Načo sa snažiť, načo dávať zo seba toľko, koľko vládzem, keď to iní pošliapu, keď mi to všetci závidia, keď o chvíľu znova pôjdem ďalej, keď nemôžem s týmito svojimi milovanými zostať tak dlho ako to ja chcem? Načo dávať to všetko dobro zo seba, lásku, pochopenie, prijatie, úprimnosť? Počkaj, stoj! Prečo? Všetko - aj to najmenšie dobro z tvojho srdca, má obrovský zmysel! Prečo?

Drahá žena, chcem sa dnes prihovoriť práve tebe ako k inteligentnému krásnemu stvoreniu (neskôr aj k vám muži): "Neponižuj svoju krásu a dôstojnosť človeka a nerob zo seba hlúpo a dobrovoľne iba "gumennú Anču" pre muža, ktorý sa možno stane raz tvojím mužom! Ty nie si stvorená pre hranie sa muža, pretože ani sex nebol stvorený Bohom ako hra, ale ako radostné krásne vášnivé darovanie sa jeden druhému neustále otvorené k zodpovednému a serióznemu spolutvoreniu nových nádherných ľudí spolu s ich Tvorcom."

Veľa dnes počúvame o tom, že je vo svete málo lásky, že mnoho ľudí trpí jej nedostatkom, že je ľudstvo choré, choré na nedostatok lásky. Myslíte si, že je to naozaj tak?

Čo by si poradil, alebo čo myslíš, že by bolo správnym riešením pri nasledovných 5 prípadoch tehotenstva?

Veľmi dôvtipný a inšpirujúci program, ktorý si môžete nainštalovať do "počítača svojho srdca"...

"Zvládam skúšku vyhnanstva smutného" (TB 41,5)

Svoj príspevok som nazval "Zvládam skúšku vyhnanstva smutného". Ide o piaty verš básne "Ako (veľmi) chcem milovať" (por. TB 41), ktorý vo francúzštine znie: "Du triste exil j'accepte les épreuves." Použil som tento verš nielen preto, že je súčasťou jednej z básní, nad ktorou sa chcem vzápätí zamyslieť, ale aj preto, že vynikajúcim spôsobom vyjadruje podtitul a vlastnú tému mojej reflexie: "Žiť večný život v prítomnom okamihu s Teréziou z Lisieux".

Je ticho. Skoro rano. Kava je horuca, obloha je stale cierna. Svet este spi. Den prichadza. O niekolko minut pride novy den. Bude kricat spolu so stupajucim slnkom. Hluk dna vymeni ticho svitania. Pokoj samoty prerusia rozhodnutia a horuce teminy v priebehu dna. Nasledujucich 12 hodin budem vystaveny/a poziadavkam dna. Teraz je ten moment, kedy sa musim rozhodnut. Vdaka Kalvarii, mam slobodu si zvolit. A tak si volim.......

"Nesúďte, aby ste neboli súdení" (Mt 7, 1).

Všimli ste si niekedy, ako ľahko u druhých vypichneme presne tie hriechy, ku ktorým máme sklon aj my? Ak radi príliš veľa rozprávame, začneme byť netrpezliví, keď nás iní nepustia k slovu. Ak nás pokúša prejedať sa, ihneď si všimneme, keď priateľ priberie navyše kilá alebo si dvakrát naloží na tanier. Ak holdujeme lenivosti, rýchlo obviníme člena rodiny, ktorý, ako sa nám zdá, nerobí svoj podiel práce.

Duch Svätý, ktorý v nás prebýva, chce našu dušu pretvoriť na poddajnú, poslušnú a podrobenú svojmu božskému vedeniu a nebeským vnuknutiam. Sú to zákony jeho lásky, v ktorých zachovávaní spočíva nadprirodzená blaženosť života v prítomnosti. K tomu našej duši prepožičiava sedem vlastností a dokonalostí, ktoré se podobajú práve tým siedmim darom uvedeným vo Sv. Písme (viď Iz 11,2; Sk 2,38) a v teológii nazývaným darom Ducha Svätého. Tieto dary sú nielen neoddeliteľné od lásky, ale taktiež, ak sa správne na ne pozrieme a všetko dobre zvážime a správne nazveme, sú zároveň hlavnými čnosťami, vlastnosťami a zvláštnosťami lásky.