Kde si bol, Bože?

E-mail Tlačiť PDF
(14 hlasovaní, Priemerná známka: 4.71 )

Utrpenie_zenaKde je Boh, keď tak veľmi trpíme a necítime Jeho prítomnosť? Prečo sa zdá byť tak ďaleko, necitlivý k našej bolesti? Možno ti dá odpoveď na tvoje otázky aspoň z časti tento príbeh...

Mladá žena vyskočila z kresla ihneď ako uvidela chirurga vychádzať z operačnej sály. Pýtala sa: ,,Ako sa má môj synček? Bude v poriadku? Kedy ho môžem vidieť?,,

Chirurg odvetil: Je mi to ľúto, robili sme čo bolo v našich silách, ale váš syn to neprežil.

Anna sa v náreku pýtala: ,,Prečo malé deti dostanú rakovinu? Vari o ne už Boh nedbá? Kde bol Boh, keď ho môj syn potreboval?"

Chirurg odvetil: "Chcete byť na chvíľu osamote s vašim synčekom predtým, než ho odvezú na univerzitu? Jedna zo sestričiek o pár minút vyjde."

Anna požiadala sestričku, aby zostala s ňou pokiaľ sa nerozlúči so svojim synom. Milujúco prebehla svojimi prstami cez červené kučeravé vlasy. ,,Chceli by ste si nechať na pamiatku pramienok vlasov?,, pýtala sa setra.

Anna naznačila áno. Sestra odstrihla chlapcovi pramienok vlasov, vložila do plastového vrecka a podala ho Anne. Anna potichu so slzami na krajíčku očí začala rozprávať: "Bol to Tomášov nápad darovať svoje telo pre univerzitnú nemocnicu na štúdium. Hovoril, že by to mohlo pomôcť niekomu inému. Najprv som povedala nie, ale Tomáš povedal: "Mami, ja už to telo nebudem potrebovať, keď zomriem. Možno to pomôže inému malému chlapcovi, aby mohol stráviť s mamou viac dní ako ja.,, Odmlčala sa na chvíľu a potom s bolesťou no predsa s láskou dodala: "Môj Tomáš mal zlaté srdce. Vždy myslel na iných. Vždy chcel pomôcť iným, ak mohol.,,

Anna prešla nemocnicou posledný raz, potom čo tam strávila skoro šesť mesiacov. Tašku s Tomášovými vecami položila na sedadlo v aute vedľa seba. Jazda domov bola veľmi ťažká. Ešte ťažšie bolo vkročiť do prázdneho domu. Tomášove veci a igelitové vrecko s vlasmi doniesla do synovej izby.

Začala ukladať modely autíčok a ostané osobné veci v jeho izbe presne na miesto, kde si ich vždy odkladal on. Ľahla si naprieč jeho posteľou, pritlačila k sebe jeho podušku, a vyplakala sa až od únavy zaspala.
Bolo okolo polnoci, keď sa Anna zobudila. Vedľa nej na posteli ležal zložený list. Vzala ho s prekvapením do rúk a začala čítať:

Drahá mamka,

Viem že ti budem chýbať, ale neboj sa že na teba niekedy zabudnem, alebo prestanem ťa mať rád, len preto, že nie som vedľa teba, aby som ti povedal: ,,Mám Ťa rád.." Stále ťa budem milovať, mami, dokonca každý deň viac a viac. Jedného dňa sa opäť uvidíme. Dovtedy, ak by si chcela, mohla by si si adoptovať malého chlapca aby si nebola tak sama, mne by to nevadilo. Mohol by mať moju izbu a všetky moje staré veci, aby sa s nimi mohol hrať. Ale ak by si sa rozhodla pre dievčatko, asi by sa jej nepáčili tie isté veci ako chlapcom. Musíš jej kúpiť bábiky a dievčenské veci, veď vieš.

Nesmúť nado mnou. Toto je tu skutočne nádherné miesto. Dedko a babka sa so mnou zvítali hneď, ako som sem prišiel a ukázali mi to tu naokolo, ale bude mi trvať veľa času, než to všetko spoznám. Anjeli sú takí správni. Veľmi rád na nich pozerám, keď lietajú. A vieš čo? Ježiš nevyzerá ako na žiadnom obrázku. Áno, keď som ho uvidel, hneď som vedel, že je to on. Sám Ježiš ma vzal vidieť Boha Otca! A hádaj čo mami! Sedel som Bohu na kolenách a rozprával som sa s ním, ako keby som bol niekto veľmi dôležitý. To bolo vtedy, keď som mu povedal, že ti chcem napísať list, aby som ti povedal: "Zbohom!"a všetko ostatné. Ale ja som hneď vedel, že to nie je dovolené. No ale vieš čo mami? Boh mi podal jeho vlastné pero a papier, aby som ti napísal tento list. Ten anjel čo ti má doniesť tento list, sa tuším volá Gabriel.

Boh mi povedal, aby som ti dal odpoveď na jednu otázku, ktorú si sa ho pýtala: ,,Kde bol keď som ho ja potreboval?" Boh mi hovoril, že bol na tom istom mieste so mnou, tak ako bol so svojim synom Ježišom, keď bol na kríži. Bol presne tam, a tak je vždy so všetkými jeho deťmi. Mami, nik iný nemôže vidieť, čo som ti napísal, len ty. Pre všetkých ostatných je to len kus bieleho papiera. Nie je to super? Musím už vrátiť Bohu jeho pero späť. Musí písať ďalšie mená do Knihy života. Dnes musím zasadnúť na večeru za stôl s Ježišom. Som si istý, že jedlo bude vynikajúce.

Oh, skoro som ti zabudol povedať. Už ma nič nebolí. Všetka tá rakovina zmizla. To ma teší, lebo som už nemohol viac vydržať tú bolesť a Boh už tiež nemohol vidieť, že ma to tak veľmi bolí. To bolo vtedy keď ku mne poslal Anjela milosrdenstva. Anjel mi povedal, že som špeciálna zásielka. To je, čo?

S láskou od Boha Otca, Ježiša a odo mňa

Zdroj: Internet

Share/Save/Bookmark


Tags: utrpenie  zmysel  viera  Boh  láska  prítomnosť  pomoc  choroba  rakovina  bolesť  nádej  
feed0 Komentáre

Napíš komentár
 
 
quote
bold
italicize
underline
strike
url
image
quote
quote
smile
wink
laugh
grin
angry
sad
shocked
cool
tongue
kiss
cry
Menšie | Väčšie
 

security image
Opíš zobrazené písmená


busy
 

Náš člen Balek Robert je s nami už odo dňa: Streda, 17 September 2008.

Ukáž 50 najnovších článkov autora tohto článku.




Súvisiace články z tejto kategórie:


10 náhodne vybratých článkov z tejto kategórie:
Príbehy

Vyhľadávanie

Webmisie.sk

Reklama

Reklama kresťanských stránok na internete - misia i poslanie