Hlavná stránka Katechézy Morálka Kresťanstvo a okultizmus 8 - Čierna a biela mágia

Kresťanstvo a okultizmus 8 - Čierna a biela mágia

E-mail Tlačiť PDF
(5 hlasovaní, Priemerná známka: 2.80 )

magia Každé z dávnych náboženstiev bolo vo svojom kulte sprevádzané mágiou, chápanou ako prejav božskej moci, alebo ako sprostredkovateľ spojenia s ňou. Bola vykonávaná klasickými formulami, ktoré mali aktivizovať prírodné sily, aby sa prejavili v plnej svojej moci, a tak poslúžili človeku podľa jeho konkrétnej vôle.

Dôležitými pri mágii boli rôzne symboly, ako základné pomôcky. Takými boli amulety, figúrky, kresby, ihly, disky, formulky a hymny, ktoré boli pokladané za základný zdroj mágie. Druhotné zdroje tvorili rôzne zápisky, zborníky, príručky i literárne diela (napr. Homérova Ilias a Odysea), v ktorých boli načrtnuté konkrétne praktiky.

 

kabala Judaizmus a kresťanstvo sa stavalo k mágii negatívne (to platí doteraz), vychádzajúc z biblického zákazu čarovania (napr. (Iz 47,9–15; Jer 27,9; Ez 13;17–19; Nah 3,4; Mal 3,5; Mich 5,11–12). No napriek tomu niektoré po exilové kruhy Judaizmu vytvorili tajomné náuky spojené s praktizovaním mágie (Kabala; u nás známy príbeh pražských židov a ich Golema), ktoré nikdy neboli prijaté oficiálnymi rabínskymi školami. Kresťanské skupiny ovplyvnené gnosticizmom tiež vykonávali okultné praktiky a svoje konanie podopierali apokryfnými evanjeliami a inými spismi, ako napr. Pravá múdrosť (Pistis Sofia). Podkladom pre prijatie mágie boli pre niektorých aj samotné Ježišove zázraky. No ranný teológovia a veriaci na čele s biskupmi prostredníctvom svojho sensus fidelium (zmysel, cit viery) odlíšili zázraky, ktoré sú na základe chariziem schopný vykonávať aj veriaci, ako vyjadrenie Božej moci, od čarov, ktorých pôvodcom je diabol. Tento postoj, ako vyjadrenie pravej viery a dôveru v moc Boha, platil a platí v Cirkvi dodnes: „Všetky praktiky čarovania alebo bosoráctva, ktoré  smerujú k podmaneniu skrytých mocností, usilujú sa zapojiť  tieto do svojich služieb, a tak získať nadprirodzenú moc nad  blížnym - hoci by sa mu tým malo zlepšiť zdravie - sa vážne  stavajú proti čnosti náboženstva. Podobné praktiky treba  ešte viac odsudzovať, ak ich motivuje úmysel škodiť druhému a ak sa obracajú na pomoc démonov. Je pokarhania hodné aj  nosenie amuletov.“ (KKC 1217)

Boj s mágiou, či už na poli teologickom, alebo praktickom, sa od ranných storočí, kedy kresťanský teológovia apológiami bojovali proti pohanským kultom napádajúcim kresťanstvo (hlavne Tertulián,. Origenes a Augustín), sa zintenzívnil v stredoveku, spolu s rastúcou sekularizáciou spoločenstva, jeho príklonu k humanizmu a k mágii, ako istej formy vyjadrenia odporu k minulej moci, ale aj záujmovej činnosti mnohých humanistov. Hlavnými pokračovateľmi kresťanskej protimagickej ofenzívy boli sv. Izodor Sevilský, John Salisburský (dielo Polycraticus), Hugo zo sv. Viktora (dielo Didascolicon), Albert Veľký (dielo Speculum astronomiae) a Tomáš Akvinský.

Na opačnej strane stáli anglosaské spisy ako Lacnunga, Sortes Sangallenses (St. Galenské orákulá) a prispôsobený moslimský okultizmus, ktorý do Európy prenikal z „poloarabského“ polostrova hlavne zásluhou kresťanského študenta Abelárda z Batu a jeho diela Picatrix. V 15. storočí sa objavuje prepracovaná, tzv. praktická Kabala pod názvom Corpus Hermeticum. V 16. storoči pribúdajú diela Tri knihy života Marsilia Ficina, diela Picca della Mirandolu, Tri knihy okultnej filozofie H. K. Agrippu, a nakoniec dielo Giordana Bruna O mágii.

