac cez schopnosť prekonávať materiálne prekážky tohto sveta za pomoci toho druhého sa učia ovládať telesné ostatky (skrze tzv. matricu – „duchovnú energiu“) a oživovať (či skôr iba aktivizovať) ich s cieľom spĺňať zadané úlohy (niečo na spôsob voodoo a zombie). Celý proces je spojený s temnotou, cintorínom, smrťou, ktorá vlastne podľa nich neustále preniká svet. Či sú proces s výsledkami skutočné, mne nie je známe. No už samotná snaha o podobné skutky poukazuje na ľudskú snahu konať s pomocou zlých síl, a teda proti Božej moci.

Zaujímavý je však jeden prvok v cvičení, menovite, že nesmú mať skrížené ruky alebo nohy. Ľubovoľný znak kríža je tu teda na prekážku, čo je jasným svedectvom proti tmavej skutočnosti nekromancie.

Hypnóza


hypnoseTento spôsob psychického vplývania na človeka nesie so sebou rôzne pohľady. Na jednej strane je zastávaný aj kresťanskými autormi, ako spôsob preniknutia do vlastného podvedomia. No na druhej strane stojí skupina, ktorá hypnózu vymenováva v rade špiritistických praktík, hoci v nej nevystupujú iní duchovia, no jej pôsobnosť zasahuje práve ľudského ducha spojeného s podvedomím, či vnútrom človeka. My sa budeme venovať druhému pohľadu s poukázaním na to, čo menovite odporuje kresťanskému postoju. Uvedené tvrdenia však nemožno aplikovať na všetkých hynotizérov, najmä nie na tých, ktorých cieľom je úprimne a bez inej sily pomôcť pacientom.
Podľa brožúry R. Brega, ktorá tvorí návod na hypnózu pre hypnotizéra začiatočníka, možno v hypnotizačnom procesy vydeliť jasné „ducho-“ či psychomanipulačné prvky, ako aj ich pseudovedeckú povahu. Okrem už spomínaných prekážok (fajčenie, omamné látky), ktoré znemožňujú vykonať hypnózu, najväčším problém spočíva v neúprimnosti, ktorá priamo protirečí dohode o poslušnosti a dôvere hypnotizérovi, v duchu okultného hesla: „Slovo čarodejnice, je slovo čarodejnice a nemožno ho porušiť,“ z ktorého hypnotická prax odvádza svoju analógiu i vzor.

Prvým krokom, ktorým hypnotizér začína vplývať na človeka je preniknutie do jeho podvedomia, ktoré na rozdiel od vedomia, je málo, či vôbec vôľou nekontrolovateľné. To hypnotizér dosahuje navedením dôvery skrze prešpekulované telesno-psychické uvoľnenie sa a následné cielené príkazy týkajúce sa pohybu údov. Pritom požadovaný efekt a pohyb nemusí byť istý. Dôležité je, aby hypnotizér na základe predchádzajúcich fyzických znakov tela človeka vedel odhadnúť nasledujúce (napr. kvapky potu, slzy, nakláňanie na strany – podľa toho vydáva informácie: „teraz sa nakloníte dopredu, teraz vám vypadne slza“ a pod.). Týmito krokmi si hypnotizér získa dôveru.

R. Breg sľubuje začínajúcim hypnotizérom, že takýmto vplyvom na podvedomie človeka mu môžu dávať konkrétne úlohy na konkrétny čas, ktoré by mal vykonať bez svojho vedomia. To však dáva seriózny podnet na odsúdenie takéhoto vplyvu nielen ako nemorálneho, ale aj trestného. Tu vysvitá na povrch spojenie hypnózy s mágiou, ktorá dokáže natoľko ovládnuť ľudské podvedomie, že ho prinúti konať aj proti svojej viere a presvedčeniu. Autoritatívnosť a neslobodu, ktorú hypnotizér vyvíja na človeka vyjadrujú aj základné pravidlá správania a vzťahu hypnotizéra voči partnerovi. Uvediem niektoré z nich:

  • Buďte si absolútne istý vo svojich silách.
  • Hovorte nahlas a jasne, tvrdo, výrazne.
  • Pozerajte do očí klienta.
  • Maximálne sa uvoľnite.
  • Používajte zámeno ja (Ja budem teraz, ja..., ja...).
  • Neospravedlňujte sa za neobjasnené požiadavky.
  • Nerozčuľujte sa, buďte pokojný a rozhodný. Nenechajte sa vtiahnuť do diskusie.
  • Nehodnoťte a neurážajte hypnotizovaného.

Väčšina pokynov takto sleduje absolútnu vládu nad človekom, čo je neprípustné z hľadiska slobody ako občianskej, tak aj slobody Božích detí. Preto je potrebné hypnózu odmietnuť ako duši a podvedomiu škodlivú praktiku.

