Príbehy s úvahou

Geniálny plán Boha pre teba

E-mail Tlačiť PDF
(13 hlasovaní, Priemerná známka: 4.46 )

Otec_bozk3Ako možno skutočne vyzerajú tvoje dni z pohľadu Nebeského Otca, ktorý sa o teba stará? Nech sa páči, započúvaj sa...

 

Ponáhľaš sa bližšie k smrti?

E-mail Tlačiť PDF
(11 hlasovaní, Priemerná známka: 4.64 )

BabkaKeď som včera vystupoval z vlaku, predo mnou šla pomalým tempom stará babka. Ponáhľal som sa a nevedel som ju predbehnúť. Vytáčala ma do nepríčetna. Vtedy som sa zarazil a povedal som si: "Kam sa ja vlastne ponáhľam?" Ozvali sa vo mne výčitky svedomia, že som sa v duchu nahneval na babku, ktorá má dosť času a okrem toho nemôže za svoju pomalosť. Celý život pracovala, možno veľa vytrpela. A možno všetko trpezlivo niesla. A ja som netrpezlivý a malicherný. A to všetko len preto, aby som bol o 10 minút skôr doma. Tých pár minút aj tak premrhám na internete alebo pri telke.

 

Oddychovať? Až v nebi?

E-mail Tlačiť PDF
(12 hlasovaní, Priemerná známka: 4.67 )

OddychovatPríjemný vánok sa hrá s mojimi vlasmi, osviežuje slnkom prehriatu tvár a vlny príjemne hojdajú nafukovací čln, v ktorom spokojne ležím a počítam baránky na oblohe. Už som pri tisíc piatom, keď ma z počítania vyruší kamarát: „Jozef, počúvaj, nie je to fajn, byť konečne len tak unášaný vetrom a vlnami, v pohybe, ktorým ťa uspáva sám Boh?“ „Hm, konečne mimo toho blázinca neustálych naháňačiek a pachtení. Vieš, niekedy mám takú chuť to všetko zahodiť a utiecť pred tým obrovským kolosom, čo sa na mňa rúti zo všetkých strán. Keď vidím našu mačku, ako si spokojne spí vyvalená na chodníku pri našom dome, hovorím si, ako si môže len tak žiť, nezodierajúc sa pre nič, nebehajúc stále niekam, nezháňajúc sa za toľkými vecami.

 

Sen o živote

E-mail Tlačiť PDF
(4 hlasovaní, Priemerná známka: 5.00 )

Stopy v pieskuBol tam. Sedel a čakal. Čakal s pokojnou odovzdanosťou dať všetko. Stála som len pár krokov od Neho.

Znenazdania zdvihol zrak a s pohľadom lásky - bolestnej lásky, ktorá dokáže otvoriť i zatvrdnuté srdce zahľadel sa do mojich vyhýbavých očí. Na nič sa nepýtajúc, nič nevyčítajúc - iba tíško pozeral. S láskou človeka milujúceho nežnou láskou hladiacou srdce.

 

Svetlá na ceste domov

E-mail Tlačiť PDF
(3 hlasovaní, Priemerná známka: 5.00 )

Svetlo na cestáchJe podvečer a na nebi sa objavujú prvé hviezdy. Pribúdajú s hustnúcou tmou. Jedna žiari viac ako ostatné. Spoza kopca, z ktorého som zišiel začína vykúkať mesiac. Je v splne a tak mi svojím svetlom osvetľuje cestu, takže môžem po nej kráčať ako vo dne. Premýšľam len tak... nad sebou, nad ľuďmi... ako sa niektorí z nich v mojom živote stali svetlom, ktoré ožiarilo moju cestu, ktorou kráčam životom.

 

Namiesto Teba... (Posledná večera s Ježišom)

E-mail Tlačiť PDF

Umučenie VečeraVtedy, pred niekoľkými hodinami, som sa rozprával s Jánom a pritom zapíjal kus nekvaseného chleba trochou vína. Nemal som vtedy ešte jesť. Mal som počkať na Ježiša, kým on sám nezačne večeru. On zatiaľ skúmavým pohľadom prechádzal jedného apoštola za druhým. Každý z nich sedel a rozprával sa o svojich plánoch a vyhliadkach do budúcna. Nikto si nevšimol, že sa Ježiš odmlčal, iba ja a Ján, ktorý ležal na jeho hrudi.