Dejiny novodobého okultizmu ožili v 19. st. O jeho populárnosť, najmä vo Francúzsku, sa postaral ešte ako seminarista Alfons Lous Konsta (bol vysvätený za kňaza, ale neskôr suspendovaný), známy pod menom Elifaz Lévi (diela Učenie a rituály vysokej mágie, Dejiny mágie, Kľúč k najväčším tajomstvám). On ako prvý použil slovo okultizmus. Známejší je však jeho nasledovník, dr. Ankos, nazývaný Papius, ktorý sa zaslúžil o vytvorenie niekoľkých okultných rádov ako Martinisti (podľa málo známeho filozofa San-Martina; hnutie zastrešovalo okultné snahy obnoviť pôvodného človeka, akým bol pred prvým hriechom, čo sa malo uskutočniť prostredníctvom mágie – vzývania anjelských síl), Celosvetová gnostická cirkev, Kabalistický rád Ruže a kríža. Členmi podobných organizácií boli opäť mnohí umelci (napr. Moris Barre, Paul Adam, Josef Peledan, Stanislav de Guaita), na margo čoho sa vyjadril skeptický žurnalista Anatoly France, že na pochopenie niektorých literárnych trendov tej doby bolo potrebné vedieť aspoň niečo z okultnej teórie.

K jednotlivým nevysvetliteľným javom, podobajúcim sa mágii, treba pristupovať opatrne, tak ako to Cirkev robí aj pri skúmaní zázrakov. Nedá sa totiž na prvý pohľad odhaliť ich zdroj. Výsledok sa ukazuje až na konkrétnom obrátení človeka, na mravnosti jeho života i okolia, na ktoré pôsobí. Sú javy ako napr. levitácia, známe ako u kresťanských svätcov, tak aj u indických guru. Na živote svätých boli tieto nezvyčajné schopnosti potvrdené ich životmi; v iných prípadoch ich treba nechať na posúdenie dobe a Bohu, ktorý neobyčajnými spôsobmi a darmi ukazuje svoju slávu aj na neveriacich a inovercoch, ako aj v ich ochote hľadať pravdu a konať dobro.

Čierna a biela mágia

whitemagic Pôvod názvu „čierna mágia“ vznikol vplyvom a na základe vzťahu stredovekej Cirkvi k pretrvávajúcim magickým praktikám zaniknutých pohanských náboženstiev. Originálny bol grécky názov „nekromantia“, teda mágia s mŕtvymi, (čo sa z dnešného pohľadu tiež ráta k čiernej mágii), a jeho nedôsledným prekladom z nekros – mŕtvy, sa stal negros – čierny. Aj slovo „mágus“ sa viaže s hodnostným titulom pohanských kňazov v náboženstvách Blízkeho Východu (typickými predstaviteľmi sú Traja mudrci, čí mágovia, ktorí sa prišli pokloniť Ježišovi do Betlehema) a zoroastrizmu.

Rozdelenie na bielu a čiernu má však zavádzajúci charakter, vytvárajúci ilúziu, že existujú dobrý a zlý mágovia (ako v rozprávkach), kde jedni ľuďom pomáhajú a druhí im škodia. V konečnom dôsledku im škodí hociktorý mág. Samotní okultisti delia mágiu na: sivú – mágiu „rovnováhy“ dobra a zla; zelenú – druidi, využívajúci „silu prírody“; červenú – krvavú, podľa praktiky používania krvi pri obradoch; bielu – liečiteľskú; veršovanú – používa pri zaklínaní veršované orákulá; a iné, v závislosti od druhu a cieľa záujmu. Pritom k bielym mágom rátajú aj kresťanských mníchov, svätých a kňazov.

Cieľ čiernej mágie je charakterizovaný odpoveďou na pokušenie hada z Gn 3,3-6, kde človek, oklamaný diablom, okúša zakázané ovocie, v nádeji na to, že bude ako Boh. Následky poznáme a pociťujeme dodnes. Rovnako u niektorých jedincov pretrváva silná snaha ovládnuť také sily, s pomocou ktorých by boli zvrchovanými vládcami sveta – bohmi.

O bielej mágii zasa platia slová 2Kor 11,14: „A nečudo, veď sám satan sa tvári ako anjel svetla.“ Pre ňu je typické klamné používanie rôznych, kresťanstvu podobných modlitieb, vzývanie mien Najsv. Trojice, alebo iných svätých, citácie z Biblie, opakovanie čísla tri a pod., čo vytvára dojem pozitívneho kresťanského základu.

Rozlíšiť bielu mágiu od charizmatického daru je náročné. No existuje základné pravidlo, ktoré poukazuje na zdroj sily a jeho následný vplyv na človeka. Ak je ním Boh, rozmnožuje sa duchovný život človeka. Ak je však zo zlého ducha, u človeka sa načínajú vážne duchovné problémy života viery a modlitby.

