Úvahy
Úvahy na rôzne témy...

Veriť v zázrak, ohlasovať zmŕtvychvstanie

E-mail Tlačiť PDF

Dnes niečo o zmŕtvychvstaní a zázraku. Veď zmŕtvychvstanie je zázrakom. A hoci prežívame pôstne obdobie, kedy si pripomíname smrť Pána Ježiša, my už vieme, že na túto smrť musíme nazerať vo svetle zmŕtvychvstania.
Ježiš poslal učeníkov ohlasovať zmŕtvychvstanie. A čo prináša Zmŕtvychvstalý? Keď prichádza cez zatvorené dvere a zjavuje sa učeníkom, hovorí: POKOJ vám. Z Jeho rán vyteká LÁSKA a učeníci sa ZARADOVALI. A keď Boh vzkriesil Ježiša máme VIERU a NÁDEJ, že tak to bude aj s nami, veď povedal, že nám ide pripraviť miesto. Ohlasovať zmŕtvychvstanie by mohlo potom znamenať zachovať si v každej životnej situácii VIERU, NÁDEJ, LÁSKU, RADOSŤ, POKOJ.

Mária Magdaléna, ani emauzský učeníci najskôr Ježiša nespoznali, lebo bolesť zo straty a sklamanie im zastreli zrak. Ale keď uvideli, tak uverili. Emauzskí učeníci ho spoznali pri lámaní chleba. Spoznávam Ho aj ja pri lámaní chleba? Cítim Jeho živú prítomnosť?

Slovo zázrak môžeme rozdeliť na „za“ a „zrak“. Nezáleží na veľkosti zázraku, záleží na ostrosti vnútorného zraku. Zázrak je zázrakom pre toho, kto vidí ešte „za“ vlastný „zrak“. Zázrak je:
            Záchrana
     ktorÁ
            Znova
          vRáti
        mA
            K Prameňu
Nech náš zrak vidí zázrak všedného dňa.

Share/Save/Bookmark
 

Poznám Boha?

E-mail Tlačiť PDF

Prorok Ozeáš píše (preklad je z Jeruzalemskej biblie):
 „Lebo lásku chcem, a nie obety, poznanie Boha viac než celopaly.“ (Oz 6,6)

Poznanie Boha je viac ako zápalná obeta. Poznať Boha... Dá sa poznať Boh? Nie je Boh tajomstvom? Je aj nie je. Boh sa dáva spoznávať. Veď keby chcel žiť v utajení, nepošle Ježiša; keby chcel ostať v utajení, nezošle Ducha Svätého. Boh sa chce nechať spoznávať.
Na duchovnej obnove s birmovancami sme hovorili o viere ako o dare, ale tiež aj o tom, že viera je aj skúsenosť. Viera rastie skúsenosťou. Pýtala som sa ich, či by si vedeli obhájiť svoju vieru pred rovesníkmi? Pretože ako príde ku skúsenosti s vierou, s Bohom človek, ktorý je neveriaci, pochybujúci, hľadajúci? Áno, Boh si vždy nájde spôsob, ale možno tou skúsenosťou s vierou pre neho som tu práve ja, ty, my. Boh sa necháva spoznávať a chce sa nechať spoznávať aj cez nás. My máme byť „Bohom“, ktorého budú iní spoznávať. A sv. František z Assisi hovorí: „Všade, kade chodíte ohlasujte evanjelium a keď bude treba, použite aj slová...“ wink

Share/Save/Bookmark
 

Vojna a mier

E-mail Tlačiť PDF
(1 hlasovaní, Priemerná známka: 4.00 )

war

Milí misijný priatelia, kedysi, ešte za rímskych čias, bol mesiac marec prvým v roku. Preto nám doteraz nesedia nazvania od siedmeho po desiaty mesiac  (teda v preklade september až december), ktoré idú v našich reáliách až s deviateho po dvanásty. Je zaujímavé, že prvý mesiac roka bol zasvätený Bohu vojny  - Marsovi. Možno práve tento moment charakterizoval život jednej impérie, ktorá si práve vojnami a armádnou kontrolou podmanila polovicu vtedy známeho sveta.