Vplyvy špiritizmu


Špiritizmus sa väčšinou uplatňuje v prostredí, kde sa aktívna viera seriózneho náboženstva stáva rutinnou a nezmyselnou, no pritom sa v človeku prehlbuje túžba po niečom duchovnom. Okrem toho sa tu pripája aj starodávna ľudská zvedavosť okúsiť veci neznáme. Preto sú častými obeťami mladí ľudia, ktorí neraz len z dlhej chvíle vystrájajú špiritistické seansy neuvedomujúc si, že zlý duch pôsobí aj cez nepochopené, no účinné znaky.

Pre konkrétnejšiu predstavu následkov špiritizmu uvediem niekoľko skutočných príbehov, na ktorých život sám ilustruje nebezpečenstvo odklonu k nepravým duchom. Síce nasledujúce príbehy sa zdajú byť fantastikou, „rozprávaním na páračkách“, treba si seriózne uvedomiť, že dielo diabla nebýva inakšie a jeho racionálne popieranie v modernom svete, mu len pomáha pokračovať v klamaní a zotročovaní mnohých ľudí (podľa Koch, K. E.: Meždu Christom i satanoj):

Automatické písanie -  hovorí o istej berlínskej rodine, kresťansky založenej, ktorá sa nevenovala špiritizmu, no zo zvedavosti sa zúčastnili seansy, kde médium odpovedalo poukázaním na písmená a vytvorené slová. Keď začali pochybovať a žiadali znamenie, kto je pôvodcom správy, ukázalo sa heslo Boží posol, ktorý ich poveril misiou prorokovať. Výsledkom bolo zanedbanie rodičovských povinností a stav zúfalstva, ktorý sa o niekoľko týždňov objavil v rodine. Až keď pochopili, že šlo o diablov klam a začali vzývať Krista, boli oslobodení.

Verejná hypnóza – varuje pred následkami, ktoré môže spôsobiť aj obyčajná zvedavosť. Mladý Nemec sa v rodnom meste zastavil na verejnej ukážke špiritizmu a mágie, kde hypnotizér previedol pár úspešných trikov znehybnením celého hľadiska. Avšak cez niekoľko dní sa v izbe mladíka odohrali zvláštne udalosti – trasenie dverí a až hrôzostrašné úkazy vedúce k telesným kŕčom, ktoré silneli pri recitácii textov modlitieb a Biblie, ktorými sa jeho sestra, pochopiac o koho činy ide, snažila. Na koniec pomohlo vzývanie mena Ježiš.

Je ťažké obhajovať negatívny postoj k špiritizmu na základe vyrozprávania životných skúseností, najmä keď tlak okultizmu pôsobí na človeka zo všetkých možných strán. Javí sa to ako istá známka neodbornosti. V tejto veci by bolo najlepšie vyjadriť sa exorcistom, ktorí negatívne následky práve takýchto stretnutí a aktivít musia z Božej moci dávať do poriadku. No napriek tomu sa pokúsim definovať niektoré z následkov.

1. morálny úpadok človeka

Je spojený s cieľom, ktorému slúži získavanie informácií od duchov. Hoci na začiatku to môže byť klasická ľudská zvedavosť, postupne je človek vťahovaný novými tajomstvami a možnosťami, ktoré mu ponúka tajomný svet. A keď sa k tomu pridáva úspech, zisk, človek nie je ochotný vzdávať sa pohodlia a bohatstva. Radšej im podrobuje svoj duchovný a večný život.
Okrem toho duchovný život nie je možné udržať bez kontaktu s Bohom skrze modlitbu a pod. Tu však Boh nemá nijaké miesto a postupne sa vytráca morálka. Musíme si totiž uvedomiť, že zlý duch, ktorý prostredníctvom obrazov a zjavení pôsobí (a nie je to nik iný), nemá záujem o duchovný rast (porov. KKC 391).
Ten istý duch, ktorý má podľa Jn 8,44 meno otec lži, priťahuje človeka i jeho dôveru na svoju stranu a tým ďalej od Boha, podľa starého obrazca, vyskúšaného na Eve a Adamovi v raji: „Budete ako Boh.“(Gn 3,5). Ich dôveru si získava poskytovaním niektorých pravdivých faktov, odpovedí na otázky, predpovedí budúcnosti. Postupne však prechádza do „očierňovania“ Boha, tým že podáva pochybné informácie o posmrtnom živote príbuzných, kde zrovnoprávňuje údel spravodlivých i nespravodlivých, čím dáva voľnú cestu bezuzdnému a ľahkovážnemu spôsobu života, ktorý sa, nehľadiac na vykonané dobro, či zlo, zdokonaľuje tak či tak v nebi. S takýmto pohľadom na budúcnosť človek prestáva uznávať princípy a ich ohraničenia a vytvára si svoju, utilitaristickú morálku. Týmto spôsobom môžeme okultizmus pokladať aj za spoločensky nebezpečný.