Kým sa človeka začne zaoberať čiernou, či akoukoľvek mágiou, predchádza tomu konkrétny iniciačný moment, ktorým môže byť:

  1. dedičstvo – tento proces možno pozorovať aj teraz v oblastiach oko Rumunsko, Ukrajina, kde je čarodejníctvo stále prítomné. Spočíva v nutnosti odovzdať nadprirodzené schopnosti, spojené so zlým, niekomu ako dedičstvo, a zároveň oslobodenie, ktoré dovoľuje človeku spokojne umrieť, v slobode od čarov a vplyvu diabla. Niekedy, keď nie je možné nájsť „príjemcu“, sa proces umierania predlžuje aj na niekoľko týždňov.
  2. upísanie sa diablovi – napodobňuje biblickú zmluvu s Bohom. Tento proces sa napr. považuje za hlavnú podmienku členstva v parížskej okultnej cirkvi s názvom „My slúžime kniežaťu tohto sveta“.
  3. experimenty s okultizmom – v moderným krajinách, kde je mágia pokladaná skôr za rozprávku, je tento spôsob asi najrozšírenejší, spojený s nedostatočnou nábožnosťou, zvedavosťou človeka a širokou okultnou ponukou, predkladajúcou v priamom zmysle slova príručky pre začínajúcich mágov (napr. Š. E. Cykon – Malá kniha mágie, 6. a 7. kniha Mojžišova).
  4. okultistické predanie – podobne, ako kresťanské sviatosti, využíva znak vkladania rúk a odovzdáva plnú moc nečistej sily.


Vykonávanie čiernej mágie sa uskutočňuje rôznymi spôsobmi. Prvým je obracanie sa k danej sile (na spôsob modlitby) a prosba o pomoc a spoluúčasť pri skutku. Potom je to známe zaklínanie, ktoré si okrem prečítania formuly vyžaduje a j duchovnú spoluúčasť mága, poprípade aj posvätný magický predmet. Spomedzi zaklínaní sa osobitne vydeľujú vzývania, ktoré pozývajú ducha, aby im vyplnil želanie, poprípade zvestoval niečo z minulosti, či z budúcnosti.

Obrady sú presýtené rôznymi symbolmi a predmetmi, napr. veľký nôž, kompas, metrová reťaz, dlhý ruženec, miešok za opaskom a v ňom – svätenú vodu, posvätený olej, posvätenú, alebo kostolnú sviecu, kadidlo, byliny; knihu, palicu, magické žezlo, magický odev. Je vhodné si všimnúť, že sú tu  využité predmety kresťanského kultu a kresťanskej symboliky, čo priam protirečí ich pôvodnému určeniu a je ich znesvätením.

Nakoniec spomeniem oblasti využívania mágie. Ako prvá vystupuje mágia navedenia bolesti, alebo vyliečenia. Takéto formy bolo možné pozorovať aj na slovenskom vidieku ešte na začiatku druhej polovice 20. st., spolu s mágiou prenasledovania a ochrany, často spojená s neúrodou, neplodnosťou a chorľavosťou dobytka. V našich pomeroch, oproti čiernym mágom, ktorí škodili svojím susedom, boli známi ako bieli najmä bačovia, schopní rozrušiť čary. Potom je to filmovo obľúbená mágia lásky a nenávisti, majúca za cieľ si niekoho nakloniť, alebo niekomu znemožniť jeho vzťahy. Najnebezpečnejšou je mágia smrti schopná navodiť smrť nielen zvieratám, ale aj ľuďom. Čo je najsmutnejšie, že takéto prípady, síce sú často všeobecne podozrievané, ťažko sa dokazujú. No i samotný čarodejník sa nakoniec dostáva do takého vplyvu diabla, že sám nie je schopný zastaviť svoje konanie, hoci ono ubližuje aj jemu samému.

Share/Save/Bookmark


Tags: magia  biela  cierna  siva  cervena  zelena  
feed0 Komentáre

Napíš komentár
 
 
quote
bold
italicize
underline
strike
url
image
quote
quote
smile
wink
laugh
grin
angry
sad
shocked
cool
tongue
kiss
cry
Menšie | Väčšie
 

security image
Opíš zobrazené písmená


busy
 
Autor tohto článku: P. Lukáš Mizerák už nemá viac článkov okrem tohoto jediného.

Ukáž 50 najnovších článkov autora tohto článku.




Súvisiace články z tejto kategórie:


10 náhodne vybratých článkov z tejto kategórie:
Katechézy

Vyhľadávanie

Webmisie.sk

Reklama

Reklama kresťanských stránok na internete - misia i poslanie

https://dermawandblog.wixsite.com/dermawand