 

Ber, neber!!!

E-mail Tlačiť PDF

V jednom žalme opakujeme responzórium: „Ukáž nám, Pane, cestu spásy.“
Čo je to spása?  Kadiaľ vedie cesta?
Ježiš nám ponúka spásu. Ja som sa s touto vetou trochu pohrala:
                                   S EBA (v Eucharistii, ponúka priateľstvo)
                                   P RÍKLAD („choď a rob podobne!!!“)
Ježiš ponúka:       LÁ SKU (veď keby nemiloval, tak by odmietol prísť k nám)
                          KRIESI (delí sa s Božou výsadou, lebo Boh je Pánom nad životom a smrťou. A my máme podiel na Jeho zmŕtvychvstaní)
                    UZDRAVUJE

Ježiš ponúka a my sa rozhodujeme, či Jeho ponuku prijmeme. Myslím, že v tej slovnej hračke môžeme nájsť odpoveď, čo je to spása i kadiaľ vedie cesta.

Share/Save/Bookmark
 

Dotknúť sa srdca

E-mail Tlačiť PDF

V dnešnej úvahe si dovolím zacitovať úvahu z knihy: Božie slovo na každý deň.

Sv. Ambróz hovorí: Krása Cirkvi nespočíva v prvom rade v konaní dobrých skutkov alebo v okázalých obradoch, ale v srdciach, ktoré milujú Ježiša.

Môže byť chrám architektonicky na výške, môže byť nádherne ozdobený najdrahšími kvetmi, umelecké diela v chráme nám môžu doslova „vyraziť“ dych, kňazské rúcha nás môžu tiež prekvapiť, k tomu bezchybný spev chrámového zboru, a predsa si môžeme práve vtedy položiť otázku: Toto je pre Ježiša najdôležitejšie? Očakáva od nás Boh niečo viac?

Určite, očakáva! Nie je najdôležitejšie, či je liturgia slávnostná, či okázalá navonok, dôležitejšie je, či privádza prítomných k hlbšiemu a osobnejšiemu vzťahu s Ježišom! Na budovaní tohto vzťahu najviac záleží. Iste, náš Pán si zaslúži to najlepšie, čo máme, to najkrajšie, čo môžeme pripraviť, ale je dôležitejšie, aby pritom rezonovali naše srdcia.


 Keď sa nášmu zboru podarilo nahrať CD, potom sme ho na objednávku posielali ľuďom, ktorí mali oň záujem. Tí ľudia nás nepoznali. A niekedy sme dostali aj spätnú väzbu od ľudí, ktorí si ho kúpili. A najkrajšia spätná väzba bola tá, keď nám ľudia hovorili, že piesne na CD vychádzajú z Ducha a tie piesne sa ich dotýkajú. Dotýkali sa ich životov, ich sŕdc. A ešte spomeniem jednu nedeľu, kedy sme spievali na omši a po omši prišla za nami jedna pani, dojatá a hovorí nám: „Dali ste mi najkrajší darček k mojim narodeninám, dnes mám narodeniny. Ďakujem.“ Je úžasné dotýkať sa ľudských sŕdc, tým, čo človek robí. Nepíšem to preto, že by som sa chcela chváliť. To nie, pretože viem, že dotknúť sa ľudského srdca môže len Boh a my sme len nástrojmi, ktoré si použije. Používa si naše ruky, nohy, jazyk, zmysly a všetko čím nás obdaroval.  Dotknúť sa ľudského srdca nie je vždy jednoduché; je to ťažké, namáhavé, nie zriedkavo si to vyžaduje určitú obetu a niekedy je to aj riskantné. Ale máme Ducha, ktorý nás spoľahlivo povedie, pokiaľ sa necháme viesť.

