Hlavná stránka Listy misionárov Misionári Listy P. Krššáka z PNG

Listy P. Krššáka z PNG

E-mail Tlačiť PDF
(0 hlasovaní, Priemerná známka: 0 )

P. Rasťo Krššák SVD nám napísal list zo svojho nového pôsobiska - z Papuy Novej Guiney. Neprišiel však ako nováčik, pretože v tejto krajine už bol počas svojho štúdia prostredníctvom programu OTP - misijnej pastoračnej skúsenosti pre študentov teológie Spoločnosti Božieho Slova. Ponúkame vám niekoľko jeho listov zaradom:

Niekto si povie: "Romantické večery" v Papue Novej Guinei? Myslím, že novinové titulky by sa priblížili tomuto názvu. Už dva týždne sme bez elektriny. Páter Igi išiel minulý týždeň na patrol a ja som zostal na našej stanici sám s domorodcami. Priznávam, že väčšinu času zatiaľ trávim upratovaním nášho obydlia. Trochu ma zarazilo, s akými omšovými textíliami páter slúži svätú omšu. Sú na nich známky špiny, hrdze a dlhého času bez prania v teplej vode. Kúpil som bielidlo a veci sú už dôstojne čisté, hoci žehlené len pod mojím podhlavníkom.
Hlavnou časťou mojich romantických večerov je varenie pre seba samého. To je zážitok na pohľadanie, obzvlášť keď varenie bolo tým posledným, čo som sa kedy učil. Prvý večer ma šokoval plesnivý chlieb. Prešli dva dni a už sa nedal pre vlhkosť jesť. Mne mohli tiecť len slinky, hoci naše sliepky a kačice si pochutnávali. Tak mi zostali len sušienky s margarínom a medom, ktoré zapíjam chutným čajom. Ďalší večer som už opatrnejší. Začínam variť okolo piatej popoludní, lebo okolo siedmej je už tma a mne zostáva len sviečka, prípadne baterka. Varenie je skutočne dobrodružstvo. Mojou prvou teplou večerou sú varené zemiaky, ryby z konzervy a cibuľka. Ďalším pokusom je hovädzie mäso. To však končí neúspechom - pre mňa, ale náš pes Gido sa olizuje a vrtí chvostíkom. Mne sa "vrtia" prázdne črevá a vrčí žalúdok. Ešte k tomu kdesi v kúte mňaučí kocúr. Aj tomu sa ušlo. Mne zostávajú opäť sucháre s maslom a čaj. Mojím tretím pokusom sú hranolčeky. Neočakávaný úspech. Konečne niečo súce pod zub. Keď sa k tomu pridá predvarené hovädzie z konzervy, cibuľka a mrkva, konečne sa to podobá na večeru, aká má byť. Štvrtým pokusom je ryža s varenou kapustou a rybami z konzervy. Ryže mám navarenej pre celý regiment a kapusty aspoň toľko. Tak sa delím s jedným katechétom a domácimi zvieratami.
Ako som už spomínal, romantické večery mám aj preto, lebo nemáme elektrinu, hoci máme generátor. Asi päťdesiat metrov od našej budovy sú elektrické drôty. Pekná, ale zbytočná ozdoba. Pokojne sa ich možno dotknúť. Žiadna šťava. Približne desať kilometrov pred našou osadou je iná osada. Ľudia si žiadajú pripojenie najprv tam, až potom môžu pripojiť aj nás. Provinciálne úrady sa však vyhovárajú na nedostatok peňazí a elektrárne transformátor zadarmo nenamontujú. Humorná je aj skutočnosť, že obyvatelia z onej osady prehrali voľby, a tak ako pomstu presekali drôty a na niekoľkých miestach vykopali také hlboké jamy na ceste, že dva týždne sa tadiaľ nedalo cestovať. A tak trávim večery pri sviečke s ružencom v rukách a hmlistým pohľadom upretým na obraz Božieho milosrdenstva.

Nemáme ani teplú vodu. Páter Igi sa usiluje zohnať peniaze, aby sme mohli kúpiť slnečné kolektory na ohrev teplej vody a tiež solárny panel na dobíjanie autobatérie, ktorá utiahne v čase núdze tri až štyri svietidlá. Nemáme ani rádiové spojenie s centrálou. Ak sa niečo stane, sme odkázaní sami na seba, Božiu prozreteľnosť a milosť domorodcov. Jedinou obrovskou výhodou je malý plynový sporák. Plyn je tu relatívne lacný, lebo ho majú z vlastnej produkcie. Raz za čas treba vymeniť bombu, ale to nie je problém.
Sem-tam sa mi naskytne možnosť pochutiť si na tunajšom ovocí. Milujem ananás, ale práve ten mi spôsobuje hrozné kŕče. Žalúdok si zvyká pomaly. Kaukau - sladký zemiak je tu v horách potravinovým základom, akým je u nás chlieb. Chutí výborne a je veľmi sýty. Upravuje sa pečením alebo varením. Nejedia ho len ľudia, ale aj domáce zvieratá a ujde sa aj švábom, potkanom a myšiam.
Keď som už pri myšiach, musím spomenúť, že jedno ráno sa mi malá myška doslova núkala na raňajky. Ale veľa by som z nej nemal. To ma však motivovalo pozapchávať všetky veľké diery v kuchyni a jedálni. Úspech sa dostavil hneď večer. Okolo šiestej počujem šramot. Známe diery sú zapchaté. Myši už neprídu. Páter Igi mi však ukazuje ešte jednu dieru. Aj tú treba upchať.
Myši však nemáme len pod nohami, ale aj nad hlavou. Keď sa stmieva, začína sa nočný koncert rodinného orchestra - myšiaka so ženou a deťmi. Strop máme z preglejky, a tak je ich rámus náramný. Škoda, že preglejka nie je priesvitná, aspoň by som mal trochu zábavy. Koncert sa z času na čas opakuje v noci aj cez deň. Náš kocúr je ešte malý, ale teším sa, že keď vyrastie, určite si príde na svoje.
Od nového roka tu všetko zdraželo takmer o 100%. Listy do susednej Austrálie sú teraz drahšie než do Japonska. Letecké poslanie listu do Európy stálo predtým 2.65 Kina, teraz 4 Kiny.
Čo sa týka pastorácie, už som mal prvé stretnutie s miestnou mládežou. Ponúkol som im nejaké veci a dal čas na rozmyslenie. Uvidíme, čo z toho bude. Pomaly sa dostávam do jazyka "Tok Pisin". Niekedy mi to ide ľahšie než v angličtine.

Večné sľuby v Kumdi, susedná farnosť. Filiálka Gelg.

