Hlavná stránka Katechézy Prikázania Hriechy proti láske k blížnemu

Hriechy proti láske k blížnemu

E-mail Tlačiť PDF
(6 hlasovaní, Priemerná známka: 4.83 )

love

Ježiš na otázku farizejov, ktoré prikázanie je najväčšie, neodpovedá podľa vyznania z Dt 5 (Šéma Israel), ale k nemu dodáva: „...a (milovať budeš) svojho blížneho, ako seba samého“. Žijeme v spoločenstve, ktoré nám poskytuje ochranu a pomoc. Z toho istého dôvodu sa aj my musíme plne zúčastňovať života spoločenstva, aby sme druhým dávali to, čo sami očakávame – lásku.
Nájdu sa však ťažké chvíle, kedy myslíme len na seba, druhý nám uniká, alebo sa stáva iba predmetom, ktorý má slúžiť k dosiahnutiu nášho cieľa, alebo pri tom aspoň nezavadzať.


Hriechy proti blížnemu sú vždy hriechy proti láske, ktorú vlastne v danom momente neposkytujeme, ani nežijeme. Buď nám nezáleží na spáse blížneho, ktorú ohrozujeme hriechmi pohoršovania a zavádzania, alebo mu ubližujeme na materiálnej báze, keď mu neposkytujeme spravodlivé hmotné dobrá, ktoré mu patria.
Existujú však hriechy, ktoré idú proti blížnemu v celej jeho osobe a vždy, nielen za nejakých okolností a nálad. Sú nimi nezáujem o blížneho, nenávisť a závisť.

Zásadný nezáujem

Ide o postoj opačný horlivosti, ktorou sa snažíme robiť pre milovanú osobu všetko dobro a odďaľovať od nej každé možné zlo. Človek, ktorý sa nezaujíma o dobro blížneho sa priamo protiví slovám sv. Pavla: „Vždy sa usilujte o dobro medzi sebou i voči všetkým.“ (1Sol 5,15) Nezáujem sa môže vzťahovať na určitú osobu, skupinu, národ, alebo na všetkých ľudí. Vtedy hovoríme o tzv. mizantropii, avšak nie v dôslednom zmysle tohto slova, lebo nenávidieť (gr. mizó) nemožno všetkých, ale len konkrétnu osobu, kým ľahostajný nám môžu byť všetci. Závažnosť tohto hriechu je tým väčšia, čím bližšie sú nám osoby, ktorým má patriť náš záujem (manželka, deti).

Nenávisť

Najlepšie ju možno pochopiť v kontraste so skutkami milujúcich. Kým ten, čo miluje, pokladá blížneho za svoju súčasť, snaží sa s ním viac spojiť, ten, čo nenávidí, snaží sa od neho úplne oddeliť, nemať s ním nič spoločné. Milujúci vidí blížneho ako jedinečné, Bohom milované stvorenie, jeho obraz. No nenávidiaci odmieta blížneho konaním, vnímaním a niekedy aj slovami. Bol by najradšej, keby vôbec neexistoval.
Milujúci sa teší z každého dobra, ktoré blížny dostáva, tak, ako by sa dostávalo jemu samému a trápi sa nad bolesťou a súžením, ktoré milovaného postihujú. Vytvára tak s ostatnými jednotu spoločenstva, ktoré existuje z Božej lásky a z túžby jedného po druhom, po jeho dobre (v zmysle, aby sa druhému dostávalo dobra), sa neustále upevňuje. Kto však nenávidí, snaží sa zničiť súdržnosť a jednotu. Nenávidí nielen osobu, ale všetko, čo jej patrí, lebo to pokladá za zlo, ktoré ho ohrozuje a poškodzuje. Preto sa teší z nešťastia a strát druhého, lebo tým sa mu „otvára“ cesta vlastného šťastia, no a najlepšie zadosťučinenie nachádza v jeho smrti.