Share/Save/Bookmark
 

Medveď, poľovník a Boh

E-mail Tlačiť PDF

„Ľudský život nie je vedecká rovnica, ale je úžasne dramatický a farebný ako príbeh, ktorého koniec nepoznáte.“ (L. Strobel – Kauza viera)

V spomínanej knihe sa hovorí o Bohu – vševediacom. Nie jeden raz sme si možno položili otázku: Keď to Boh vedel, prečo to dopustil? Avšak ľudská logika sa nedá porovnávať s tou božskou. P. Kreeft to v knihe vysvetľuje na príklade medveďa a poľovníka: „Predstavme si medveďa chyteného do pasce a poľovníka, ktorému je ho ľúto a chce ho oslobodiť. Snaží sa získať si jeho dôveru, ale keďže sa mu to nedarí, musí mu vstreliť nábojnicu s narkotikom. No medveď si, pravdaže, myslí, že to je útok na neho a poľovník sa ho snaží zabiť. Neuvedomuje si, že je to z ľútosti k nemu, že je to snaha pomôcť mu. Potom, aby medveďa dostal z pasce von, poľovník ju musí ešte väčšmi pritiahnuť, aby uvoľnil zaseknutú strunu. Ak by bol medveď v tej chvíli pri vedomí, bol by ešte viac presvedčený, že poľovník je jeho nepriateľ, ktorý mu prišiel spôsobiť utrpenie a bolesť. Ale bude sa mýliť. Spraví si nesprávny záver, lebo nie je ľudskou bytosťou. Verím, že Boh niekedy robí to isté nám a my to nemôžeme pochopiť o nič lepšie, ako medveď nemohol porozumieť motívom poľovníka. A pritom práve tak, ako mu mohol dôverovať, my môžeme dôverovať Bohu.“

Získať si niekoho dôveru je mnohokrát beh na dlhé trate. A niekedy aj treba byť opatrný pri tom, komu budem dôverovať a komu nie. Niekedy si treba aj dôveru preveriť. Bolo by to úžasné, keby si Boh získal úplne našu dôveru. Aj vtedy, keď ju občas vyskúša ako ju skúšal napr. u Abraháma, keď chcel, aby mu obetoval svojho jediného, vytúženého syna Izáka. Abrahám to nakoniec urobiť nemusel. A Boh? Boh ho vyskúšal, ale nakoniec Boh sám vykonal túto obetu so svojím synom namiesto Abraháma.  Naozaj božská logika je na míle vzdialená od tej ľudskej.

Share/Save/Bookmark
 

Boh sa neskrýva, stojí nám za chrbtom

E-mail Tlačiť PDF

Častokrát je to tak, že keď sme v problémoch tak kričíme: „Kde si Pane, Bože? Práve teraz, keď ťa najviac potrebujem, tu nie si.“ Necítime sa často takto opustení a nechaní napospas osudu? Veď aj Ježiš na kríži kričí: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“
Ešte raz sa vrátim k tej hre „na dôveru“...
Boh nám stojí za chrbtom, nie pred našimi očami, lebo keby stál pred nami, tak nás nechytí. Ale keď stojí mimo nášho zraku, tam, kde ho nevidíme, môže nás chytiť, pod podmienkou, že sa s dôverou pustíme a padneme...... nie na zem, ale do náručia.

Pane, kiežby sme Ti vždy dokázali takto dôverovať. Kiežby sme si vždy boli vedomí, že ty nás neopúšťaš, iba stojíš za nami a čakáš.
"Pane, verím, pomôž mojej nevere".

Pri tej hre, ten, ktorý chytá nemôže toho, čo stojí pred ním násilím potiahnuť dozadu. On len čaká pripravený, kedy ten druhý naberie odvahu a hodí sa do prázdna s vedomím, že ho ten druhý chytí. Ani Boh ma nasilu nebude ťahať do Jeho náruče. Len čaká pripravený ťa chytiť.