Piatok 17. januára 2003 je pre farníkov v Kumdi slávnostný. Jedna žena spomedzi nich skladá večné sľuby v reholy Milosrdných sestier /Mercy sisters/. Pre domorodcov je to slávnosť, ktorá svojou vážnosťou prevyšuje dokonca svadbu. Na slávnosti je prítomný aj arcibiskup Michal Meier, 5 domorodých diecéznych kňazov a okolo 10 misionárov.
Liturgia je slávnostná tiež. Trvá 3 hodiny. Najzaujímavejšou časťou je skladanie sľubov. Najprv je tzv. vyvolenie sr. Kataríny za sestru v reholy. Vtedy je ona oblečená v tradičnom oblečení. Vo vlasoch má niekoľko vypchatých rajských vtákov a mnoho pier z rajok. Toto je znak veľkej slávnostnosti a vážnosti zároveň. Tvár má pomaľovanú bielo-modro-červenými prírodnými farbami. Na krku sa vyníma KINA SHELL - polmesiac z bielej morskej lastúry /ich pôvodné platidlo/ na červenom okrúhlom asi 30 cm podklade. Tradične by jej ženské prsia boli obnažené, ale vzhľadom na okolnosti má prikrývku zo srsti z kengury stromovej /KAPUL/. Miesto sukne má vpredu hustú suchú trávu KUNAJ a vzadu listy z rastliny TANGET. Na ostatných častiach tela má rozotrený olej, takže jej hnedá pokožka sa leskne.
Po vyvolení Katarína odchádza. O pol hodinu sa pred očami súkmeňovcov predstavuje akoby úplne nová Katarína v jednoduchom kostýme. Milosrdné sestry nenosia habit. Katarína skladá 3 tradičné sľuby čistoty, chudoby, poslušnosti a 4. sľub slúžiť chudobným. Pre jej príbuzenstvo je vrcholnou časťou liturgie prinášanie obetných darov. Symbolicky prinášajú upletenú tradičnú tašku BILUM. V nej je všetko, čo chcú Kataríne dať na cestu a tiež symbol, že odteraz jej rodinou a kmeňovými príbuznými sú rehoľné sestry.
Po liturgickej slávnosti nasleduje MUMU, teda po našom hostina. Slávnostným jedlom je bravčovina, KAUKAU, zelenina a ovocie rôzneho druhu. My odchádzame, lebo nás čakajú dve filiálky.
Dostať sa do filiálky Gelg sa nezdá také ťažké. Poobede okolo 15.00 sadáme do malej terénnej SUZUKI. Ťažko povedať ako dlho nám cesta bude trvať. Vždy je to dobrodružstvo s otvoreným koncom. Asi hodinu cestujeme dolinou BAJA RIVER. Cesta je klasicky poľná, hrboľatá, prašná, kamenistá. V niektorých úsekoch sú 5 - 10 metrové kaluže vody, ktorých hĺbka je obyčajne dobrodružstvom tiež. Páter Igi obyčajne pred takým morom zastaví, zaradí náhon 4 kolies a prvý stupeň a hurá do vody.

Tu a tam míňame miesta kde je veľa ľudí pohromade. Páter Igi a katechéta mi vysvetľujú, že je piatok a na mnohých miestach je to deň pre trhový predaj. Je to čosi podobné ako u nás isté miesta, ktoré nesú deň trhov vo svojom názve - Rimavská Sobota, Spišský Štvrtok a podobne. Ľudia nás všade pozdravujú, lebo Pátra poznajú. My im na oplátku nechávame kúdoľ prachu.

Azda najväčším dobrodružstvom sú mosty. Prvé 2 prechádzame bez väčších problémov, hoci ani tieto nie sú v dobrom stave. Tretí most je konštrukčne najdlhší, kovový cez rieku BAJA. Železná konštrukcia je v poriadku. Lenže drevené fošne sú odhnité, pokradnuté. Prvé 3 metre sú skutočná lotéria. Igi s náhonom 4 kolies pomaly balancuje na 4 cm širokých železách, medzi ktorými je 20 cm široká a 60 cm dlhá diera. Ak sa netrafí, auto síce nespadne do rieky, ale zostane jednoducho visieť na železách a podvozku. Páter Igi to nemá ľahké. Z malého terénneho auta nevidí dopredu. Spolieha sa na ukazovanie ľudí pred ním. Keď mu však 3 ukazujeme ako má točiť kolesá, je to ako keď jedno jedlo varia 3 kuchári. Zvyčajne to nedopadne dobre. Páter má však dosť skúseností a hlavne trpezlivosti. Po viac ako štvrťhodine sú 3 ťažké úseky "hravo prekonané".
Po 2 hodinách sme v cieli. Ľudia tu a tam posedávajú. Ako beloch sa stávam centrom pozornosti. Beloch sem zriedkakedy zablúdi. Všetci mi chcú potriasť pravicu a staré ženy LAPUN MAMA sa pokúšajú o objatie. So skupinou mladých a detí sa delím a odpovedám na ich zvedavé otázky MIPELA STORI LIKLIK.
Nepatrí sa hosťa zdržiavať. Odchádzame k okrúhlemu domu. Konštrukcia je jednoduchá. Steny sú z pletenej rohože BLAIN, dlážka je pokrytá tým istým materiálom. V strede domu je ohnisko. Chýba komín a okná. Svetlo preniká len cez dvere. Tento dom patrí katechétovi. Na stenách sú obrázky Ježiša, Márie, svätých. Pri stenách sú tašky BILUM s ovocím a zeleninou. Na inej strane je ovocie, ktoré vyzerá ako veľký a hrubý sklopený dáždnik červenej farby. Je to sezónne ovocie MARATA. Domorodci sa zvyknú oblizovať. Na večeru máme KAUKAU, bravčové varené, zeleninu, varenú kukuricu. Neskôr zapíjame horúcou vodou. Čaj príde neskôr.
Páter Igi rieši celý večer istý problém. Najprv to vyzerá, že istý kmeň nechce dovoliť inému, aby sa aktívne zúčastňovali na liturgii. Lenže toto je už len dôsledok. Skutočný problém je asi 5 rokov starý. Jeden z katechétov mal na starosti peniaze zo zbierok. Je v podozrení, že peniaze použil na svoje osobné účely. Po dlhom handrkovaní sa podarí vec urovnať. Katechéta i druhá stránka musia priniesť obetu zmierenia - istú sumu peňazí na omšovú zbierku.
Večer unavení líhame do spacákov. Domorodci nám priniesli matrace a podhlavníky. Je to celkom pohodlné a v dome je celkom príjemne. Zaspávajúc počúvam hlasy buše - spev vtákov, zvuky a šumy stromov a iné. Obloha je čistá a v nadhlavníku brázdi oblohu nádherný mesiac v splne. Skoro sa môžem pomodliť breviár bez baterky alebo petrolejky.
Ráno čakáme hodiny na príchod veriacich. Liturgia je skoro slávnostná, hoci je len sobota. Obetné dary sú skutočne bohaté - ovocie polí a záhrad. Všetky peniaze, ktoré prinášajú ako obetu mi podľa ich zvyku darujú na privítanie. Nie je to veľa, ale je to zo srdca a tiež platí babka k babce...
Okolo poludnia odchádzame do druhej maličkej filiálky. Páter spovedá, ja potom slúžim omšu. Po omši ide zaopatriť chorú ženičku. Zatiaľ som opäť bombardovaný otázkami. Je zaujímavé, že aj sem sa dostala správa o Medžugorii. Debata sa krúti okolo týchto zjavení, aj preto, že som Medžugorie raz navštívil a tak môžem vydať isté svedectvo a zároveň veci ukočírovať v medziach normy.
Okolo tretej poobede opúšťame aj druhú filiálku. Čaká nás najmenej 2-hodinová dobrodružná cesta domov cez pokazené mosty a hlboké mláky.

Všetkých srdečne pozdravujem a pamätám v modlitbách. Rasty Kršák

Jeho prvý list z Papuy tesne po prílete:

Nech žije Svätý trojjediný Boh v našich srdciach i v srdciach všetkých ľudí.
5.12.2002 Port Moresby, Mount Hagen

Milí priatelia!

