História, ktorú opisuje dnešné prvé čítanie, je hrôzostrašná, no zároveň z nej vyžaruje toľko hrdinstva, že si to dnes ani nevieme predstaviť. Veď ako môže jedna matka stratiť v jeden deň všetkých synov, ba ich ešte aj povzbudzovať vo vytrvalosti pri tak hroznej smrti a sama sa nezblázniť, alebo si nezúfať? Pre mnohých to môže vyzerať ako staroveké bláznovstvo s prevráteným rebríčkom hodnôt.

Predstavme si teraz aspoň troch lotrov, ktorých poznáme. Čo by ste im povedali, keby ste mali odvahu a možnosti? Niektorí by začali kričať a vyčítať, iní zasa by sa snažili dobrým slovom napomenúť a pohnúť k obráteniu a iní by len mávli rukou, že aj tak je to zbytočné.

No žiadne dobré slovo nie je zbytočné, keď ho vyslovíme v prospech druhého človeka.

Každý z nás zhruba vie, kto je sluha, ako vyzerá a čo je jeho povinnosťou.
Jeho povinnosťou je spraviť všetko, čo rozkáže pán.
A ako Ježiš v dnešnom evanjeliu pripomína, nielen to, ale aj niečo naviac. Pretože za vykonanú prácu dostane náležitú odmenu v pozemských dobrách. A na tie večné zásluhy si treba šetriť nezištnosťou.

Mnoho ráz nám v hlave víria otázky ako je to so vzťahom medzi zachovávaním zákona, láskou bez zákona a slobodou. Niekedy je ťažké veriť, že sme slobodný, keď nás viažu prikázania, alebo že úprimne milujeme, keď nám to prikazuje zákon, alebo že spása je darom od Boha, ktorý by tak mohli získať i tí, ktorí nežijú podľa žiadnych pravidiel, ba skôr robia zlo.

Sloboda – zákon - spása, všetky sú dôležité, ale zmysel dostávajú až pri zachovaní základného pravidla života – a to je láska.

„Nič nie je zbytočnejšie ako kresťan, ktorý sa nestará o spásu druhých… Ak kvas neprekvasí cesto, možno ho nazvať kvasom? Nehovor: Ja nie som schopný pohnúť druhými. Ak si kresťan, nie je možné, aby sa okolo teba niečo nedialo… Tu ide o podstatu kresťanstva. Tvrdiť, že kresťan nemôže byť užitočný druhému, je rovnako protirečivé, ako upierať Slnku schopnosť osvetľovať!“ (sv. Ján Zlatoústy) Buď si kresťan a svietiš alebo sa nič okolo teba nedeje, nesvietiš a tým pádom nie si kresťan, darmo si zapísaný v matrike.

Drahí bratia a sestry, uvažovali ste nad tým, aké miesto má vo vašom živote Sv. písmo? Berieme ho často do rúk a hľadáme v ňom odpovede na otázky nášho života i viery?

Sv. písmo je Bohom inšpirovaná zbierka kníh, skrývajúcich pravdu pre dobrý život.

Milí bratia a sestry, keď chce spoločnosť nejako fungovať, vytvára si svoje zákony. Tie sa snažia byť dobré, aby slúžili tým, ktorí ich vymysleli a chránili ich pred morálne nezodpovednými indivíduami. Aspoň to sleduje väčšina zákonov.

Základom a cieľom všetkých pravidiel by malo byť dobro vzťahov – ľudských, duchovných i prírodných.

Slávime misijnú nedeľu. No táto nedeľa je pre nás akýmsi paradoxom našich všedných dní. Keď povieme „misie", väčšina z nás si predstaví černoškov kdesi v Afrike, ako tam behajú nahí a hladní, deti na ulici bez rodičov a strechy nad hlavou. K nim sa nám pridávajú postavy misionárov a misionárok, ktorí pracujú medzi týmito deťmi, učia ich čítať a písať, snažia sa nakŕmiť ich a priniesť kúsok svetla do ich životov. V tomto je misijná nedeľa naozaj akoby paradox voči nášmu spôsobu života. Veď väčšina z nás si má čo obliecť, väčšinou máme čo jesť, máme svoje rodiny, priateľov, domov, kam môžeme prísť.