2. posadnutosť zlým duchom
possesion Počas špiritistickej seanzy sa objavujú znaky, ktoré sú spojené s konaním zlého ducha:

- vťahovanie a postupné zachvacovanie človeka, jeho podvedomia – aj objektívne je pokladané za ovládanie duchom. Keď si uvedomíme, že tento duch je jedine diabol, vidíme aj nebezpečenstvo posadnutia, ktorá sa nemusí odohrať v každom prípade, ale človek takýmito prejavmi sa diablovi ako „nositeľ“ priam ponúka. Aj prejavy samovoľného rozprávania, pohybmi rukou a pod. poukazujú na ovládanie tela duchom, či jeho slobodné odovzdanie sa, čím diabol svojvoľne môže zachvátiť aj dušu.
- riešenie rozličných problémov, ktoré sa vlastne uskutočňuje nadprirodzenými cestami, nestotožňujúcimi sa s Božími, čo dosvedčuje osobné ovocie špiritistu.
- ľstivosť duchov nemôže nikdy poukazovať na hociktorého z Božích poslov, ktorí boli stvorení dobrými a na rozdiel od démonov takými aj zostali. Cieľ démonov aj napriek úvodnej, zdanlivej pomoci, je oklamať človeka.

3. strata viery

Myslím predovšetkým na aktívny duchovný život kresťana, ktorý pri stretnutí so špiritizmom býva u mnohých ľudí samozrejmosťou, no v priebehu a v ponáraní sa do vplyvu s duchmi stráca silu vzťahu s Bohom, až sa nakoniec mení na odpor voči nemu. Ten istý odpor prežíva aj diabol. Deduktívnym dôkazom tohto úpadku sú obrátenia, po ktorých človek stráca spojenie s duchom, alebo ten od neho uteká po vyznaní viery v jediného Boha a Vykupiteľa Ježiša Krista.

Tu sa možno zastaviť aj pri otázke prikázania, ktoré už v Starom zákone zakazovalo vyvolávanie duchov a trestalo ho smrťou. Dt 18, 10-12 o tejto téme hovorí jasne: „Nech niet medzi vami nikoho, kto by kázal svojmu synovi alebo dcére prejsť ohňom, aby sa očistili, alebo kto by sa vypytoval hádačov, dával pozor na sny a na znamenia; nech niet иarodejnнkov, zaklínačov, nikoho, kto by sa radil duchov alebo veštcov, alebo by sa pýtal mŕtvych na pravdu.“ V prvom rade sa tento zákaz týka viery a dôvery v Boha, ktorý je Pánom a Otcom Izraela a ako taký sa sám stará o všetky jeho potreby a opatruje svojou mocou. Nie je treba, aby sa Izrael opieral o niekoho druhého, a už vôbec nie o pomoc od zlého ducha, ktorý aj tak „...bol vrah od počiatku a nezotrval v pravde, lebo v tom pravdy niet. Keď luhá, hovorí zo seba, lebo je luhár a otec lži. (Jn 8, 44) Teda od neho sa Izrael, ani nik iný potrebné a užitočné rady nedozvie. Kresťan, venujúci sa špiritizmu, porušuje prvé Božie prikázanie a vplyvom zlého ducha oslabuje svoju vieru: „Špiritizmus v sebe často skrýva veštecké  i čarodejné praktiky. Cirkev vystríha veriacich, aby sa pred  nimi chránili. Používanie tzv. tradičných (alternatívnych)  liekov a praktík neoprávňuje ani vzývanie zlých mocností,  ani zneužívanie dôvery iného.“ (KKC 1217)

Share/Save/Bookmark


feed1 Komentáre
Soloknir
28. October 2013
178.253.137.252
Hodnotenie: +1

Tak toto ma pobavilo. Nechcem sa autora dotknúť, no vyzerá to tak, akoby jeho vedomosti o hypnóze formovali populárne časopisy a fakty typu "jedna pani povedala". Krásny jednostranný negatívne namierený pohľad, no kde je zmienka o pozitívnych účinkoch hypnózy napríklad v psychoterapii alebo psychológii? Takisto, napriek údajným svedectvám z minulosti, človeka nemožno v zhypnotizovanom stave donútiť robiť veci proti jeho svedomiu alebo veci násilné - vždy bude mať v sebe akýsi pud sebazáchovy. Pán autor, doplňte si prosím vedomosti, pokiaľ tieto nešťastné zlátaniny niekto začne brať vážne.

Nahlás nadávky
Zníž
Zvýš hodnotenie

Napíš komentár
 
 
quote
bold
italicize
underline
strike
url
image
quote
quote
smile
wink
laugh
grin
angry
sad
shocked
cool
tongue
kiss
cry
Menšie | Väčšie
 

security image
Opíš zobrazené písmená


busy
 
Autor tohto článku: P. Lukáš Mizerák už nemá viac článkov okrem tohoto jediného.

Ukáž 50 najnovších článkov autora tohto článku.




Súvisiace články z tejto kategórie:


10 náhodne vybratých článkov z tejto kategórie:
Katechézy

Vyhľadávanie

Webmisie.sk

Reklama

Reklama kresťanských stránok na internete - misia i poslanie