Horúce pozdravy z PNG. Po 36 hodinách letu a prestupovačiek na letiskách som po 8 rokoch opäť vo svojej "zasnúbenej krajine". Pomaly sa prispôsobujem horúcemu a vlhkému podnebiu. Bol som milo prekvapený, keď ma na letisko prišiel zobrať brat Anthony, ktorý ma poznal ešte z čias mojej misijnej praxe 1992-1994. Hneď po príchode som mal možnosť poďakovať Pánovi sv. omšou za bezpečný a pokojný prelet polovičkou zemegule.
Bolo pre mňa veľmi príjemné navštíviť náš Verbistický seminár tu v hl. meste v Port Moresby, lebo som stretol "staré páky". Bol to nielen páter Joe Maciolek /Poliak/, ale aj domorodí bohoslovci a brat Alojz, ktorí si ma pamätali. Hoci som ešte stále oťapený z cesty, predsa sa mi pomaly vracia tak schopnosť komunikovať v Angličtine ako aj v Tok Pisin. Hneď prvá večera mi pripomenula zlaté časy zeleniny, ovocia a samozrejme všadeprítomnej ryže, hoci tú dovážajú.
Páter Joe - rektor seminára, sa ma ujal a pomohol mi k dvom dôležitým veciam. Hneď na druhý deň sme išli vybaviť PNG vodičský preukaz. Išlo to veľmi rýchlo - za 10 minút som ho mal. Aj páter Joe bol prekvapený, že tak rýchlo. Potom sme išli na nákupy. Mňa osobne oslovila výzdoba v obchodoch. Totiž všade je predvianočná výzdoba /bilas v Tok Pisin/, dokonca z reproduktorov sa ozývajú vianočné koledy. To je síce v poriadku, len vonku je v tieni 30°C a na slnku podstatne viac. Ešte jedna vec ma prekvapila. Či už pred čerpacou stanicou, alebo pred obchodmi je veľa mužov bezpečnostných služieb. Totiž krádeže sú tu na dennom poriadku. Je pochopiteľné, že ak chcú zachovať pre väčšinu ľudí maximálnu osobnú slobodu, potom to musí ísť takto.
Inak práve v čase môjho príchodu chceli vykradnúť v horách banku, ale polícia dostala včas varovanie a zasiahla: 2 mŕtvi, jeden ťažko ranený. V sobotu zase kdesi vo vrchoch skupinovo znásilnili 17-ročné dievča. Na zápase v ragby sa zase zúčastnil aj minister kultúry. Tak sa opil, že vytiahol svoju osobnú pištoľ a namieril na istého pána. Všetko by sa ututlalo, len ten pán je univerzitný profesor a sú toho plné noviny. Ďalší minister je obvinený, že premárnil milióny, ktoré boli určené na výstavbu ciest v hlavnom meste. Je to skutočne veľká škoda. Predsa PNG je bohatá nielen na prírodné zdroje, ale aj na ľudské. Tomu nahráva aj posledné sčítanie ľudu. 90% sú tu už kresťania, z toho asi jedna pätina katolíkov a podobne aj protestantov. Počet katolíkov však klesol a vzrástol počet Pentekostárov a siekt. Začínajú tu pôsobiť aj moslimovia. Teda nová výzva pre misionárov.
Pýtal som sa aj na počet bohoslovcov. Je ich tu niekoľko sto, ale ťažko sa to odhaduje, lebo je tu viac seminárov na rozličných aj 2 hodiny lietadlom vzdialených miestach. Som veľmi rád, že tu máme už sedem našich PNG pátrov a jedného brata vo večných sľuboch. Sú nádejou nielen pre miestnu, ale aj pre celosvetovú Cirkev.
PNG je krajina mnohých kontrastov. Byť v Port Moresby znamená byť v meste, kde sa dá kúpiť všetko, čo len existuje. Bez problémov sa tu dá získať pripojenie na internet. Keďže je pred Vianocami, mal som to šťastie, že som v akcii dostal pripojenie na internet zdarma. Platil som len za používanie. Zatiaľ som si predplatil pripojenie na 10 hodín v mesiaci za 33 Kina = 330 SK. Telefónne impulzy sa potom rátajú zvlášť je to asi 35 SK/hod v špičke a 24 mimo špičky. Inak moja elektronická adresa je: Táto adresa je chránená pred robotmi nevyžiadanej pošty. Ak ju chcete vidieť, musíte mať povolený JavaScript. . Tu je dôkaz, že aj v misijnej krajine sú dosť dostupné vymoženosti, ktoré môžu pomôcť. Elektrina je tu 24 hodín denne a bývam v hosťovskej izbičke so sprchou a WC. To však na misijných staniciach bude len zriedka.
Ďalším dôkazom kontrastov je to, že do hôr treba hodinu letu. Letenky zdraželi, lebo Kina šla za posledných 10 rokov dole proti U$ o 75%. Lenže inak by mi cesta mohla trvať aj týždeň loďou a potom aspoň jeden deň autobusom. Preto sa volí takáto cesta.
Dostala sa mi do rúk aj nová príručka na rýchle naučenie sa alebo obnovenie si jazyka Tok Pisin. Ten sa zväčša používa na pobreží a je to aj úradný jazyk. Angličtina domorodcov je tiež na dobrej úrovni, hlavne u stredoškolsky a vyššie vzdelaných. Inak je tu viac ako 800 kmeňových jazykov. No najprijateľnejšia komunikácia je v Tok Pisin.
Od piatku 29. novembra som "zavesil žiletku s penou na holenie na klinec". Sám čakám ako budem vyzerať s bradou. Tok Pisin má pre to pekný výraz maus gras = tráva na ústach.
Očakával som, že prídem do počasia, ktoré je obdobím dažďov. Ale aj tu to akosi mešká a ľudia sú trochu prekvapení. Z lietadla bolo vidieť veľmi suché polia a lúky. S vodou tu však zatiaľ nie sú problémy, lebo ľudia sa vedia prispôsobiť. Inak sprchovať sa minimálne raz za deň je úplnou samozrejmosťou. Inak by sa človeka mohli chytiť pliesne. Tiež si musím zvykať na časový rozdiel 9 hodín. Vôľa aj chce, ale biologické hodiny tikajú svojim spôsobom. Páter Joe spomínal, že obyčajne treba počítať s tým, že za každú hodinu časovej zmeny treba aspoň jeden deň prispôsobovania sa. Tak to bude pre mňa hádam aj dva týždne. Tiež si zvykám na to, že slnko denne vychádza okolo 5.00 a zapadá tesne po 18.00. Ak nie je elektrina, ide sa spať.
So sebou mám aj malý prenosný počítač, vďaka čomu môžem komunikovať so svetom, písať listy a dúfam, že pripravovať aj materiály pre pastoráciu. Zdá sa, že počítač pre misionára je skoro neodmysliteľnou súčasťou. Je tu však tiež jeden problém. Asi budem musieť elektroniku nechať na bezpečnom mieste a nebrať ju do buše. Totiž, možno povedať, že ako novomisionára ma pravdepodobne aspoň raz, dvakrát "navštívia". Až keď zistia, čo mám alebo nemám tak sa toho vzdajú. Inak aj naše budovy tu v seminári sú zabezpečené mrežami a rôznymi elektronickými zariadeniami. To je určitá daň za slobodu a voľnosť pohybu.
Využil som tiež prístup k internetu na to, aby som si našiel frekvencie Slovak Radio International. Na 3 frekvenciách sa dá počuť o 17.00 miestneho času v Angličtine a Slovenčine. To ma bude aspoň trochu informovať o dianí na Slovensku. Ono cez internet sa dajú sťahovať aj Katolícke noviny alebo iná tlač zo Slovenska.
Po tom, čo som pár dní strávil na pobreží v horúcom podnebí, som sa dostal do hôr. Po dohovore s predstaveným zostanem pracovať v horách, ale až o pár týždňov sa dozviem kde presne. Zatiaľ som dostal čas navštíviť dištrikty a ľudí v horách, aby som sa trochu zžil s prostredím. K tomu mi pomohla aj prvá noc v horách, keď sa nad ránom o pol tretej zasa chvela zem. Zemetrasenie však bolo len krátke a nevýrazné.
Tiež sa tu do popredia dostávajú dva problémy, ktoré pred 10 rokmi neboli aktuálne: chudoba a AIDS. V médiách prebieha až príliš agresívna kampaň za to, aby ľudia používali kondóm. Táto kampaň má však svoje vedľajšie účinky v tom, že už školopovinné deti sú uvádzané do vecí, ktoré nie sú pre ne zdravé a dobré.
Okrem týchto problémov sa ešte pridáva v horách alkohol a drogy. Kvôli tomu som bol kontrolovaný na letiskách a tiež policajnými hliadkami na cestách. Kontrolovali toho "pravého".
Toľko moje prvé dojmy a poznatky. Samozrejme, že hlbšie preniknem do vecí až neskôr. Určite sa o ne podelím.
Keďže sa blížia Vianoce, želám a vyprosujem všetkým veľa milostí a trpezlivosti v roku 2003, ktorý sa zdá byť ťažký.