Share/Save/Bookmark
 

Koľko zla dokáže vykonať nedôvera

E-mail Tlačiť PDF


Na jednej nemeckej televízii je program, ktorý ukazuje prípady s akými sa v živote stretáva istá nemecká psychologička a ako ich ona potom s „postihnutými“ rieši. Je zaujímavé, čo všetko život prináša a s čím sa ľudia musia vysporiadať a aké to má dopady na konkrétne životy a celé rodiny. Raz riešila prípad, kde manžel bol priam až posadnutý chorobným kontrolovaním, šetrením, čistotou. Pre manželku to bolo neúnosné. Stále chodil a kontroloval, či sú všetky spotrebiče vypnuté zo siete, každú chvíľu všetko utieral, umýval si ruky, ich malá dcérka sa nemohla hrať na zemi, v každej miestnosti mal pripravený dezinfekčný prostriedok a robil mnohé nenormálne veci. Samozrejme psychologička pátrala po príčine a zistila, že hlavným dôvodom jeho správania je jeho vlastný otec. Otec, ktorý mu odovzdal rodinnú firmu, ale neustále ho v tej firme kontroloval a čo bola hlavná príčina – otec mu NEVERIL. A práve jeho nedôvera voči synovi, vyvolala v synovi strach, že rodinná firma skrachuje a preto začal všetko chorobne kontrolovať a chorobne šetriť, až tak, že všetko vypínal zo zásuvky.
Vieme si predstaviť život bez dôvery? Vieme si predstaviť, že by nám ľudia nedôverovali? Vieme si predstaviť, že by sme niekoho tak veľmi sklamali, že by už nemal dôvod nám veriť? Vieme si predstaviť, žeby nás tak niekto sklamal, že by sme mu už nedôverovali? Myslím, že si to vieme predstaviť a myslím, že sme mnohí aj boli v takej situácii a myslím, že si mnohí aj povieme „Bože ochráň nás pred takým zlyhaním.“
A vedeli by sme si predstaviť, že pri prvom hriechu a pri každom páde by nám Boh – Otec čím ďalej tým menej dôveroval? To by s nami asi veľmi zle dopadlo. Našťastie On to tak nerobí. Napriek všetkému nám dôveruje. Veď Boh skrze proroka Jeremiáša hovorí: „Lebo im odpustím vinu a na ich hriech si viac nespomeniem.“ (Jer 31, 34)
Pane, ďakujem Ti za prejavenú dôveru. Daj mi silu dôverovať Tebe a aj ľuďom okolo mňa.

A ak už nedokážeme ľuďom dôverovať, lebo niekedy to medzi ľuďmi naozaj tak je, že dôvera sa stratí, tak skúsme im aspoň odpúšťať.

Share/Save/Bookmark
 

Verím v Boha - Otca všemohúceho

E-mail Tlačiť PDF

Prvý článok viery...
Čo hovorí filozof Kreeft v knihe Kauza viera od L. Strobela o Bohu ako o všemohúcom:
„Znamená to, že môže urobiť všetko, čo je zmlysluplné, všetko, čo je možné, všetko, čo vôbec má existenciu. Nemôže stvoriť dobré zlo.“ Na námietku spoludiskutujúceho, že teda je všemohúci, ale nemôže urobiť niektoré veci, Kreeft odpovedá: „Práve preto, že je všemohúci, niektoré veci nemôže urobiť. Nemôže urobiť chybu. Iba slabé a hlúpe stvorenia robia chyby.“
„Klasickým argumentom na obranu Boha proti problému zla je to, že je logicky nemožné mať slobodnú vôľu a nemať možnosť morálneho zla. Inými slovami, keď sa Boh už raz rozhodol stvoriť ľudské bytosti so slobodnou vôľou, potom bolo skôr na nich ako na Bohu, či vznikne hriech, alebo nie. Práve toľko znamená mať slobodnú vôľu. Teda v situácii, keď Boh stvoril ľudí, to znamenalo dať šancu zlu a následne aj utrpeniu.“ Kreeftov spoludiskutujúci však „sa nedal“ a pokračoval v diskusii a na vyslovenú vetu zareagoval slovami, že Boh je stvoriteľ zla...., čo by sa teoreticky dala takto vysvetliť Kreeftova veta. A Kreeft znova odpovedá: „Nie, on stvoril možnosť existencie zla, ľudia túto možnosť uviedli do platnosti. Zdrojom zla nie je Božia moc, ale sloboda ľudí.“
Jeho spolubesedník znova argumentoval, prečo potom Boh nestvoril svet bez ľudskej slobody? A on odpovedal: „Pretože to by bol svet bez ľudí. Bolo by to miesto bez nenávisti? Áno. Miesto bez utrpenia? Áno. Ale takisto by to bol svet bez lásky, ktorá je najvyššou hodnotou vo vesmíre. A toto najvyššie dobro by nikdy nemohlo byť zakúsené. Skutočná láska – naša láska k Bohu a naša láska jedného k druhému, musí mať možnosť výberu. A s darom takejto možnosti rozhodnúť sa, prichádza aj tá alternatíva, že ľudia si namiesto dobra vyberú nenávisť.“
... v mnohých situáciách je to na nás, čo si vyberieme. Byť slobodný je snom každého otroka. My nie sme otroci, my sme slobodní, tak využijme našu slobodu správne...

