Na začiatku mojej prítomnosti v Rusku som zo Slovenska dostal otázku, či má zmysel pôsobiť na miestach a vo farnostiach, kde je tak málo veriacich. Odpoveď bola jasná – má. No následne som musel dokázať, aj sám pred sebou, v čom je konkrétny zmysel takéhoto poslania?

Hoci každý Kristov učeník je podľa svojich možností povinný šíriť vieru, Kristus Pán vždy povoláva spomedzi svojich učeníkov tých, ktorých sám chce, aby boli s ním a aby ich posielal kázať pohanom. Preto prostredníctvom Ducha Svätého, ktorý rozdeľuje charizmy na všeobecný úžitok, ako chce, roznecuje v srdciach jednotlivcov misijné povolanie a v Cirkvi vzbudzuje inštitúcie, ktoré sa osobitne venujú evanjelizácii, čo je všeobecnou úlohou celej Cirkvi.

Bressanské noviny Kirchenblatt sa dostávali takmer na všetky fary v diecéze. V nich bol v prvom januárovom čísle 1878 uvedený článok o novom misijnom seminári v Steyli, v Holandsku. Mal slúžiť pre nemeckú rečovú oblasť, teda pre kandidátov z Rakúska, Nemecka a Holandska. V článku bola zmienka o zakladateľovi Arnoldovi Janssenovi, o pápežskom požehnaní a o otvorení seminára 8. septembra 1875. Cieľom tohto misijného inštitútu boli katolícke misie v tých nekresťanských krajinách, kde sa predpokladá, že budú mať úspech. Písalo sa tam, že „prijímame aj kňazov, ktorí sa sami chcú stať misionármi, alebo chcú zasvätiť svoj život ako vychovávatelia budúcich misionárov.“

Sv. Jozef Freinademetz bol kaplánom v San Martino (Val Badia) v rokoch 1876-1878. Začalo sa to začiatkom júla 1876, kedy sa Jozef vrátil domov na krátku dovolenku pred nástupom do pastoračnej služby. Jeho najstaršia sestra Terézia (28 ročná) sa len nedávno vydala. 4. júla prišiel do Abtei biskup Gasser, aby udelil sviatosť birmovania. Jedným z kandidátov bol aj osemročný syn tkáča Francisa Thalera. Birmovným otcom bol Jozef Freinademetz.