V láske Svätého Ducha Rastislav Kršák, SVD

Tretí list:

Par, PNG
tesne pred Vianocami 2002

Mili priatelia!

Srdecne pozdravujem z PNG. Ospravedlnujem sa, ze pisem bez dlznov a s preklepmi, ale mam k dispozicii pocitac, ktory sice moze pisat po Slovensky, ale klavesnica je len v Anglictine. V ostatnom liste som Vam napisal, ze este nemam miesto urcenia. Na moje prekvapenie som dostal urcenie do hor. Misijna stanica alebo farnost sa vola MABULGA a nachadza sa Severozapadne od Mount Hagen asi 30 km vo vyske asi 1300 m.n.m.
Zatial, co sa pracovalo na mojom urceni, dostal som do Vianoc cas na prisposobenie sa a tiez moznost navstivit zname miesta tu v horach. Tak sam precestoval a navstivil miesta od Goroka az po Wabag s medzizastavkami v Kundiawa, Mingende - tu mame nasu nemocnicu a pred Vianocami som zakotvil v Par blizko mesta Wabag, Enga provincia.
Chcem sa podelit s dalsimi zatial viac vonkajsimi skusenostami. Pred dvomi tyzdnami 7. XII som sa teda vybral do Kundiawa. Hoci uz mam PNG vodicak, nemam zatial auto k dispozicii. Tak som vyuzil verejnu dopravu, ktora sa v PNG nazyva PMV / public motor vehicle /, cosi co by sa dalo prirovnat kombinacii SAD a sukromnej dopravy spolu. Pater provincial ma odviezol na "autobusovu stanicu". Ich autobusova stanica je odlisna od nasej. Neexistuju tu ziadne cestovne poriadky, ziadne zastavky alebo nastupistia. Je to plocha niekolko sto stvorcovych metrov neupravenej kamenistej zeme, zvacsa blizko trznic. Autobusy su trojake: 15 miestne mikrobusy, 25 miestne autobusy a 35 miestne upravene nakladne auta. Kazdy autobus ma vodica a sprievodcu. Sprievodca vyvolava smer a ciel cesty. Zaujimave je to, ze autobus nestoji, ale sa pohybuje dokola a doslova pozyva pasazierov, aby s nim cestovali. Autobusy su asi v takom stave, ze clovek musi mat velku doveru, ze skutocne aj docestuje, az na vynimky.
Pri nastupe do autobusu mi uvolnili miesto vpredu hned vedla vodica, to znaci vlavo, lebo tu sa jazdi opacne ako u nas. Miesto vpredu som dostal preto, lebo vidiet bieleho ist autobusom je tu rarita. Biely clovek sa stotznuje s bohatstvom a samozrejme autom. Ako sme tak netrpezlivo krizovali autobusovu stanicu, ludia mali zo mna dobru srandu. Ukazovali - "Aha, masta I stap, ej!?" Aha, biely v PMV, ej!? Nuz boloze to usmevov. Este viac, ked som to s humorom prijal a zakyval im. Boli celi bez seba. Podobne pre deti, ktore vedla mna sedeli som bol cudo nad cudo - podobne ako je cernoch cudo nad cudo u nas. Pohlady deti boli naplnene zaujmom, vzrusenim, ale aj strachom. Najlepsie je ked sam vyzvem deti alebo dospelych: "Kam, sekan!" Podajme si ruky. Toto gesto dokaze roztopit lady cudzoty. Masta - biely clovek pritahuje aj strasi zaroven.
Po stvrthodine kruzenia sme naplnili autobus a hura na cestu. Z Mount Hagen do Kundiawa je to 82 km. Teda vydali sme sa na dvojhodinovu put po najdlhsej a jedinej asfaltke v PNG asi 1000 km. Netreba zabudnut, ze sme v horach a motame sa vo vyske asi 1600 m.n.m. Asfalt na ceste je len jednovrstvovy, lebo hrubsia vrstva by sa pri vyssich teplotach rozpustila. Jedna vrstva ma vsak kratku zivotnost. Na ceste je to vidiet. Ako sa zvykne u nas po Japonsky hovorit - SAMA JAMA. Soferi vsak cestu dobre poznaju. Sama jama je tiez svedectvom domorodej kultury. Totiz domorodci nie su zvyknuti nieco opravovat. Tu plati vybudovat a nechat sluzit az kym to nie je uplne pokazene a potom vybudovat znova. Udrziavat nieco v horach je tazke. Na pobrezi je to podstatne lepsie, ale aj lahsie udrziavat.
Pocas jazdy sa domorodci zvycajne napchavaju cukrovou trstinou alebo betelovymi orechami a zapijaju to CocaColou. Fajcenie je uplnou samozrejmostou a tiez to, ze cigareta casto putuje z jednych ust do druhych. Ked zuju betelove orechy, tak vyzutu tekutinu vypluvaju von oknom. Cesta je doslova posiata cervenymi flakmi a plastovymi vrecuskami. Moze sa stat, ze neopatrny chodec to dostane do hlavy. Pocas jazdy sa zvykne tu a tam zastavit pri miestnych trznickach. Tu sa predavaju cigarety, betelove orechy, pomarance, ktore su vsak zelenozlte, kaukau - sladke zemiaky, klasicke zemiaky, uhorky, banany, mandarinky a ine. Je to velmi lacne a je dobre ak sa s predavajucim vyjednava.
Ak chcete vystupit, tak jednoducho isknete na sprievodcu a ten na vodica. Zaujimavostou je tiez to, ze cestovne sa nevybera vopred, ale az pocas jazdy. Cena je podobna nasej. Za 82 km som platil 10 Kina=100Sk. Ked zaplatite, ziaden listok nedostane. Najskor vam potrasu pravicou. Cestovne je vsak regulovane statom.