Čo nenávisťou nie je

Niektoré pocity a duševné hnutia odrádzajú človeka od druhej osoby, ale nie sú nenávisťou. Ide o prirodzené prvé hnutia, ktoré si človek nedokáže v danom momente zakázať (napr. antipatia voči niekomu). Ak ich však rozpozná, nemá s nimi súhlasiť, ale snažiť sa byť spravodlivý a vo svojom konaní voči danej osobe úprimný a objektívny. (Teda jej nedá arogantným správaním najavo, že mu je nesympatická. Dobrým vzorom pri riešení takýchto postojov je sv. Terezka  z Lusieux, ktorej bola nesympatická jedna spolusestra. Aby však prekonala tento svoj postoj, snažila sa opačne, správať sa k nej čo najlepšie. A daná sestra si myslela, že je Terezkina obľúbená.)
O nenávisť nejde ani vtedy, keď odsudzujeme zlo, ktoré pôsobí v blížnom. Práve naopak, ide o jeden z postojov lásky. Lebo ak chceme úplné dobro blížneho, nemôžeme predsa dovoliť, aby prepadol, alebo patril zlu. (Často sa však stretávame so situáciami, i v rehoľných rodinách, že pre určitý „pokoj“ vo vzťahoch majú ľudia strach povedať druhému pravdu, napomenúť ho, aby sa azda na nich nenahneval a neodmietol ich. Ale tu ide o nepochopenie lásky z oboch strán.)
O nenávisti nemôžeme hovoriť ani vtedy, keď sa na niekoho nahneváme, lebo nám ublížil, alebo keď žiadame preň spravodlivý trest za spáchanú neprávosť. Ale musíme pritom dbať o to, aby sme neodmietali osobu ako takú, ale len skutok. Ak sa totiž necháme unášať príliš veľkým hnevom, môžeme skĺznuť cez neprávosť až k nenávisti.
Nenávisť vzniká teda vtedy, keď si ju osvojíme a vo svojom srdci zatvrdneme voči danej osobe, lebo jej existencia je podľa nás príčinou všetkého nášho nešťastia.

Dvojaká povaha nenávisti. Individuálna a kolektívna nenávisť

Rozlišujeme dvojakú nenávisť: vo vzťahu ku mne, podmienenú a jednoduchú, radikálnu. Tá prvá je vyvolaná tým, že nenávidená osoba je podľa mňa zdrojom môjho nešťastia. Tá druhá je však omnoho horšia, pretože je úplným opakom lásky (nielen ľudskej, ale aj Božej), lebo druhého nenávidí a zlorečí mu bez nejakej konkrétnej príčiny, len preto, že je.
Okrem nenávisti medzi konkrétnymi osobami (individuálna), jestvuje aj závisť medzi skupinami. Veď často počúvame o triednej nenávisti, nenávisti medzi národmi. V istej miere má táto nenávisť striedmejšie pôsobenie, lebo nie je namierená proti konkrétnej osobe. No na druhej strane jej masové prejavy a davová psychóza môžu spôsobiť vážne škody. Kresťan je v takejto situácii povolaný byť svedkom a prostriedkom vzájomného zblíženia.

Závisť

Oproti nenávisti nemá až také silné dôsledky. Závistlivec nepokladá šťastie druhého za svoje nešťastie, len sa nevie tešiť z výhod, ktoré dosiahol druhý. Dalo by sa predpokladať, že jeho závisť skončí tým, že dosiahne tie dobrá, ktoré má aj druhý. Zotrvávať však v tomto postoji je nebezpečné, lebo možno skĺznuť až k nenávisti.
Aj pri závisti treba rozlišovať iné hnutia, ktoré sa na ňu len podobajú, ale ňou nie sú. Napríklad ak smutne hľadíme na majetok druhého, ktorý však my mať nemôžeme, ale pritom nehľadíme krivým okom na vlastniaceho. Alebo ak nás trápi, že druhí majú toho veľa vďaka tomu, že sa nepodelia s tými, s ktorými sa majú.
Skutočná závisť spočíva v pomýlenom vzťahu k Bohu, ktorého kritizujeme za to, ako komu rozdeľuje, hoci on „nakladá zo svojho každému, ako chce“.
Závisť je nepochopením lásky. Treba sa tešiť z úspechu a darov spolubratov a spolusestier, tak pochopíme, koľko darov sme aj skrze nich a v nich dostali.