(citácie: L. Strobel: Kauza viera, str. 38-39)

Share/Save/Bookmark
 

Hra "na dôveru"

E-mail Tlačiť PDF

Poznáte detskú hru „na dôveru“? To je hra, kde sa jeden otočí chrbátom a ten druhý stojí za ním. Ten, čo je vpredu, ostane stáť na mieste a sa mu jednoducho hodí do náručia a verí, že ten, čo stojí za ním ho chytí. Ten, ktorý sa hádže do náručia, môžeme povedať, ten, u ktorého sa testuje jeho viera a dôvera nevidí toho, ktorý ho chytá, iba pevne verí, že stojí za ním a ho chytí. Keď som sa dnes zamýšľala nad touto hrou, tak mi z toho vyvstali nejaké otázky. Verím, že je tu niekto, kto ma chytá? Verím, že mi niekto kryje chrbát? Dokážem sa hodiť do Božej náruče? Len tak, ako deti pri hre? Ja sa o to pokúsim a čo vy? wink

Share/Save/Bookmark
 

"Spravodlivý bude žiť z viery"

E-mail Tlačiť PDF

Ako dopadla preventívna prehliadka? Tak ako sme na tom s tou našou vierou? Máme nejaký kaz? Treba nejakú plombu? Alebo je všetko v poriadku? Ak máme všetko v poriadku, gratulujem. Ale..... Tak ako zuby treba umývať denne a dokonca aj viackrát za deň, treba čistiť aj našu vieru. Ak máme viac argumentov „za“ vieru skúsme sa posunúť ďalej. Viera nie je samozrejmosť, viera je dar. A kto mi daroval vieru? Prečo mi ju daroval? Som vďačný darcovi za dar viery? Čo mi prináša viera? Vo Sv. Písme nájdeme viac príkladov, keď viera hrala hlavnú úlohu:
-    viera uzdravila
-    viera vzkriesila
-    viera sa Abrámovi počítala za spravodlivosť
-    viera dáva večný život („aby každý, kto verí, mal v ňom večný život“ Jn 3,12)
ALE
-    viera privádza aj na kríž
-    viera privádza aj ku krížu
Je to veľa, je to málo? Každý sám najlepšie vie, v čom mu viera pomohla, kam ho priviedla a v čom mu možno priťažila. Boh nám verí, veď sme tu na zemi. A čo my? Veríme Bohu?
Sv. Pavol píše: „Spravodlivý bude žiť z viery...“ Rim 1,17
Pre dnešok nám prajem, aby sme z nej dokázali žiť. Aby sme z viery boli živí a nie unavení.

Share/Save/Bookmark
 


Stránka 2 z 23
Úvahy

Vyhľadávanie

Webmisie.sk

Reklama

Reklama kresťanských stránok na internete - misia i poslanie