Pocas jazdy vas moze vselico postretnut. Najcastejsie to byvaju zbojnici, ktori jednoducho vyberaju myto za prechod. Hoci je to nelegalne, casto sa to tu robi a policia to netresta, ba casto je sama obetou. Okrem toho su cas od cas aj policajne kontroly. Nikoho nekontroluju za rychlost. Obycajne kontroluju ci mate vela alkoholu alebo marihuanu. Nas takto kontrolovali dvakrat, teda okrem mna, lebo mne policajti ako bielemu automaticky doveruju.
Po 2 hodinach zaujimavej cesty som sa dostal do nasho domu v Kundiawa. Privital ma Polsky Pater Valenty Gryk. S nim som na druhy den sluzil svoju prvu omsu v Tok Pisin, bola druha adventna nedela. V nedelu poobede sme navstivili 15km vzdialene Mingende. V Katolickej nemocnici je poriadok. Vecerali sme v Mingende. Tu je dobry zvyk, ze na veceru prichadzaju misionari a misionarky z okolia a veceria sa po Vecernej modlitbe spolu s biskupom. Inak biskup je tu chapany ako autorita, ale aj ako kolega misionar, teda jeden z nas. Pri navrate domov, uz za temna , nam praskla pneumatika. Pater bol cely bez seba, lebo po tme sa zle meni koleseo a na ceste striehnu rozne nastrahy - zlodeji. Nastastie vsetko preslo bez pohromy alebo kradeze.
Na dalsi den som cestoval dalsich 100km na oslavu jednej misijnej sestry, ktora slavila 60 rokov v sluboch a 50 rokov v PNG. Sucatou oslavy bola sv. Omsa a po nej - kaikai - teda jedlo, obed. Po nom domorode dievcata zatancovali oslavujucej sestre.
O par dni neskor som sa ocitol o 300 km dalej opacnym smerom. Po dohode s provincialom a smojim fararom som dostal este cas volna do Vianoc. Tak som opat navstivil Par asi 2000 m.n.m, zapadne od Mt. Hagen. Tu som sa opat zvital so znamymi aj novymi tvarami. Vyhodou je, ze som tu denne mohol rano sluzit sv. Omsu v Tok Pisin aj s kratkymi kaznami. Pomaly sa dostavam do Tok Pisin. Denne komunikujem v dvoch kazykoch Pisin a English. Niekedy sa mi to mota.
Tato provincia je znama v PNG tym, ze tu je krestanstvo najkratsie, len od Druhej svet. Vojny. Druhou znamou vecou je to, ze tu klany medzi sebou casto riesia nezhody vojnami. Aj Par bol zasiahnuty. Vysledok je za 6 mesiacov nasledovny: skoro vsetky domy vypalene, zahrady znicene, 17 ludi mrtvych. Pomaly sa to upokojuje. Sud rozhodol, ktory klan musi platit prvy kompenzaciu a kolko. Podla toho, co mi povedali ludia, tak 100 tisic Kina = 1 milion korun a niekolko sto prasiat. Druha strana podobne.
Tiez na ceste do Par som videl vypalene osady. Zasa ine dva klany bojuju medzi sebou. Denne su mrtvi jeden dvaja ludia. V Enga provincii je priebezne asi do 5 takychto bojov. Dovody bojov su rozlicne, casto malicherne. Chlapi tu nemaju co robit a doslova sa vo vojnach vyzivaju. Zien sa to priamo netyka, ale ked zabiju zenu, tak tych dotknutych to riadne nahneva a chcu sa pomstit, lebo zena je symbolom zivota. Este treba dodat, ze najviac vojen byva po volbach a tie boli toho roku. Nie su znicene len obydlia. Ale aj mosty a to je najhorsie, lebo sanitka potom nemoze ist na odlahle miesta. Policia je bezmocna. Toto poznacuje aj ich nabozensky zivot.
Pomaly si zvykam na podnebie a stravu. Pocasie je tu asi taketo: denne sprchne, lebo je obdobie dazdov, teplota vo vnutri je nad ranom 16-18 stupnov, ale cez obed 25-27 stupnov. Vonku je ovela vacsi teplotny rozdiel - na slnku vyse 30, v tieni nad 20, nad ranom nad 12 stupnov. Stravu tu mame jednoduchu. Cosi europske cosi domorode - hlavne ovocie a zeleninu. Ranajky a obed su jednoduchsie teda caj alebo kava s chlebom a nieco k tomu. Najsilnejsia je vecera s polievkou a hlavnym jedlom. Tu v Par mame malu hydroelektraren a preto 24 hodin elektrinu. Vdaka tomu mozem na pocitaci piset tieto riadky. Inak by sme mali len 2-3 hodiny z dieseloveho generatora. Tu v Par je komunita Verbistov /SVD/, komunita misijnych sestier SSpS, pastoracne centrum a nedaleko, asi 30 min. chodze aj nemocnica a leprosarium pre malomocnych. V nasej komunite sme z roznych kutov: Polsko, Slovensko, Nemecko, Indonezia, Filipiny, PNG, Holandsko. Podobne to byva u sestier. Je to uzasny pocit byt jednotny vo viere z tolkych kutov sveta.
Tolko nateraz. K internetu nemam tak casto pristup. Mozno neskor. Od januara zdrazie postovne. Asi budem nuteny hladat inu cestu. Jednou je internet, ale aj ten je nespolahlivy a pre mna len cas od casu pristupny. Jednou z ciest je poslat jeden list do centra a poprosit, aby ho rozmnozili a poslali na ostatne dane adresy.
Vsetkych srdecne pozdravujem. Prajem pozehnany Novy rok 2003. Samozrejme prosim o duchovnu podporu vo viere.

Vdacny a v ucte Bozieho Slova, Rasto Krsak, SVD

PS: pre zrozumitelnost tu v horach som prijal, ze ma volaju pater Rasty (hrdzavy pater, mozno pre moju bradu).

 

Štvrtý list:

Štedrý deň - PAR, Enga provincia, 2000 m. n. morom.

