Kiež poznám teba, ty, čo poznáš mňa, kiež ťa poznám, „ako som aj ja poznaný“. Ty, sila mojej duše, vojdi do nej a prispôsob si ju, aby si ju mal a vlastnil „bez škvrny a vrásky“. Toto je moja nádej, preto hovorím. A v tejto nádeji sa radujem, keď sa radujem rozumne. Všetko ostatné v tomto živote treba tým menej oplakávať, čím viac sa oplakáva, a tým viac treba oplakávať, čím menej sa to oplakáva. „Ty miluješ pravdu,“ lebo „kto ju koná, ide na svetlo“. Chcem ju konať vo svojom srdci pred tebou vyznaním a svojím perom pred mnohými svedkami.

Z celého sveta je iba Peter vyvolený, aby stál na čele všetkých povolaných národov, všetkých apoštolov a všetkých Otcov Cirkvi. Hoci je v Božom ľude mnoho kňazov a mnoho pastierov a ako prvý ich riadi Kristus, predsa ich všetkých v pravom zmysle riadi Peter. Milovaní, Božia priazeň dala tomuto mužovi veľkú a obdivuhodnú účasť na svojej moci. A ak chcela, aby ostatní predstavení mali s ním niečo spoločné, neodoprela im to, ale dala skrze Petra.

Jednorodená a jediná Božia múdrosť je tvorkyňou a pôvodkyňou všetkého. Veď hovorí: „Všetko si múdro urobil“ a: „Zem je plná tvojho stvorenstva.“ Aby však stvorené veci nielen jestvovali, ale aj dobre jestvovali, zapáčilo sa Bohu priblížiť sa svojou Múdrosťou k stvoreným veciam a vtlačiť všetkým spolu i jednotlivo čosi z podoby a krásy svojho obrazu. Tak sa malo jasne ukázať, že stvorené veci sú vystrojené múdrosťou a že sú dielami hodnými Boha.

Konštantín Cyril, zavalený množstvom práce, ochorel. Po mnohých dňoch choroby mal Božie zjavenie a začal spievať: „Keď mi povedali: Pôjdeme do domu Pánovho, zaradoval sa môj duch a zaplesalo moje srdce.“ I obliekol si posvätné rúcha, bol v nich celý ten deň, radoval sa a hovoril: „Odteraz už nie som ani sluhom cisára, ani nijakého iného človeka na zemi, ale iba sluhom všemohúceho Boha. Nebol som a teraz som a budem naveky. Amen.“ Na druhý deň si obliekol sväté rehoľné rúcho, pridal svetlo k svetlu a dal si meno Cyril. A v tomto rúchu ostal päťdesiat dní. A keď sa priblížila hodina prijať pokoj a presťahovať sa do večných príbytkov, pozdvihol ruky k Bohu a so slzami sa modlil:

V pastoračnom a evanjelizačnom pláne biskupskej konferencie Slovenska na obdobie 2001-2006 stojí v odporúčaniach pre ohlasovanie evanjelia vo farnosti: „Do služby ohlasovania treba zapojiť všetky formy masmédií, či už ide o internet, televíziu, rádio alebo tlač.“ O farnosti hovorí ten istý dokument: „Ak má farnosť existovať ako živý a rastúci organizmus musia sa všetci jej členovia učiť podeliť sa o svoje práce, zdroje a sily, ale aj o radosti a problémy.“

Najlepšie a najsvätejšie je premýšľať o Pánovom utrpení a rozjímať o ňom, lebo touto cestou sa prichádza k svätému spojeniu s Bohom. V tejto najsvätejšej škole sa učí pravej múdrosti: všetci svätí sa jej tam naučili. Keď však drahý kríž nášho Ježiša zapustí vo vašom srdci hlbšie korene, potom budete spievať: „Trpieť a nezomrieť,“ alebo: „Buď trpieť alebo zomrieť,“ alebo ešte lepšie: „Ani trpieť ani zomrieť, ale iba dokonale sa obrátiť podľa Božej vôle.“

Každý, kto prosí Pána o to jedno a za tým túži, prosí isto a bezpečne, bez obavy, či mu azda neuškodí, ak dostane to, bez čoho mu nepomôže nič iné, ani keby niečo dostal, ako treba. Lebo to je ten jediný pravý, jedine blažený život: naveky pociťovať nehu Pánovu nesmrteľní a neporušiteľní na tele a na duchu. Pre toto jedno sa vyhľadáva a náležite prosí aj o ostatné. Kto bude toto mať, bude mať všetko, čo chce, a nebude tam chcieť, lebo tam ani nebude môcť mať nič neprístojné.

Dva dni som nepretržite pociťoval veľkú túžbu po mučeníctve a žiadal som si znášať všetky muky, ktoré vytrpeli mučeníci.

Prečo sa rozptyľujeme mnohými vecami a hľadáme, čo by sme sa mali modliť, v obave, aby sme sa azda nemodlili, ako netreba? Prečo radšej nehovoríme so žalmistom: „O jedno prosím Pána a za tým túžim, aby som mohol bývať v dome Pánovom po všetky dni svojho života, aby som pociťoval nehu Pánovu a obdivoval jeho chrám“? Tam totiž nevznikajú všetky dni tak, že prichádzajú a odchádzajú, ani začiatok jedného nie je koncom druhého. Všetky sú naraz a bez konca tam, kde nemá koniec ani sám život, ktorému tie dni patria.