Hlavná stránka Úvahy O viere Spoločná svätosť

Spoločná svätosť

E-mail Tlačiť PDF
(5 hlasovaní, Priemerná známka: 4.20 )

Na Zemi žije už sedem miliárd ľudí. Z toho dve sú kresťania. Život každého z nich, či lepšie povedané – z nás, má byť momentom, ktorý pomáha nekresťanovi nájsť pravú cestu k Bohu a k jeho Synovi, Ježišovi Kristovi, Spasiteľovi; samozrejme, že jedine v sile Ducha Svätého, ktorý naše svedectvo využíva, posilňuje a posväcuje. Otázka je však v tom, dovolíme my Bohu, aby nás urobil svojimi svedkami.
Prečo takáta myšlienka na úvod? Chcel by som v tejto úvahe ponúknuť bohatstvo duchovného života tých kresťanov, ktorí sú nám neznámi. Cieľ je jednoduchý – naučiť sa chápať krásu a bohatstvo každého kresťana, a tým viac bratov, s ktorým nás spája história, sviatosti a mnohé iné.


Na začiatok chcem všetkých poprosiť, aby sme sa oslobodili od rôznych predsudkov ohľadom druhých kresťanských vierovyznaní, nehľadiac na problémy, či omyly v učení mnohých z nich, a pozerali sa na všetkých očami samého Krista, ktorý každú svoju ovečku pozná po mene a je rád, že sa nachádza v jeho košiari, i keď možno nie v tom najlepšom mieste, no predsa len nie na ulici, či na vyschnutej lúke.
Tento pohľad je veľmi dôležitý. Ak sa totiž neoslobodíme od predsudkov, ak nezačneme milovať všetkých veriacich v Krista (Christifideles), ako svojich bratov, nikdy nebudeme môcť seba nazvať kresťanmi, teda tými, kto šíri Kristovo posolstvo Lásky a Pokoja po svete. Sami budeme prekážkou v uskutočňovaní Božieho kráľovstva a jeho zákonov, čo je hlavnou úlohou kresťana v spoločenstve. Budeme súčasťou spoločnosti ako bunky, ktoré robia to, čo všetci ostatní. No to je na kresťana málo. My máme byť dušou, ktorá dovolí hmote oslobodiť sa od ohraničení, a vzletieť k najvyšším horizontom.
Ako kňazovi, slúžiacemu v Ruskej federácii, mi do rúk padla jedna kniha – „Náčrt dejín ruskej svätosti“ (Očerki po istórii ruskoj sviatosti), ktorej autorom je ruský Jezuita Joan Kologrivov. Tým, že ide o katolíckeho autora a jednočasne Rusa, máme zabezpečenú „strannú nestrannosť“, ktorá nám má pomôcť vidieť zázraky Božej milosti v ruských svätých. Preto niekoľko nasledujúcich článkov chcem posvätiť zoznámeniu s ruskými pravoslávnymi svätými, najmä tými, ktorí po spôsobu života a ideálov majú veľmi blízko k niektorým naším svätým. Mnohí z nich sú z dovolenia Svätej stolice uctievaní aj miestnou Katolíckou cirkvou.
Báť sa týchto príkladov netreba. Veď svätosť sa nedelí na katolícku a pravoslávnu, ona jednoducho JE a je BOŽIA. Tí, ktorí sú naozaj svätí (občas totiž vo vzťahu k pravoslávnym svätým vznikajú pochybnosti, nakoľko ide v konkrétnom prípade o Božiu vec, a nakoľno o vec politickú, tých druhých predstavovať nebudeme) sa nikdy nevyjadrovali negatívne o katolíkoch, neohovárali, neposudzovali a neodsudzovali, jednoducho žili ideál Kristovho učeníka. A ak sa aj v učení niektorý našli protikatolícke vyhlásenia, skôr šlo o neskrošiu politickú korekciu, aby predsa len potvrdiť „pravoslávnosť“ pravoslávneho svätca a „nepravosť“ katolíkov. No to je už za nami a my tiež v niektorých podobných veciach sme neboli najlepší.
Prečo je dôležité poznať ideály svätosti inej cirkvi, keď v našej je toľko príkladov? Po prvé, je to prospešné, okrývajú sa nám nové obzory a noví orodovníci. Po druhé, zbavujeme sa predsudkov, nenávisti, a náboženskej neznášanlivosti. V konečnom dôsledku otvárame cestu vzájomného priblíženia kresťanských, sesterských cirkví a uskutočňujeme živé svedectvo jediného - celého mystického tela Kristovho – Cirkvi.
Rozhodol som sa priblížiť vám túto tému aj na základe negatívnej skúsenosti s niektorými ľuďmi. Tým, že ako katolíci sme v Rusku menšina, nemáme osobitné možnosti, aby sme dali o sebe vedieť širokým masám. Historický, národno-religiózny sklad a vzťahy s Poľskom, no i s druhými objektami medzinárodných vzťahov, vnieslo do pravoslávnych duší veľma veľa nepravdy, čo vyzvalo ešte omnoho viac predsudkov. Éra komunizmu a ateizácie tomuto problému nepomohli, práve naopak, likvidáciou cirkví zamrazili rozvitie vzájomých vzťahov. I tak doposiaľ možno stretnúť ľudí, ktorí sa pýtajú, v akého boha veria katolíci. Niektorí ani nevedia, že sme kresťanmi, lebo podľa nich je rozdiel medzi pravoslávnym, ktorý sa ináč nazýva kresťanom a katolíkom, ktorý akoby s kresťanstvom nemal veľa spoločného. Aj nedávno som stretol takých ľudí. Prišli do kostola poprosiť o modlitbu za katolíckych príbuzných, no tak rýchlo sa spratali, aby sme ich neprekrstili, či ich v niečom nepresviedčali. Zarmútilo ma to, no neskôr som pochopil, že to nie je u kresťanov nič nové. Veď v krajinách, kde sú väčšinové iné cirkvi, tiež existujú najrozličnejšie predsudky a predstavy o tých druhých. Všetci vedia, že druhí sú iní, ale nik sa už nesnaží pochopiť, v čom a akí koniec koncov sú. Väčšinou si vystačia odpoveďou: iní, a teda horší. A tak sa všade začína kolotoč, kde veľkí vysmievajú malých, malí sa zasa urážajú, a potom nechcú komunikovať.
Ak teda chceme kvapkou prispieť k tomu, aby sa upokojili rozbúrené vlny vzájomných nepochopení, netreba čakať na druhú stranu, ale samým podniknúť prvé kroky. Verím, že Najsvätejšie Srdce Ježišovo nedháňa nikoho, kto Krista nazýva svojím Pánom a Bohom. Preto sa nebudeme ani my navzájom vylučovať, ale priťahovať a hriať vo svetle Jeho lásky.

Share/Save/Bookmark


Tags: svatost  ucta  laska  viera  pravoslavie  katolicizmus  
feed0 Komentáre

Napíš komentár
 
 
quote
bold
italicize
underline
strike
url
image
quote
quote
smile
wink
laugh
grin
angry
sad
shocked
cool
tongue
kiss
cry
Menšie | Väčšie
 

security image
Opíš zobrazené písmená


busy
 

Náš člen Michal Marhefka je s nami už odo dňa: Streda, 17 December 2008.

Ukáž 50 najnovších článkov autora tohto článku.




Súvisiace články z tejto kategórie:


10 náhodne vybratých článkov z tejto kategórie:
Úvahy

Vyhľadávanie

Webmisie.sk

Reklama

Reklama kresťanských stránok na internete - misia i poslanie