Par je jedna z mnohých farností, kde pracujú Verbisti. Má však svoje špecifiká. Okrem Verbistov a ich komunitného domu, tu majú svoj konvent aj misijné sestry Služobnice Ducha Svätého. Hneď vedľa konventu vyrástol v roku 1993 kláštor klauzúrnych sestier sv. Kláry. Prišli z Filipín. Ich poslaním je modliť sa za evanjelizáciu v Enga provincii. Veriacim v Par slúži veľký kostol a tiež pastoračné centrum. V ňom prebiehajú rôzne kurzy pre rozličné skupiny ľudí. Azda najväčšou výhodou je malá hydroelektráreň zabezpečujúca elektrinu prakticky 24 hodín denne. Nakoniec treba spomenúť stolársku dielňu Brata Rudyho z Nemecka. On má veľký podiel na väčšine cirkevných stavieb v provincii.
Advent v Par prebiehal v napätej atmosfére vojny medzi klanmi, ktorá začala po voľbách. Účasť na nedeľných bohoslužbách sa scvrkla na polovicu a aj to zväčša deti, mládež a ženy. Hoci advent doma je poznačený horúčkovitými nákupmi a prípravami na Vianoce, tiež dlhými radami pred spovednými miestnosťami, tu je situácia iná. Zábavy sa viac týkajú len štátnych zamestnancov a súkromníkov. Ani účasť na sv. zmierenia nebola ohromujúca. Tesne pred Vianocami prišlo 42 žien z Mariánskeho združenia na spoveď, lebo mali duchovnú obnovu.
Tretí adventný týždeň som slúžil ranné sväté omše v jazyku Tok Pisin, aby miestny duchovný Páter Romeo z Filipín mohol obslúžiť filiálky. Bol to pre mňa dobrý úvod do jazyka a pastorácie.
Píše sa 24. december 2002. O 5.40 ma budík svojím štipľavým výkrikom pobáda zobudiť sa a vstať. Na Slovensku je o 9 hodín menej. Zapínam svetlo, lebo slnko ešte nevyšlo. Aj tak je dosť pod mrakom. Robím zopár cvikov. Treba, lebo za 3 týždne som pribral 4 kg. To robí asi tá brada.
Okolo 6.00 idem zvoniť. Vlastne oceľovým kladivom trieskam čo ruka dá do starej oceľovej fľaše na plyn. Kovový zvuk sa šíri ďaleko a pobáda domácich, aby sa poberali na svätú omšu. Kráčajúc do kostola, prerušuje tichý šum stromov hlboký zvuk vychádzajúci z upravenej morskej lastúry. Aj veriaci Apoštolskej cirkvi asi majú nejaké modlitby.
Otváram sakristiu. Na ďalších 15 minút sa zo mňa stáva kostolník. Knihy, sviečky, kalich, elektrina, nádoby s vínom a vodou si nachádzajú svoje obvyklé miesto a určenie. Sadám si na lavičku pred bohostánkom. Čakajúc na prvú vernú ovečku, prihováram sa Ježišovi a Márii slovami svätého ruženca. Jeden desiatok v Tok Pisin za Afriku, druhý v Angličtine za Ameriku, tretí v Slovenčine za Európu. Prví veriaci sa blíži. Na hlave tradičná pestrofarebná čiapka, tvár mu zakrýva neobriadená brada /mausgras/. Vidieť, že navštívil sekond hend stua ,lebo miesto listov tangetu má krátke nohavice. Lámaným Pisinom mi vysvetľuje, že sa chce vyspovedať. Samozrejme. Moja prvá spoveď v Tok Pisin a to práve na Štedrý deň.
Po spovedi prichádza Mária. Azda najvernejšia účastníčka ranných omší. Vyťahuje staré ošúchané okuliare a pýta sa, ktoré čítanieje dnes. Vidiac prichádzať Brata Lukáša, prenecháva túto službu jemu. Lukáš pochádza z Bouganwilu. Je Verbista a chce pracovať ako duchovný poradca.
Rozodnieva sa. Zvončeky ohlasujú začiatok sv. omše. Z hrdiel asi 20 verných sa ozývajú slová a tóny úvodnej piesne. Liturgiu Slova obohacuje pieseň v Enga jazyku. Podobne sa domorodci modlia aj prosby. Na prijímanie prichádza väčšina. Niektorí prijímajú na jazyk, iní na ruku.
Po omši sa skupina žien z Máriinho združenia púšťa do upratovania. Podstatná časť výzdoby je už hotová. NA rozdiel od našich zvyklostí, nie sú tu ani vianočné stromy, ani pestrofarebné ozdoby. Nechýbajú však jasle a dokonca majú aj svetielka s vianočnými melódiami. Výzdobu dotvárajú veľké keramické vázy s čerstvými kvetmi. Tieto nahradili tradičné vázy - mosadzné nábojnice z 2. svetovej vojny, ktoré tu vynikajúco slúžia. Hoci sú už jasle hotové, problémy sú s Ježišom - Jezuliatkom. Nakoniec sa nejaké predsa len nájde.
Prichádzajúc do nášho komunitného domu na raňajky, moje oči upúta kôpka darčekov v rohu miestnosti. Každá kôpka má od nášho dištriktného predstaveného Pátra Kazimíra z Poľska pozdrav s menovkou: Páter Romeo z Filipín, Páter Rasty zo Slovenska, Brat Lukáš z PNG, Brat Rudy z Nemecka, Páter Tony z Holandska, Brat Gabriel a Brat Pavol z Indonézie. Oddelene sú darčeky pre misijné sestry: Sestra Eremtrudis z Rakúska, Sestra Vigbertia z Nemecka, Sestra Martina z Poľska, Sestra Arnolda z PNG, Sestra Kristína a Merlyn z Indie. Pohľad na darčeky poteší a pripomenie hrejivé pocity domova aj Otcovské obdarovanie ľudí Synom Ježišom.

S chuťou sa zahrýzam do maslového chleba s džemom. Čierny čaj s mliekom mi zvlažuje ústa. Čas doobeda vypĺňam modlitbou a čítaním. Okolo dvanástej si chlipkám z 2-minútovej polievky, ktorá je tu veľmi populárna /predvarené rezance s vegetou/. Pridá sa tiež chlieb s maslom z burských orieškov. Nasleduje neodmysliteľná poobedňajšia siesta - odpočinok.
Prúdy teplej vody zo solárnych ohrievačov pôsobia po sieste osviežujúco. Hoci ráno nebolo ani 20 stupňov v mojej izbe, teraz mi digitálny teplomer ukazuje 29. Už tretí deň poriadne nezapršalo. V období dažďov od decembra do apríla je to nezvyklé. Slnečné kolektory nám zohrejú toľko vody, že máme dosť nielen na hygienu, ale aj na pranie, umývanie riadu a varenie.
Slnko sa lúči s dňom okolo 6.00 večer. Takto to ide celý rok. Vianočná vigília sa blíži. Domorodci sú už po večeri. Jedia viac za svetla. Väčšina asi aj dnes jedla kaukau - sladké zemiaky a nejakú tú zeleninu. Niektorí si jedlo prilepšujú Coca-Colou.
Šiesta hodina sa už rozlúčila s ďalšou polovičkou. Začína sa sv. omša. Zúčastňujem sa len ako pozorovateľ, lebo omšu mám pre sestry v klauzúre. V sprievode detí spievajúc klasickú Anglickú koledu Drummer Boy Chlapec s bubnom, sa otvára ďalšia kapitola dejín spásy. Dievčatá majú v kanviciach od Coca-Coly kamienky, aby dotvárali rytmus sprievodu. Ďalšími nástrojmi sú kumdu - tradičný bubon, a tiež rúra z PVC s plastovým vrecúškom natiahnutým na jednom konci ako blana bubna. Samozrejme nechýba gitara.
Prv, než sa začne prvé čítanie, z magnetofónu sa ozýva pieseň Shine, Jesus, Shine - žiar, Ježiš, žiar /4 milióny mladých spievali túto pieseň v Manile v roku 1995 na Svetový deň mládeže/. Žena s plnou úctou drží v rukách Sväté Písmo a prináša ho na Liturgiu Slova. Po Evanjeliu skupina mládeže a detí dramatizuje udalosti z Betlehema. V prosbách sa domorodci modlia za pokoj medzi klanmi.
Prinášanie darov má niekoľko častí. Najprv sa prinášajú peniaze. Je to obeta vďaky. Totiž vďačnosť v domorodej kultúra sa vždy musí prejaviť nejakým skutkom. Slová sú len ako ranná hmla. Iní prinášajú ovocia zo záhrad. V druhej časti prinášajú chlieb, víno a vodu. V tretej časti kňaz obetuje dary Bohu.
V kostole je zrazu tma. Hydrogenerátor zlyhal. Tu a tam sa rozsvecujú sviečky a lampáše. O pár minút nabehne dieselový generátor a svetla je opäť dosť. Omša sa končí radostným podávaním rúk a vinšovaním požehnaných Vianoc.
Utekám sa rýchlo navečerať. Kura s hranolkami. O hodinu začína Anglická omša u sestier sv. Kláry. Spoluslúžim s Pátrom Tonym.
Misijné sestry nás po omši pozývajú na malé občerstvenie. Spievame Anglické koledy. Vinšujeme si požehnané Vianoce. Štedrý deň sa v PNG končí, na Slovensku sa práve dostáva do správnych obrátok.

