Jeden mladík na pretekoch púšťou zablúdil medzi dunami a skalami a stratil orientáciu, ale nie ducha a odvážne vykročil. Po niekoľkých hodinách neistého blúdenia pod žeravým slnkom sa prihlásilo vyschnuté hrdlo a pálčivý smäd. Opustili ho sily aj odvaha.Vyčerpaný sa schúlil pod skalu, kde sa zbiehalo niekoľko ciest, ktoré sa zdanlivo strácali v ničom. "Vodu!" šepkal slabým hlasom.
Šiel okolo lekár, ktorý sa preslávil veľkými objavmi. Keď ho zbadal, začal ho poúčať:
"Chlapče, nezabúdaj, že tvoj organizmus potrebuje denne aspoň dva litre vody. To ťa zachráni. A nie to protivné svinstvo, čo stále pijete."
Po ňom tade prechádzal vedec a láskavo mladíkovi vysvetlil, že H20 je zázrak molekúl, ktoré sa spájajú a tak vytvárajú veľmi užitočný prvok.
Po ďalšej ceste prišiel kňaz začal mladíkovi kázať o tom, že jeho túžba je oprávnená a že voda, po ktorej túži, by mu mala pripomenúť čosi omnoho vznešenejšie. A objavil sa tu aj opilec s fľaškou alkoholu a posmešne ho uisťoval, že pijatika je lepšia ako voda.
Všetci prichádzali a odchádzali na prepychových autách v oblakoch prachu.
A mladík tu, na križovatke, ležal na rozpálenom piesku a stále slabším hlasom volal: „Vodu!"
Ukáž/Skry formulár komentára