 

Staroba a jej krása

E-mail Tlačiť PDF
(6 hlasovaní, Priemerná známka: 4.67 )

StarenkaSom anjel Sichforus a chcel by som vám rozpovedať príbeh jednej drobnej zhrbenej babičky, ktorá prednedávnom prišla ku nám do neba. Keď prišla, nádherne sa usmievala. Mala drobučké ruky a jasný, akoby detský pohľad. "To som rada, že ťa konečne vidím," - roztvorila spráskané ruky a v tichom úžase zašepkala: „Si nádherný, Bože! 'Uvidíme Boha tvárou v tvár.' To je v katechizme," - slávnostne poznamenala a pokračovala: "Chodila som naň, keď som mala sedem, a teraz mám deväťdesiat, vieš? Deväťdesiat - to je veľa veľa rokov." Pán Boh sa na ňu nežne podíval a zašepkal s nežným úsmevom: "Pre mňa je to tak málo!"

"Teraz sa už od seba nikdy neodlúčime, však? Modlila som sa za to každé ráno a každý večer. Prišli k tebe moje modlitby?" "Každá jedna" pritakával Boh.

 

Buď mojou skutočnou mamou

E-mail Tlačiť PDF
(4 hlasovaní, Priemerná známka: 4.75 )

Matka

„Hm, aj ja sa chcem takto oprieť o teba, Mária...“ Vzdychol som si, keď som sa rozlúčil s veľmi dobrým kamarátom ešte zo školy. Už dávno sme sa nevideli, naposledy som ho zazrel stáť na autobusovej zastávke, keď som pred piatimi rokmi ešte študoval a chodieval častejšie domov. Vyzeral vtedy veľmi zúbožene, smutno... Nemohol som v autobuse kričať a predrať sa von tou tlačenicou bolo nemožné. A tak som sa zaňho vtedy akurát stihol iba pomodliť. Kopa ďalších starostí zavalila túto spomienku množstvom nepodstatností, takže som si naňho už nespomenul. Keď som ho pred dvoma hodinami náhodou stretol na ulici, skoro som ho obišiel. Aj on mňa. Ale spomienka na tie smutné oči v ten deň na zastávke ma zastavila a ja som sa rýchlo vrátil späť. Musel dlho loviť v pamäti, ale nakoniec sa mu to podarilo, s úsmevom potriasol hlavou a dali sme sa do rozhovoru.

 

Nepovšimnuté drahokamy

E-mail Tlačiť PDF
(1 hlasovaní, Priemerná známka: 5.00 )

Kríž

Som sám, Bože, kde si? Prečo sa mi neozývaš, prečo ma nepočuješ? Moje volanie je už len šepot, už nevládzem kričať... Prečo si mi zobral tohto človeka? Bol mojou oporou, mojou jedinou silou, keď som už nevládal ísť ďalej. Našiel som u neho vždy povzbudenie, pochopenie, posilu... A teraz? Teraz som odkázaný sám na seba... Ako bolo dobré počuť jeho slová: „Jakub, som rád, že si prišiel. Som rád, že si ma našiel v tom všetkom zhone, čo máš okolo seba. Viem, si veľmi dôležitá osoba – pracuješ vo veľkej firme a mnoho vecí sa bez teba nezaobíde. A napriek tomu si si našiel čas. Teším sa...“ Ani nevedel, ako veľmi som sa tešil ja. Ako vyhladovaný som prichádzal a napil sa a najedol jeho úsmevu, jeho sily, ktorá z neho žiarila napriek tomu, že nebol schopný ani stlačiť moju ruku, ako som vpíjal do seba jeho pokoj, ktorý z neho priam žiaril a prelieval sa do môjho nepokojného srdca. Pri ňom som si znova a znova naplno uvedomil, čo je v živote skutočne dôležité, o čo sa oplatí bojovať, a čo nestojí za nič. Áno, on ma učil žiť...

 

Vrásky lásky

E-mail Tlačiť PDF
(2 hlasovaní, Priemerná známka: 5.00 )

Vrásky láskyDo tváre mi svojimi neviditeľnými päsťami udiera chladný novembrový vietor. Práve prechádzam popri známej kaplnke, ktorú donedávna používali ako svoje dočasné útočisko mŕtvi, kým sa nevydali na poslednú cestu priamo do vnútra zeme. Premýšľam nad množstvom ľudí, ktorých tu roky, desaťročia, stáročia ukrýva zem. Kedysi to boli ľudia plní života. Usilovali sa zháňať živobytie pre seba a pre svoju rodinu, radovali sa a plakali so svojimi blízkymi, prežívali krásne chvíle porozumenia a lásky, ale aj tie ťažké chvíle nedorozumení a chýb, ktoré ich možno škreli až do smrti a nestihli sa za ne ospravedlniť. Možno sa to stalo pre ich neústupčivosť, snahu mať vždy a vo všetkom pravdu? Kto vie? Zostalo po nich pár ošúchaných kusov nábytku, dnes už možno na smetisku a ich dom, ktorý možno zbúrali, aby na jeho mieste postavili obrovské obchodné centrum.

 


Stránka 1 z 2
Príbehy

Vyhľadávanie

Webmisie.sk

Reklama

Reklama kresťanských stránok na internete - misia i poslanie