Sviatok Božej rodiny 28. 12. 2002 - Mabulga - 1300 m. n. morom.

V sobotu 27. decembra som konečne dorazil na miesto určenia. Hoci len 33 km od Mount Hagenu smerom na Severozápad, predsa viac ako hodinu terénnym autom. Cesta je asi 23 km asfaltová s výmoľmi, ale posledných 10 km poľnej cesty stojí za to. Všetky hriechy zo mňa vytriaslo.
Kohút sa už niekoľko hodín nadrapuje. Slnko praží jedna radosť. Moje hodiny ukazujú čosi po ôsmej ráno, teda 23.00 na Slovensku. Páter Ignác z Indie /43/ ma volá, či ešte žijem. Včera som mal hnačku ako hrom. Nezastavil som sa. Aj teplota bola vyššia. Našťastie protihnačkové tablety zabrali, inak som sa obával malárie.
Páter Igi sa teší, že sa cítim lepšie. Raňajky sú jednoduché - čaj, chlieb, maslo, varené vajcia, džem. Nemáme elektrinu a tú čo máme trvá 2-3 hodiny denne z dieselového generátora vo večerných hodinách.
Vrcholnou udalosťou dňa je sv. omša. Každá misijná stanica má svoje zvyky. Úplnou samozrejmosťou je, že Páter podáva ruku všetkým prichádzajúcim na privítanie. Tento zvyk značí bel i stap isi - pokoj.
Obliekam si albu a keď si sadám vedľa oltára, prichádza ku mne istý mladý muž. Predstavuje sa ako vedúci mládeže. Informuje ma, že pred omšou sa veriaci pripravujú formou modlitieb chvál - ako charizmatici. V procesii na začiatku omše nesú sochu svätej rodiny. Dozvedám sa, že oni tu majú dnes hody/odpust. Práve na ich odpust/hody im Boh posiela darček vo forme nového duchovného - mňa.
Hoci s bruchabôľom, predsa som hlavný celebrant. Páter Igi káže. Omša trvá bez mála 3 hodiny. Počet procesíí je podobný ako na Štedrý deň v Par. Najviac ma prekvapuje tretia procesia s obetnými darmi. Prvým dôvodom je to, že aj ja prispievam 2 Kinami, taký je tu zvyk. Druhým prekvapením je živý kakaruk - sliepka v mojich rukách.
Po omši sú krátke oznami - asi 30 minút, lebo všetko sa prekladá do domorodého jazyka. Trojitým potleskom ma vítajú vo farnosti s 18 filiálkami. Už som rád, že to všetko končí.
Ďalšie kroky vedú do postele. Mám toho po krk. Po hodine oddychu si treba čosi zajesť. Prvé, čo sa mojim očiam ponúka sú: mravce, muchy, pavúky a desiatky švábov od centimetra až po 4 centimetre veľkých. To sa mi po včerajšej hnačke veľmi neprihovára. Radšej si dávam varenú sliepku s chlebom a vodou. Stačí na začiatok a koniec.
Izbu tu mám kráľovsky veľkú. Trochu si robím poriadok. Po zotmení mi spoločnosť robia hlavne šváby. Večeriam kaukau - ich tradičný varený sladký zemiak. Aj to stačí na rozbúrený žalúdok.
Zaspávam ako podťatý. Hnačka ma oslabila, ale pomaly zbieram sily na ďalší deň.

Silvester 2002.

V podstate sa nič nedeje. Večer máme ďakovnú omšu. Zvykám si na nové prostredie a ľudí. Omša je slávnostná Trvá skoro 3 hodiny. Prekvapuje ma udalosť na konci. Po omši prichádzajú muži a ženy, ktorí kedysi opustili Katolícku cirkev. Teraz robili pokánie a my sa asi nad 20 z nich modlíme, aby vo svojom návrate do MAMA LOTU - materskej cirkvi vytrvali.
Na Nový rok sú tu zvyky ako na 1. apríl u nás, ba ešte búrlivejšie. Aj o auto sa dá prísť.. Takže radšej nos z domu nevystrkujem, okrem omše doobeda.

2 zaujímavosti.

NÁZOV KRAJINY.
Len málo krajín má taký dlhý názov ako PNG. Kde sa to vlastne vzalo? Prvými dobyvateľmi boli Portugalci. Tí nazvali krajinu podľa toho, čo ich najviac oslovilo - vlasy domorodcov, ktoré sú brčkavé, v Portugalčine ILHAS DOS PAPUAS. Malajské slovo papuwah - brčkavý.
Nekôr prišli Holanďania a nazvali túto zem Nová Guinea, lebo ľudia a krajina pripomínali Africké Guiney /dnes Rovníková G., G. Bissau a Guinea/. Koncom 19. storočia bol ostrov rozdelený na 3 časti: západ pre Holandsko, sever pre Nemecko a juh pre Anglicko. Holandská časť sa v roku 1962 stala súčasťou Indonézie - dnešná Irian Jaya. Sever zostal Nemcom do vojny a volal sa Nová Guinea. Juh prebrali v roku 1905 Austrálčania a prijali názov Teritórium Papua.
Po 2. svetovej vojne aj sever pripadol Austrálii. Tá darovala domorodcom nezávislosť 16. septembra 1975. Názvy severnej a južnej časti sa spojili a vznikol nový štát Papua-Nová Guinea. Doteraz bolo niekoľko pokusov názov zjednodušiť, ale nič sa neujalo.

JAZYKY.
V PNG je do 850 jazykov = 45% z celého sveta. Viac ako 100 tisíc ľudí hovorí Enga jazykom. Inými jazykmi horí už len hŕstka ľudí. Preto sú tu 3 úradné jazyky: English, Hiri Motu, Tok Pisin. Prvé dva sa dajú jazykmi charakterizovať, ale Tok Pisin má svoju históriu.
Sever bol kolonizovaní z Nemecka. Nemci však nevedeli ako sa vyrovnať s babylonom jazykov. Začiatkom 19. storočia sa začal pomaly ujímať obchodný jazyk Tok Pisin. Úradne bol do škôl prijatý 1929. Neriešil len situáciu Nemcov, ale aj domorodcov. Totiž žiaden kmeňový jazyk sa neujal ako úradný.
Tok Pisin /pidžin v slovenčine/ obsahuje slová z iných jazykov: Nemčine, Angličtina, Mlanézske, Plynézske a Idonézske prvky. Niektorí odborníci ho nepokladajú za rovnocenný, lebo má len asi 1300 slov. Bežný jazyk potrebuje pre dobrú komunikáciu asi 5000-6000 slov. Na druhej strane sa Tok Pisin ujal. Hoci sa dnes nikde neučí, dá sa ním dohovoriť takmer všade.
Zaujímavosťou sú však niektoré Biblické a iné odborné preklady. Ponúkam príklady:
Veľká noc v Tok Pisin sa povie: BIKPELA DE BILONG TINGIM DE GOD I LARIM OL ISRAEL I STAP GUT. Predstavte si, keď to máte v Písme niekoľko krát. Alebo Veľkonočná večera: KAIKAI BILONG TINGIM DE BILONG OL BIKPELA DE BILONG BRET I NO GAT YIS. Číta sa to foneticky ako u nás.
Priekopníkom v gramaike a v slovníkovej úprave bol Verbista Páter Franc Mihalic. Jeho práca je dodnes štandardom v používaní a vo vyučovaní Tok Pisin.