Hriechy proti láske k blížnemu neubližujú len druhým, ale i nám samým, lebo nás od nich oddeľujú. A keďže sme stvorení do spoločenstva, musíme sa snažiť, aby sme ho budovali a upevňovali, lebo aj vďaka nemu dôjdeme do cieľa, ku ktorému sme povolaní.

Share/Save/Bookmark


Tags: laska  hriech  nenavist  zavist  nezaujem  
feed2 Komentáre
Janko 333
15. October 2011
94.229.45.199
Hodnotenie: +1



Svätý Ján Mária Vianney -

Sv. Bazil hovorí : závistlivý človek je strašným netvorom, ktorý za dobro odpláca zlom.

Závisť je jednou z najstrašnejších a najbolestnejších nerestí.

Je to stelesnený satan, je príčinou väčšiny konfliktov medzi skupinami i jednotlivcami. táto neresť je veľmi dobre skrytá. Národy i jedinci, ktorí na jej základe vyvolávajú konflikt, obyčajne uvádzajú iné, omnoho šľachetnejšie dôvody svojej závisti, no znalému človeku je jasné, že to, čo je v skutočnosti v činnosti je obluda závisti. maskujú zlo dobrom.

Závisť je zakuklená nenávisť, kde sa odvijajú všetky hriechy. Opakom závisti je dobroprajnosť

Dcéry závisti - ohováranie, osočovanie, trápenie v úspechoch, nenávisť, jasot pri protivenstvách, atď. (sv.Tomáš II/II q.36 a.4)
Dcéra závisti je ohovárka.

Malomocenstvo spočíva v nákaze krvi a často spôsobuje smrť. Podobne závisť – ona je duchovným vredom, ktorý preniká človeka až do špiku kosti. Ťažko je teda vyliečiť človeka z tejto choroby.

Závisť každý hriech opľúva svojím jedom dokonca najlepšie skutky.

------------
http://mariae.ic.cz/hriechy/Z...ÁVIST.htm
----------
HOME
http://jezismaria.ic.cz

smilies/smiley.gif smilies/smiley.gif smilies/smiley.gif smilies/smiley.gif smilies/smiley.gif smilies/smiley.gif smilies/smiley.gif smilies/smiley.gif smilies/smiley.gif smilies/smiley.gif smilies/smiley.gif smilies/smiley.gif smilies/smiley.gif smilies/smiley.gif smilies/smiley.gif smilies/smiley.gif smilies/smiley.gif smilies/smiley.gif smilies/smiley.gif smilies/smiley.gif smilies/smiley.gif smilies/smiley.gif smilies/smiley.gif

Nahlás nadávky
Zníž
Zvýš hodnotenie
Janko 333
15. October 2011
94.229.45.199
Hodnotenie: +0

Závisť je zakuklená nenávisť- Sv. Tomáš

http://tanecpekla.ic.cz/spoved..._Tomas.htm

Nahlás nadávky
Zníž
Zvýš hodnotenie

Napíš komentár
 
 
quote
bold
italicize
underline
strike
url
image
quote
quote
smile
wink
laugh
grin
angry
sad
shocked
cool
tongue
kiss
cry
Menšie | Väčšie
 

security image
Opíš zobrazené písmená


busy
 
Autor tohto článku: о. Ян Рушин СВД už nemá viac článkov okrem tohoto jediného.
10 náhodne vybratých článkov z tejto kategórie:
Katechézy

Vyhľadávanie

Webmisie.sk

Reklama

Reklama kresťanských stránok na internete - misia i poslanie