Hlavná stránka Rozhovory S misionármi Sr. Martina SSpS v Ghane

Sr. Martina SSpS v Ghane

E-mail Tlačiť PDF
(1 hlasovaní, Priemerná známka: 5.00 )

MartinaPonúkame vám rozhovor so Sr. Marinou SSpS - misionárkou v Ghane. Nedávno bola na chvíľu na Slovensku a znova sa vrátila do Ghany. Využili sme príležitosť niekoľko hodín pred odletom lietadla, ktoré ju odviezlo na je misijné pôsobisko v Ghane v Afrike a poprosili sme ju o pár slov.

Sestra Martina, kedy ste začali svoju prácu v Ghane a čo je jej náplňou?

Pred desiatimi rokmi 23. okt. 1991 som prišla do Ghany a pracujem ako zdravotná sestra. Najprv som pracovala v N Kawkaw 9 rokov, je to na juhu Ghany, v nemocnici s 230 lôžkami. Ja som pracovala na rôznych oddeleniach a posledné štyri roky na novom detskom oddelení s kapacitou 60 lôžok, ale niekedy nás podmienky prinútili prijať až 80 detí, takže sme ich museli uložiť na rohožky na zem. Najčastejšie prichádzajú s maláriou.

Čo robíte teraz?

Od apríla som bola preložená na sever Ghany kde pracujem tiež ako zdravotná sestra, ale tam už liečim ambulantne. Najviac práce je tu začiatkom obdobia dažďov, keď prichádza veľa ľudí poštípaných hadmi. Pacienti prichádzajú aj z väčších diaľok a zaujímavé je, že neprichádzajú na autách, ale na bicykloch. Ďakujem Pánu Bohu, že za ten pol rok čo som tam, nám ešte nik nezomrel, aj v tom vidím veľkú Božiu dobrotu. Asi raz mesačne chodievame aj do väzníc ošetrovať väzňov.

Akí sú tam ľudia?

Ľudia sú veľmi jednoduchí, pohostinní, otvorení a nemajú problém s vyjadrovaním. Sú veľmi vďační za každú malú službu ktorú im preukážeme.

Ako prežívajú svoju vieru?

Všetku svoju radosť ale aj bolesť prejavujú tancom a spevom, do konca aj na pohrebe tancujú celú noc. Veľmi sa mi páči keď sa modlia. Zatvoria si oči a otvoria dlane. Modlitbu sa snažia prežívať svojím srdcom a postojom svojho tela vzdávajú úctu Bohu. Pri svätých omšiach tancujú a tlieskajú a tak sa snažia oslavovať Boha. I tieto prejavy im vychádzajú z hĺbky srdca.

Ako to bolo vo vašom prípade s inkulturáciou?

Najprv som sa učila domorodú reč Twi (čvi). Je veľmi dôležité komunikovať s týmito ľuďmi v ich rodnej reči. V Ghane je ináč asi 70 jazykov. Keď sa však opýtate v ich rodnej reči týchto ľudí na ich rodinu ako sa majú ich deti, alebo čo ich niečo trápi, tak sa k nim viac priblížite. Možno najťažšie pre mňa bolo prijať od nich jedlo, keď som videla ako ho pripravujú. Zväčša na dedinách si pripravujú všetko jedlo na zemi a okolo sa pohybujú domáce zvieratá, sliepky, mačky, atď. čiže nemajú tam takmer žiadnu hygienu. No po čase som si zvykla a jedla som aj slimáky.

Pomáhajú vám aj nejaký laici?

Áno, najviac pracujú v lekárňach a nemocničných laboratóriách, a tiež prichádzajú aj učitelia asi na dva až tri roky. Väčšina ich prichádza z Japonska, Holandska a Nemecka a najviac ich pracuje na severe.

Ako je to s vašim voľným časom?

Pracujeme od rána od 7.30 hod. do 15. až 16. hodiny pokiaľ sú pacienti, mávame aj pohotovostné služby. Ráno mávame spoločné modlitby, na sv. omšu chodievame do farnosti. Vlastnú komunitnú omšu mávame len raz v mesiaci. Cez deň si každý z nás musí zoradiť čas tak, aby sme ho mali pre Boha, ale nie na úkor svojej práce. Bez modlitby a meditácie by sme už neboli rehoľníčky a misionárky, ale iba sociálne pracovníčky a tak by sme ťažko zvestovali Ježiša, jeho lásku a dobrotu.

Koľko členov tvorí vaša komunita a aké máte podmienky pre život?

Je nás 6 sestier a sme z troch národností, dve sú z Ghany, dve Slovenky, jedna Poľka a jedna z Indonézie. Predstavená je sestra Dina, je domorodou sestrou a prvou po päťdesiatich rokoch, ktorá je aj predstavená a my za ňu veľmi ďakujeme Bohu. Bývame v domoch ktoré postavili bratia Alxioni. Domy sú priemerné na bývanie. Najväčší problém máme s vodou v oblasti sucha a to trvá niekedy aj 7 mesiacov.

Od Boha ste slobodne prijali dar misijného a rehoľného povolania, čo by ste odkázali všetkým, ktorí budú čítať toto interview?

Stále sa nanovo presviedčam, že bez Božej lásky a milosti i darov Ducha Svätého nie som schopná vôbec nič dobrého urobiť. Všetkým, ktorí chcú nasledovať Pána Ježiša chcem odkázať, že sa musia zamilovať do Neho, potom kvôli Nemu milovať aj všetkých ľudí s nerozdeleným srdcom a vedieť ich akceptovať. Človek musí mať osobný vzťah s Bohom. Verím v silu modlitby a ďakujem všetkým ľuďom, ktorí sa modlia za misionárov a misie.

Share/Save/Bookmark


Tags: Martina  Ghana  misie  misionár  misionárka  
feed0 Komentáre

Napíš komentár
 
 
quote
bold
italicize
underline
strike
url
image
quote
quote
smile
wink
laugh
grin
angry
sad
shocked
cool
tongue
kiss
cry
Menšie | Väčšie
 

security image
Opíš zobrazené písmená


busy
 

Náš člen Administrator je s nami už odo dňa: Streda, 13 Máj 2009.

Ukáž 50 najnovších článkov autora tohto článku.




Súvisiace články z tejto kategórie:


10 náhodne vybratých článkov z tejto kategórie:
Rozhovory

Vyhľadávanie

Webmisie.sk

Reklama

Reklama kresťanských stránok na internete - misia i poslanie