 

Piaty list:

Milí doma!
13. februára 2003 Mt. Hagen

Srdečne pozdravujem. Po týždňoch schôdzí sa opäť stručne ozývam. Trochu z malého pastoračného rožka. Ja sa tu zatiaľ len "ZAHRIEVAM". Niekedy je tu skutočne horúco, ale zatiaľ nie pastoračne. Každú sobotu sa snažím mať stretnutie s miestnou mládežou. Začíname adoráciou a potom preberáme Bibliu rôznymi metódami. Nemám veľké oči, že ich bude veľa, ale skúsenosti mi hovoria, že aj s 3 sa to oplatí. Tiež treba brať do úvahy, že mládež tu je iná. Na stretnutí nemám nikoho, kto by skončil vyššie ako 6. triedu ZDŠ. Domorodci majú iný systém motivácie. Začal som s Bibliou preto, lebo viem, že Božie slovo ich láka. Dôvodom je často to, že hľadajú pravdu, ktorá cirkev alebo sekta sú skutočné. Iní hľadajú cirkev, z ktorej sa dá viac peňazí vytĺcť. Ďalšou vecou, ktorá je tu odlišná je systém ako sa rozhodujú. My sme si adoptovali akýsi demokratický systém väčšiny. Tu to tak vôbec nefunguje. Uvediem príklad ako to funguje.
V nedeľu po omši ma oslovuje koordinátor mládeže pre celú farnosť, že treba zostať a stretnúť sa s mládežou a začať plánovať. Zostáva tak do 20 mladých. Miestny vedúci mládeže sa už dlhšie neukázal v kostole a medzi mladými. Dôvodom je hanba, ktorú si spôsobil tým, že si začal s nejakým dievčaťom, hoci je ženatý. Samozrejme mu to všetci vyhadzujú na oči. Tento vedúci má však svojho zástupcu. Lenže zástupcom je žena - dievča. Otázka je: "Má toto dievča prevziať jeho pozíciu?". Problémom je to, že žena nemá na verejnosti žiadnu autoritu. Ticho a na moju povahu trpezlivo čakám, čo sa bude diať. Po dlhšej diskusii sa mládež rozhoduje, že prijme toto dievča za dočasnú vedúcu mládeže. Bez toho, aby sa jej spýtali, či prijíma, prijať musí. A teraz sa začínajú galeje. Totiž chcú, aby sme najbližšiu sobotu mali schôdzu. Lenže sa musia rozhodnúť kedy. V sobotu je o 15.00 Biblická škola, o 17.00 večerné chvály charizmatikov, po nich nácvik liturgie na nedeľu. Zdá sa skoro nemožné, aby sme v sobotu mali schôdzu, lebo doobeda ešte treba robiť penance work - zadosťučinenie zo spovede. Ponúkam im druhú možnosť - v nedeľu po omši. Asi hodinu sa nevedia rozhodnúť, lebo v nedeľu máme ráno modlitbu, potom deti majú nedeľnú školu, potom je desiatok ruženca, potom chvály charizmatikov a až potom omša asi 2-3 hodiny. A aby bola situácia jednoduchšia, tak im ponúkam možnosť v sobotu večer. Po ďalšej polhodine prídu nakoniec s návrhom, s ktorým, zdá sa, všetci súhlasia: v sobotu o 10.00 doobeda. Ako k tomu došli. Najprv veľa rečnia v ich jazyku. Potom vedúci vycíti kam to asi vedie. Vedúci rozhodne a všetci poslúchajú. Tu je to tak. Náčelník klanu rozhodne a všetci poslúchajú. Žiadne demokratické hlasovanie rukami, nohami. Tento štýl rozhodovania má však svoje veľké slabiny a pomaly sa rozpadáva.
Tu som sa dostal k otázke vodcovstva. Najväčšiu autoritu tu požíva náčelník klanu a jeho spolupracovníci. Má z toho veľké výhody - finančné a iné, ale aj povinnosti voči členom klanu. Raz za čas musí urobiť veľkú zábavu pre celý klan. Náčelníkovi naoko nikto nikdy neodporuje, ale za chrbtom sa o ňom nekonečne klebetí. Do tohto kruhu náčelníkov radia aj kňaza. To značí, že ma budú finančne podporovať, ale vždy budú žiadať nejakú službu, previesť do mesta zadarmo, rozdávať jedlo, podporovať ich finančne keď to akoby potrebujú a podobne. Keďže mne tento systém nevonia, rozhodol som sa, že si ho poriadne preštudujem a budem sa snažiť o inú tvár kňaza, než mali možnosť skúsiť doteraz. Pravda je tiež taká, že tu boli predchádzajúci misionári z bohatších krajín a tak sa rozdávalo jedna radosť. Misii to však uškodilo aj keď úmysel bol asi veľmi šľachetný. Domorodci sa takto spolihajú len na kňaza. Čím belší, tým bohatší. Tu sa človek často napočúva: PATER YU MAS GIVIM... - páter musíte dať...
Nedávno nám opravili generátor a tak máme konečne elektrinu, hoci som si už zvykol na "romantické večery". Tie však môžem mať pri svetle svietidiel z autobatérie, ktoré nám tiež namontovali a batériu dobíja solárny panel alebo nabíčka. Inštalácia mala aj inú kladnú stránku. Konečne som chytil našu spoločníčku myš, čo ma v noci budila, lebo skriňu s jedlom mám priamo za hlavou a pri práci sme všeličím hýbali.
V tieto dni sme tiež mali generálnu vizitáciu. Preložené do normálštiny: akoby určitú preventívnu kontrolu z vedenia. Navštívil nása Brat Alfonzo, ktorý je skutočný mnohojazyčník. Pochádza z Argentíny, rodičia sú však z Nemecka. Pracoval v Brazílii a v Kongu. Hovorí Anglicky, Nemecky, Španielsky, Francúzsky, Taliansky. Hotový chodiaci slovník. Cieľom vizitácie je podporiť myšlienku tímovej spolupráce, o čo sa snaží aj terajšie vedenie našej misijnej rehole.

Azda toľko nateraz. Pozdravujem a modlím sa aj za Vás.

Váš Rasty Kršák, SVD

Share/Save/Bookmark


Tags: List  Krššák  PNG  Papua  Nová  Guinea  
feed0 Komentáre

Napíš komentár
 
 
quote
bold
italicize
underline
strike
url
image
quote
quote
smile
wink
laugh
grin
angry
sad
shocked
cool
tongue
kiss
cry
Menšie | Väčšie
 

security image
Opíš zobrazené písmená


busy
 

Náš člen Administrator je s nami už odo dňa: Streda, 13 Máj 2009.

Ukáž 50 najnovších článkov autora tohto článku.




Súvisiace články z tejto kategórie:


10 náhodne vybratých článkov z tejto kategórie:
Listy

Vyhľadávanie

Webmisie.sk

Reklama

Reklama kresťanských stránok na internete - misia i poslanie